Píše sa rok 2000 a na predmestí Hollandu v štáte Michigan si zdanlivo spokojne žije rodina Vandergrootovcov: učiteľka ekonómie Nancy (Nicole Kidman), jej manžel Fred (Matthew Macfadyen), oftamológ, čo je večne odcestovaný na rôznych konferenciách a ich trinásťročný syn Harry (Jude Hill). O pár dní vypukne v meste každoročne organizovaný festival tulipánov, ktorý by ich vysnívanú idylu mohol ešte vystupňovať. Lenže, Nancy sa náhle stratí zbožňovaná perlová náušnica. Okamžite začne podozrievať z krádeže synovu pubertálnu opatrovateľku Candy (Rachel Sennott), čím si uňho veľa plusových bodov nezíska. Fred, ktorý akúkoľvek hroziacu vzťahovú krízu dokáže upokojiť, našťastie, synovi mentorsky dohovorí počas spoločnej hry s modelom mesta s miniatúrami, len aby sa chvíľu na to sám stal terčom nových manželkiných podozrení kvôli zopár odloženým polaroidovým fotografiám a lístku za parkovanie v cudzom meste. Nie je jej náhodou neverný? A tu nastupuje na scénu Nancyin kolega Dave Delgado (Gael García Bernal), ktorý má oči len pre ňu a je ochotný Freda na každom kroku sledovať. Na tom, či sú Nancynine podozrenia skutočne odôvodnené, zrejme vôbec nezáleží...

Snímka Holland režisérky Mimi Cave (sympaticky za romantickú komédiu zakamuflovaný kanibalský thriller Fresh z roku 2022) je zvláštnym žánrovým mixom mysteriózneho thrilleru v duchu Alfreda Hitchcocka, snovo-surrealistického ironicky postmodernistického rébusu na spôsob Davida Lyncha s divácky manipulatívnymi, neočakávanými zvratmi, akými zvyčajne staval svoje filmové príbehy na hlavu M. Night Shyamalan. A každý z týchto špecifických tvorivých rysov využíva viac-menej rutinne, bez vlastného jasne čitateľného tvorivého doplnku. Dokonca väčšinou stroskotáva na ich nie práve premyslenom vzájomnom kombinovaní. Scenár Andrewa Sodroskiho by veľmi chcel svoju problematickú protagonistku nechať preskúmať skryté tajomstvá ostatných postáv vôkol seba. Chcel by z nej urobiť sympatickú postavu, na ktorej obavách by malo divákovi záležať a ostatných definovať ako hodných podozrievania. Spôsob, akým je Nancy už expozíciou charakterizovaná je však veľmi bizarný a budí dojem, že v skutočnosti chce diváka pripraviť na „šokujúce“ odhalenia nie ani tak v súvislosti so správaním manžela a iných postáv, ako skôr s tým, čo sa týka samotnej protagonistky. Dokonca by sa dalo povedať, že vopred pripravuje príbeh, ktorý by tak veľmi chcel pôsobiť tajomne, o akékoľvek zmysluplné tajomstvo.

Jedná sa o dejovú premisu, ktorá sa mohla zdať zaujímavou na papieri, no vo výslednej filmovej podobe vôbec nefunguje. Pôsobí ako scenáristický nápad vhodný skôr pre paródiu na mysteriózny thriller – a v istom zmysle odkazuje na minuloročný Shyamalanov Trap, ktorý si čo to z vlastného príbehu zbytočne skomplikoval už v expozícií. Čo však Trap stratil na zlom nápade, to dokázal divákovi zábavne vynahradiť iným spôsobom. Určitá postmodernistická hra s žánrovými očakávaniami spochybňujúca hranice medzi objektívnou realitou a subjektívnou perspektívou hlavnej postavy - medzi realitou, umelo vykonštruovanými predstavami, psychickým rozkladom osobnosti, prípadne horúčkovitým snom – je v deji prítomná s scénam dodá určitú mieru zneistenia a nervozity. Väčšina surrealistických vízií však nedáva divákovi priestor interpretovať si ich po svojom, projektovať do prezentovaných zvratov vlastné neuvedomované obavy, či pochybnosti.

