Stretnú sa v nočnom klube, aby si vymenili informácie aj pokyny na najbližší týždeň. Ak by totiž vyriešenie problému trvalo dlhšie, riskovali by tým tisícky nevinných životov. Obzvlášť, keď hrozí, že protivníci použijú program Severus. Philip Meacham (Gustaf Skarsgård) potvrdí počiatočné obavy svojho podriadeného v Britskej spravodajskej službe Georgea Woodhousea (vynikajúci Michael Fassbender), že majú medzi sebou zradcu. Dodá mu zoznam štyroch podozrivých a nezabudne zmieniť aj jeho manželku Kathryn St. Jean (zvodná Cate Blanchett). „Dokážeš si s tým poradiť?“ spýta sa Georgea, pretože vie, že osobné vzťahy môžu spôsobiť nejeden problém, keď to práve netreba. Sám má totiž doma priostrenú situáciu, kvôli nešťastnému odhaleniu vlastnej nevery. George už má plán: Pozve svojich podozrivých kolegov na večeru. Dobre navarí, otvorí dobré víno a rozohrá jednu zo svojich charakteristických „zábavno-spoločenských“ hier, ktoré sú v podtexte skôr hrami psychologickými. Nezaškodilo by tiež pridať do indického Eintopfu trochu DZM 5 na rozviazanie jazykov, o čom, samozrejme, manželku vopred informuje. Pre Kathryn by totiž neváhal ani klamať, ani zabíjať...

Sám lož nenávidí a klamárov rád odhaľuje. Už na to v minulosti doplatil aj jeho otec. Na večeru pozvaný výkonný agent Freddie Smalls (Tom Burke) si ho kvôli tomu rád doberá a častuje ho narážkami na Kráľa Oidipa. Koniec koncov na prácu v spravodajskej službe nielen Georgea, ale aj ostatných pri stole pravdepodobne najviac zlákali ich nedoriešené psychologické komplexy. Kým Freddieho trápi úzkosť zo staroby a vôbec ľudskej smrteľnosti, jeho partnerka Clarissa Duboseová (Marisa Abela), špecialistka na satelitné sledovanie, od odchodu jej vlastného otca v detstve lační po uznaní v počte čoraz zväčšujúceho sa zástupu starších mužov. Ďalší očividný milostný pár predstavuje agentúrna psychiatrička Dr. Zoe Vaughanová (Naomie Harris), čo má za sebou prísne katolícku výchovu a rada diskutuje o sexe, prípadne si užíva aj nejeden vulgárnejší výraz a navonok dokonalý výkonný agent James Stokes (Regé-Jean Page), u ktorého však zrejme nie sú utajované informácie v bezpečí až tak, ako by sa od neho očakávalo. Stačí totiž pár pohárikov navyše a vyzradí kráske vo svojej posteli napríklad aj to, čoho je taký program Severus schopný, keď sa dostane do nesprávnych rúk. Pretože všetci pozvaní tak trochu očakávali, že George má niečo za lubom, keď sa im tak náhle rozhodol navariť, večera je zjedená, víno vypité a hra na profesijné odhalenia vo výsledku odhalí „iba“ sexuálne prehrešky zúčastnených. Dokonca dlaň jedného náhodou odhaleného milostného neverníka je prišpendlená nožom k stolu – čo sa ukáže byť nespochybniteľným vrcholom večera. George tak musí prísť s novým plánom a tento raz brať do úvahy aj v smetnom koši nájdený podozrivý ústrižok vstupenky z kina, ktorý tam zrejme zanechala Kathryn. Keď ju sám pozval na film s totožným názvom, tvrdila mu, že ho nevidela. Navyše zajtra odlieta na misiu kamsi 47,3701 severne a 8,5411 východne. Asi by si mal pre istotu cez satelit overiť, s kým a kde vlastne sa to plánuje stretnúť...

Snímka Operácia Black Bag režiséra, kameramana a strihača Stevena Soderbergha (v titulkoch opäť uvedeného pod pseudonymami Peter Andrews pre kameramana a Mary Ann Bernard pre strihačku) je špionážnym thrillerom s jemne komediálnym, psychologicko-vzťahovým nádychom, ktorý sa vymyká typických žánrovým charakteristikám – dokonca aj pokiaľ sa jedná o Soderberghove vlastné autorské príspevky k nemu viď. krkolomná exhibícia zápasníčky zmiešaných bojových umení Giny Carano v snímke Skrat (2011). Zámerná štylizácia a jemne parodický odstup od reality smerom k zábavne brakovému stvárneniu chlapčenských dobrodružných fantázií Jamesa Bonda s tradičnými ingredienciami ako zvádzanie žien, prestrelky, automobilové naháňačky v často exotickom prostredí, je nahradená interiérmi domácností a kancelárií, pohľadmi na obrazovky počítačov sprostredkujúce pohľady satelitov, dronov a inej sledovacej techniky v teréne. Takisto charaktery hráčov (keď nie práve šachovej partie, tak aspoň sofistikovanejšej verzie dámy) v prípade nepredvídateľných a často až zámerne prekombinovaných zvratov v duchu Mission: Impossible (1996 – 2023) zredukované na čierno-biele figúrky, prípadne dvojitých agentov na úrovni spojencov a zradcov, aby zostalo dosť času na predvádzanie jedného kaskadérskeho kúska za druhým, sú nahradené postavami s podrobnejšie vykresleným psychologickým pozadím.

