Rozvíjanie komornej, paradivadelnej línie je v maďarskom filme zrejme stále pri živote a ako sme videli vo filme Zajtra zomriem (2024) režisérky Nikoly Cibuly, ambiciózne mieri aj k thrillerovej žánrovej odnoži. So slovenskou účasťou vznikol aj predošlý film Szabolcsa Hajdua Kálmanov deň (2023). O rok neskôr prichádza s ďalšou verziou „rozhovorov v kuchyni“, kde sa skupinka priateľov zišla po smrti jedného z nich. Tesne pred koncom si dal urobiť rozbor DNA a vyšlo mu, že je jednopercentný indián a okrem iných ingrediencií aj desať percentný Slovák. Aký význam má tento detail v nejakej myšlienkovej koncepcii filmu, ťažko povedať. Najskôr je to pokus o absurdnú, humornú vložku.

Zdá sa, akoby trojicu Árpi, Andris a Rajmond so ženskými doplnkami Zsuzsa, Niki a Csibi, nespájalo vôbec nič. Stretnutie sa odohráva v dome Andrisa, kde všetci podľa všetkého prenocujú. Zoznamujeme sa s ich neradostnými osudmi postupne. Rajmond sotva chodí, zarába si na živobytie všelijako, momentálne sa zúčastňuje klinického testovania nejakého lieku a nerobí mu to úplne dobre. Na ďalší mesiac nemá nič, tak sa bude musieť vrátiť k darovaniu plazmy. Šúľa si cigarety a s chuťou nadáva na všetko a všetkých. Jeho Csibi poslúcha na slovo. Ani Zsuzsa sa necíti dvakrát dobre a navyše musí znášať Rajmondove otázky o tom, ako dlho im s Árpim trvá súlož a zaujíma ho aj, či na jej predĺženie používa nejaké prostriedky. Andris balí. Ide do Mexika prednášať a tak ponúka Rajmondovi nejaké oceľoryty z 19. storočia. Niki cestuje s ním, ale nakoniec sa snaží vzoprieť. Nevie, čo by tam robila. Prichádza Árpi, je naštvaný, lebo ho policajti pokutovali za nesprávne parkovanie. Csibi predvádza Zsuzse cviky, ktoré na jej nevoľnosť, ak,samozrejme, nesúvisí s tehotenstvom, určite pomôžu. Kopne pritom do Andrisa. Práve si nalial do pohára červené víno. Odbehne kúpiť niečo na škvrny. Banality sa postupne presúvajú k dramatickejším záležitostiam. Árpi dlhuje takmer každému a Zsuzse sa prizná, že kúpil tri pekné lode. Ukáže sa, že Rajmond Csibi bije, na tele má samé modriny a Niki odmieta odísť s Andrisom do Mexika.

Kolektívna diagnóza nemá závažnejšie súradnice. Všetci sú nejakým spôsobom frustrovaní, ale najskôr vlastnou neschopnosťou naplniť svoje životy niečím radostnejším a zmysluplnejším. O politike, alebo nejakej spoločenskej situácii nepadne ani slovo. S čítaním medzi riadkami by sme asi nepochodili. Zdá sa, akoby šlo o náhodnú kompiláciu problémov, ktoré sú bežné a registrované s vyrovnanou povrchnosťou. V porovnaní s hlbokou a filmársky pôsobivou sociologickou sondou do spoločenskej patológie, akej sme boli svedkami v maďarskom filme v 80. a začiatkom 90. rokov vo filmoch Jánosa Szása alebo Arpáda Sopsitsa, sú tieto konverzačné plátna len kvázi televíznym servisom k tomu, čo malo byť obsahom zdelenia.

Chcelo to predovšetkým schopnosť psychologicky dôslednejšie modelovať jednotlivé postavy, rozpracovať plastickejšie ich charakteristiky a konfliktné plochy ich vzťahov. Dôležité je i situačné určenie. Zídu sa po smrti kamaráta, ale o vzťahoch k nemu sa veľa nedozvieme. V týchto konceptoch sú dôležité i väzby na minulosť a jej sprítomnenie môže poskytnúť množstvo príležitostí na dôraznejšie dramatické obraty a odkrývanie vzťahov a súvislostí, dôležitých pre autorský zámer filmu.

Majstrom komorných drám okolo „šálky kávy“ s úsporným počtom postáv, bol nesporne Ingmar Bergman, ktorého meno sa v konverzácii dvojíc mihne, ale do týchto končín sa myslím tvorcovia filmu ani dostať nechceli. Takéto filmy dokážu nakúcať aj Dáni so svojim tvorivým ansámblom, na čele s Thomasom Vinterbergom, ale v oboch prípadoch je dramatická artiléria „nabitá“ omnoho dôslednejšie.

Názov Jednopercentný indián mi pripomenul iný maďarský film Indiánska zima režisérov Jánosa Erdélyiho a Dezsa Zsigmonda z roku 1985 o mužovi, ktorý sa neďaleko svojej rodnej dediny rozhodol žiť ako indián, sám v lese, chatrčí zhotovenej na spôsob indiánskych vigwamov a exceloval v ňom herec Károly Eperjes. Aj keď sa indiánske súvislosti do filmu okrem letmej zmienky nedostali, možno by vniesli do bezradnej konverzácie zúčastnených čosi viac.

Jednopercentný indián (Egy százalék indián/ Vulture's Wake), Maďarsko, 2024
Dĺžka: 82 minút
Réžia: Szabolcs Hajdu
Scenár: Szabolcs Hajdu
Kamera: Csaba Bántó
Hudba: Szabolcs Hajdu
Produkcia: Szabolcs Hajdu
Hrajú: Szabolcs Hajdu, Imre Gelányi, Kata Pető, Domokos Szabó, Erika Tankó, Orsolya Tóth
Distribúcia: FILMTOPIA
Premiéra v SR: 3. apríla 2025
Foto: ČSFD cz.