Nezasiahnu emocionálne, ani myšlienkovo. Povrchne pripomenú svojráznu umeleckú tvorbu Davida Lyncha, avšak akoby ju „oklieštili“ do obsahovo vyprázdnenej mainstreamovej podoby všedného žánrového filmu. Samozrejme, skôr, či neskôr si scenáristi nejaké to šokujúce tajomstvo ohľadom podozrievaného manžela „vycucajú z prsta“. Ukáže sa to byť veľmi absurdným momentom v príbehu, z ktorého sa môže publikum cítiť oprávnene podvedené – odpovedajúcim na otázky, na ktoré sa nik pôvodne nepýtal. A nielenže to ešte nie je úplný koniec. Protagonistkine paranoidné predstavy týkajúce sa postavy manžela sa v závere ešte prenesú na ďalšiu, doposiaľ relatívne dôveryhodnú postavu. Veľa už známych dejových motívov sa tak môže zase raz rozvíjať úplne od začiatku, neberúc však ohľad na to, či o niečo obdobné má divák ešte vôbec aspoň minimálny záujem. Príbeh sa tak únavne a bez dynamiky vlečie od jedného zvratu k ďalšiemu, aby film „zaklincoval“ pointou, na ktorej už pravdepodobne nikomu nezáleží.

Film, našťastie, disponuje určitými remeselnými kvalitami, aspoň čo sa týka prehľadnej práce kamery Pawela Pogorzelskiho, či kultivovaného strihu Martina Pensa. Výprava JC Molinu publikum zavedie na americké malomesto s komunitnými prvkami odkazujúcimi na dávne tradície holandských prisťahovalcov. Nabáda hľadáčik kamery k preskúmavaniu kontrastov medzi zdanlivo dokonalým povrchom a skazenosťou vo vnútri. Dekorácie Dustina Berryho takisto fungujú ako osobitá narážka na priepastné rozdiely medzi realitou a jej skreslenou podobou napríklad v rámci manželovho modelu mesta s miniatúrami. Snímané sú tiež výrazy tvárí kľúčových postáv, drobné nuansy v hereckých gestách – tvorcovia sa totiž snažia vyťažiť čo najviac so sympatického hereckého obsadenia. Ťažko možno kritizovať výkony hercov ako Nicole Kidman, Gaela García Bernala, či Matthew Macfadyena. V rámci toho, čo ich postavám pri charakterizácií predpisuje scenár hrajú bez zaváhania. Nie je ich vinou, že jednoznačne „áčkové“ výkony vo významovom kontexte filmu ako celku podkopávajú jeho literárne nekvality. Nevýrazne až rutinne často vyznievajú aj hudobné tóny Alexa Somersa nonstop evokujúce akúsi zlú predtuchu.

Holland je bizarný filmový nepodarok. Mysteriózny thriller, ktorého tajomstvo pôsobí, ako vôbec prvá odhalená vec pri pokuse o prerozprávanie príbehu. Jeho prekvapivé zvraty prichádzajú bez aspoň minimálnych náznakov diváka na ne pripraviť v deji odôvodniteľnými logickými možnosťami. Neraz skĺzava až do neúmyselnej paródie na sebe podobné žánrové tituly, no v šikovnosti sa im sotva dokáže rovnať. Je nakrútený relatívne kompetentne a s hercami s nespochybniteľným talentom. Sotva to všetko však stačí na jeho záchranu v očiach diváka, obzvlášť, keď sa ten nebojí pri sledovaní aspoň minimálne premýšľať.

Holland, USA, 2025
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Mimi Cave
Scenár: Andrew Sodroski
Kamera: Pawel Pogorzelski
Hudba: Alex Somers
Casting: Francine Maisler
Strih: Martin Pensa
Zvuk: Zack Goldsborough
Scénografia: Jc Molina, Aidan FioRito
Masky: Laura Godwin, Anna Williams
Kostýmy: Susan Lyall
Producenti: Peter Dealbert, Nicole Kidman
Hrajú: Nicole Kidman, Matthew Macfadyen, Gael García Bernal, Rachel Sennott, Lennon Parham, Jude Hill, Jeff Pope, Isaac Krasner, Chris Witaske, Jacob Moran, Sue Rock, River Brooks, Jens Frederiksen
Distribúcia: Prime Video
Foto: ČSFD cz.