Režisér vie, kedy spomenúť Oidipa – keďže aj postavy operatívcov si samé uvedomujú, že sú na určitej úrovni narušené. Tajnostkárstvo, lož, manipulácia vracia do hry témy jeho režijného, inak civilne vzťahového debutu Sex, lži a video (1989), akoby k špionážnemu žánru tiež patrili rozsiahlejšie ponory do ľudskej psyché. Autor realistických, melancholických románových sond do duší agentov zasiahnutých všadeprítomným a nekonečným medzinárodným napätím John le Carré (vo filme: Špión, ktorý prišiel z chladu režiséra Martina Ritta z roku 1965, netradičná „brosnanovka“ Agent z Panamy Johna Boormana – 2001, prípadne Jeden musí z kola von Tomasa Alfredsona - 2011) si toho koniec koncov bol veľmi dobre vedomý tiež. Umožňuje to v obsadení naplno využiť nielen hercov s obdivuhodnými fyzickými schopnosťami, ale hlavne talenty pre dôkladnú charakterovú drobnokresbu. V matematicky presnom scenári Davida Koeppa je dôležitá motivácia, či už na osobnej alebo profesijnej úrovni – skrývaná, aj pozvoľna odhaľovaná nielen v očakávanej špiónskej interakcií, ale tiež pri zdanlivo nevinnej spoločenskej hre hostí pozvaných na večeru. Legendárnej autorke knižných detektívok Agathe Christie a hlavne jej rafinovanému používateľovi sivých mozgových buniek Herculovi Poirotovi by tajuplný protagonista Michaela Fassbendera mohol byť vďačný za inšpiráciu vo svojej rafinovanej úvodnej rozohrávke, aj v záverečnom odhalení podozrivých, čo sa opäť zišli pri jednom stole. A keďže tentoraz nejde iba o individuálne špiónske záležitosti, ale skôr o ich párovú verziu – pretože v kritickej chvíli je aj samotná Kathryn schopná pre Georgea klamať, či dokonca zabíjať - núka sa tiež špiónske pripodobnenie protagonistov k inému detektívnemu páru Nickovi a Nore Charlesovcov z pera Dashiella Hammetta (vo filme: Tenký muž režiséra W.S. Van Dykea z roku 1934 a jeho pokračovaniach).

Prerozprávanie príbehu je vo filme Operácia Black Bag nekompromisné, nesnažiace sa vodiť diváka za ručičku. Osviežujúco úsporné vo výraze, no bohaté na významy – fakt neobsahuje žiadnu zbytočnú scénu navyše. Vyžadujúce sústredenie aj na najdrobnejšie, nenápadné detaily v hereckých gestách, prípadne vo svižných dialogických prestrelkách. A keď dôjde na zvraty, nemanipuluje s divákom. Nesnaží sa zamotať mu hlavu, aby prehliadal prípadné logické chybičky a nepravdepodobnosti. Práve naopak. Každý dôležitý zvrat pomáha pozmeniť divácku perspektívu na celý špionážny problém kľúčových postáv. Odhaľuje v prehodnocovanom sprisahaní nové vrstvy a hlavnou zbraňou sa nakoniec postavám aj režisérovi opäť stane veľmi efektívne do deja začlenená psychológia. Je to vynikajúci film, žánrové remeslo v tej najelegantnejšej podobe. No v prvom rade tiež príjemne staromilská inteligentná zábava.

Operácia Black Bag (Black Bag), USA, 2025
Dĺžka: 93 minút
Réžia: Steven Soderbergh
Scenár: David Koepp
Kamera: Steven Soderbergh
Hudba: David Holmes
Casting: Carmen Cuba
Strih: Steven Soderbergh
Zvuk: James Harrison, Chris Burdon
Scénografia: Philip Messina, Anna Lynch-Robinson
Kostýmy: Ellen Mirojnick
Produkcia: Greg Jacobs, Casey Silver
Hrajú: Michael Fassbender, Cate Blanchett, Tom Burke, Regé-Jean Page, Naomie Harris, Marisa Abela, Pierce Brosnan, Gustaf Skarsgård, Orli Shuka, Kae Alexander, Bruce Mackinnon
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 3. apríla 2025
Foto: CInemArt SK