V stredu 16. apríla 2025 sa v Koncertnej sále Slovenského rozhlasu uskutočnilo slávnostné odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti za rok 2024. Slovenská televízia sa rozhodla neodvysielať ho v priamom prenose ale až o šesť dní neskôr zo záznamu na Dvojke. Slovenská filmová a televízna akadémia sa preto ako jeden z organizátorov rozhodla odvysielať livestream z galavečera na webovej stránke www.slnkovsieti.sk a Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR) o tomto kroku informovala. „STVR toto rozhodnutie akadémie plne rešpektuje. Pôvodný zámer odvysielať záznam z galavečera na Dvojke s ohľadom na toto rozhodnutie už nie je aktuálny,“ uviedla hovorkyňa STVR Andrea Pivarčiová. Tým si však protirečí, pretože 28. marca boli streamované Radio Head Awards a o dva dni neskôr ich STVR v pohode odvysielala zo záznamu. Podujatie teda mohlo sledovať len diváctvo v sále a pred malými či väčšími obrazovkami doma.

Rozhodnutie STVR asi nespôsobili obavy z nezáujmu v slovenskú audiovíziu. Pretože organizátorom národných filmových cien sa prihlásilo rekordných 49 filmových a televíznych diel a do kín prišlo v roku 2024 na slovenské filmy rekordných 1,5 milióna divákov!

Najväčšími favoritmi večera boli Vlny Jiřího Mádla– snímka o dobových udalostiach na konci 60. rokov, ktoré rozhodli o osude Československa na ďalšie dekády – so 14 nomináciami, Ema a smrtihlav, dramatický príbeh ženy, ktorá ukrýva židovského chlapca počas druhej svetovej vojny, režisérky Ivety Grófovej s 12 nomináciami a Spiaci účet Miloslava Luthera – príbeh o rodinnom tajomstve siahajúcom do obdobia Slovenského štátu – so siedmimi nomináciami na Slnko v sieti.

„Každý z trojice nominovaných filmov sa vracia do minulosti a poukazuje na to aké náročné niekedy môže byť postaviť sa na správnu stranu dejín,“ povedal Braňo „Bruno“ Ciberej, ktorý moderoval slávnostné odovzdávanie cien Slnko v sieti už po šiesty raz. „Dnešný večer bude oslavou slovenského filmu a slovenskej audiovizuálnej kultúry. Odvážnej, autentickej a nezlomnej. Dnes si pripomíname, že kultúra je základom našej identity. Že príbehy, ktoré rozprávame formujú našu spoločnosť, otvárajú dialóg a spájajú generácie. Tento večer patrí tým, ktorí veria v silu obrazu, zvuku i slova. Patrí tiež tvorbe, ktorá napriek prekážkam prináša víziu a posúva hranice možného. Lebo  slovenský film nie je len obrazom doby. Je svedectvom našej odvahy snívať, tvoriť a prehovárať tam, kde iní mlčia,“ pokračoval Ciberej.

Po dnešnom večeri by sme mohli parafrázovať Sama Chalupku: „Duní Dunaj a Vlna za Vlnou sa valí!“, pretože film Jiřího Mádla Vlny získal napokon deväť ocenení vrátane sošiek za najlepší hraný film a réžiu.

Keď si Jiří Mádl prišiel prevziať sošku za najlepší scenár tak, okrem iného, povedal: „Vlny sú predovšetkým o ťažkých rozhodnutiach, ktoré robíme aj za cenu toho, že nám prinášajú nejakú objektívnu nevýhodu, ale robíme ich napriek tomu, pretože vieme, že je to správna vec. Som rád, že to rezonuje aj na Slovensku.“

Katarína Štrbová Bieliková bola v kategórii najlepšie kostýmy nominovaná hneď dvakrát a cenu získala za Vlny. Pri jej preberaní si spomenula na svojho otca, ktorý stvárnil Fajola v Uhrovom Slnku v sieti a bol jednou z osobností, ktoré nás v roku 2024 navždy opustili. „Film Vlny nám hovorí o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli nepriateľovi mnohonásobne silnejšiemu a boli odhodlaní a konzistentní vo svojich postojoch a sloboda bola pre nich najcennejšia hodnota.“

Zaujímavá situácia nastala pri odovzdávaní ocenenia za najlepšie umelecké masky. Producentka Zuzana Mistríková za výkony vo filme Ema a smrtihlav prihlásila štvoricu Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter a Viktor Nagy a zabudla na Alicu Dvorskú. Preto žiadala doplniť ju medzi laureátov s tým, že výrobu sošky pre ňu zaplatí.

Laureátky ocenení za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej  (Éva Bandor) a hlavnej (Alexandra Borbély) úlohe zasa hovorili o tom, že sú Maďarky narodené na Slovensku, ale sú hrdé na to, že hrajú v slovenských filmoch. A to už má Borbély ako jediná Slovenka aj Európsku filmovú cenu za úlohu vo filme O tele a duši.

Miloslav Luther – režisér a scenárista, ktorý si prevzal Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre, vo svojej ďakovnej reči povedal: „Zažil som dobré aj zlé časy. Dnešné považujem za najnebezpečnejšie. Ale vydržať a prekonať sa dá aj zdanlivo nemožné. Bolo to témou a posolstvom väčšiny mojej tvorby. Je o človeku s ľudskými slabosťami. Antihrdinovi v pazúroch moci. Vždy som sa snažil aby moje filmy a seriály prebúdzali aj cit. Aby nezostarli tak rýchlo ako ja. A keď ma niektoré prežijú nebudem sa hnevať.“

https://www.youtube.com/watch?v=T6aLqU3vavs

A keď si producentka Wanda Adamík Hrycová prišla prevziať ocenenie za najlepší hraný film okrem poďakovanie všetkým, ktorí sa na filme podieľali a ktorí ho podporili zdôraznila, že „film Vlny rozpráva príbeh o odvahe a hrdinstve. Ale o hrdinstve, ktoré nevzniká z túžby po sláve, ale z nutnosti postaviť sa zlu. Je to príbeh človeka, ktorý riskoval všetko. Riskoval kariéru, riskoval rodinu, riskoval osobnú bezpečnosť a to len preto aby urobil vec, ktorá je správna. Nie vec, ktorá je pohodlná, nie vec, ktorá je výhodná, ale vec, ktorá je správna. Preto by som túto cenu chcela venovať aj všetkým tým, ktorí nezabudli na to, že mlčanie je forma súhlasu. Že pokrčenie ramien a odvrátenie pohľadu môže byť začiatkom konca. Že odvaha sa nezačína žiadnymi veľkými gestami alebo činmi. Odvaha začína jedným malým nie, možno v situácii keď všetci ostatní hovoria áno."

VÝSLEDKY:

Najlepší hraný film

Vlny (r: Jiří Mádl, prod: Monika Kristl, Vlasta Kristl, Wanda Adamík Hrycová)

Najlepší dokumentárny film

Prezidentka (r: Marek Šulík, prod: Barbara Janišová Feglová)

Najlepší animovaný film

Keď život chutí (r: Kristina Dufková, prod: Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye)

Najlepšia filmová réžia

Jiří Mádl (Vlny)

Najlepší filmový scenár

Jiří Mádl (Vlny)

Najlepší kameramanský výkon

Martin Žiaran (Vlny)

Najlepší filmový strih

Filip Malásek (Vlny)

Najlepší filmový zvuk

Viktor Ekrt (Vlny)

Najlepšia filmová hudba

Michal Novinski (Keď život chutí)

Najlepšia scénografia

Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová (Ema a smrtihlav)

Najlepšie kostýmy

Katarína Štrbová Bieliková (Vlny)

Najlepšie umelecké masky

Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy (Ema a smrtihlav) + nebola prihlásená Alica Dvorská

Najlepšie vizuálne efekty

Ivo Marák, Miroslav Gál (Vlny)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexandra Borbély v role Mariky (Ema a smrtihlav)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Éva Bandor v role Agnes (Ema a smrtihlav)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Vojtěch Vodochodský v role Tomáša Havlíka (Vlny)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Milan Ondrík v role Dušana (Ema a smrtihlav)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

seriál Čas nádejí (r: Ján Sebechlebský, prod: Zuzana Balkóová, Erik Panák)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Spoveď (r: Rebeka Bizubová)

Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre

Miloslav Luther

Neštatutárna divácka cena

Miki (r. Jakub Kroner, prod. Zuzana Mistríková, Radovan Gerek, David Blüme)

Filmy podľa počtu ocenení:

Vlny – 9

Ema a smrtihlav – 5

Keď život chutí – 2

Čas nádejí – 1

Prezidentka– 1

Spoveď – 1