To, čo podľa názvu vyzerá ako ľúbostný film je mrazivá správa o skutočných udalostiach. Lebo hrdinka filmu Hilde Coppi bola skutočná postava. V polovici 30. rokov sa v Berlíne okolo pomerne významných osobností (úradník Ríšskeho ministerstva hospodárstva, zamestnanec Ríšskeho ministerstva letectva) a iných vytvoril kruh priateľov, ktorý v rokoch 1940/41 prerástol vo voľnú sieť berlínskych kruhov odporu. Stretli sa v nich odporcovia národného socializmu z veľmi odlišných skupín obyvateľstva. Viedli intelektuálne diskusie, rozširovali plagáty, distribuovali letáky a odovzdávali Sovietskemu zväzu spravodajské informácie. V roku 1942 ich gestapo odhalilo a vyšetrovalo. Dostali názov Červený orchester. Je paradoxné, že tento názov získali až „posmrtne“, keď Východné Nemecko potrebovalo akýkoľvek hrdinský koncept, aby sa vôbec zviditeľnilo ako centrum nejakého protinacistického odboja. Členovia Červeného orchestra boli súdení za zradu a viac ako päťdesiat ich bolo popravených.

Film režiséra Andreasa Dresena S láskou, Vaša Hilde je viac príbehom o láske, ako o odboji. Aj keď ten je tam stále prítomný, Dresen však s touto témou pracuje jemne, opatrne a nevyťahuje na svetlo v každom zábere nenávisť a násilie. A dôležitý je aj fakt, že aj tu – podobne ako v jeho poslednom filme Rybiye Kurnaz vs. George W. Bush – je kľúčovou postavou žena. Dresenove filmy majú za sebou bohatú históriu - jeho film Tichá krajina bol v súťaži na MFF Karlove Vary v roku 1992, jeho Nočné stretnutia získal German Film Awards v roku 1999 a na Berlinale v tom istom roku Zlatého medveďa za najlepší film.

Hilde Coppi (Liv Lisa Fries) je mladá a vlastne veľmi nenápadná dievčina. S kamarátmi si užíva leto v lesoch pri Berlíne, kúpu sa v jazere Plötzensee, smejú sa, spievajú. Nič ešte nenaznačuje, že za dverami číha teror, smrť a násilie. Hilde žije so svojou chorou mamou, o ktorú sa stará. Nikde v diaľke je skrytý aj vzťah s istým Franzom, o ktorom sa nič nedozvieme, ktorý by jej mal byť určený ako budúci manžel. Iba v náznakoch vytušíme, že jeho mama, ktorá do Hildinej domácnosti dochádza, má zrejme židovský pôvod a ktovie, ako to celé vlastne dopadne.

Hildini kamaráti vlastne pred sebou ani nemajú tajomstvá, dôverujú si, aj keď práve Hildina konzervatívnosť ju trocha z tejto uvoľnenej party, kde sa pokojne pestuje polyamoria vyčleňuje. A potom je tu Hans. Hans Coppi (Johannes Hegemann), do ktorého sa Hilde zamiluje. Najskôr je to iba očarenie, láska, milovanie, neskôr aj pomalé náznaky o jeho aktivitách. Hilde mu pomáha v noci lepiť plagáty, jej praktickosť, fakt, že vie bezchybne a rýchlo písať na stroji všetkými desiatimi ju pomaly začleňujú do skupiny. Nenachádzame známky toho, do akej miery boli jej aktivity spôsobené uvedomením a do akej láskou k Hansovi. Keď pre Hilde prídu muži – neočakávajme žiadne kožené plášte, krik a násilie – a odvedú ju kvôli zisteniu istých skutočností, len malá poznámka, aby si nebrala svoje trocha výnimočné červené elegantné šaty, ale radšej niečo teplé naznačí, že sa začína dráma. Hilde je v tom čase už v ôsmom mesiaci tehotenstva.

Od tohto okamihu začína Andreas Dresen so svojou kameramankou Judith Kaufmann a strihačom Jörgom Hauschildom vytvárať premyslené, kultivované napätie, o ktorom divák bezpečne vie, že vedie k tragickému koncu. Hilde je vo väzení, absolvuje takmer tragický pôrod, keď zdravotná sestra pomôže Hilde porodiť, zatiaľ čo lekár pri zlej polohe dieťaťa lakonicky konštatuje, že by bolo zrejme najlepšie odrezať zaseknutému dieťaťu hlavičku a tak ho dostať von. Aj po narodení je malý Hans stále v ohrození, Hilde nemá mlieko. Dresen premyslene vedie skvelú Liv Lisu Fries pri jej boji, bez kriku, takmer bez emócií a zvýraznenom strachu z odobraní dieťaťa. Herečka v drobnokresbe dáva iba tušiť, čo sa odohráva v jej vnútri. Sekvencie z väzenia, kde plynie čas v očakávaní niečoho, čo si nik nevie predstaviť, sa striedajú so scénami z minulosti. Tie nie sú nijak chronologicky zoradené. Postupne odhaľujeme, ako sa Hilde do Hansa zaľúbila, ako fungovala skupinka mladých, bezstarostných ľudí, ktorí v nádeji, že môžu čokoľvek zmeniť píšu a rozširujú letáky, či s pomocou vysielačky odosielajú správy nemeckým vojnovým zajatcom. Absurdným paradoxom je, že zo správ, ktorá napokon stáli ich životy prejde iba jediná s textom: „Prajeme našim priateľom všetko najlepšie.“

Hilde sa vo väzení Plötzensee stará o malého Hansa, ale pomáha aj iným ženám, ktoré podliehajú zúfalstvu. Andreas Dresen vykresľuje väzenie tak, ako sme doteraz neboli zvyknutí. Nie je tam krik, násilie, okrem jednej malej scény so skrvavenou tvárou iného väzňa. Hilde sa dokonca stretne s Hansom, ktorý môže pohojdať svojho synka. Dozorkyňa Annelise Kuehnová (Lisa Wagnerová) nie je krutá mužatka, ako sme boli zvyknutí vo filmoch z fašistického Nemecka. Je to utiahnutá žena, ktorá iba bezchybne plní svoju úlohu, raz tvrdo trvá na dodržiavaní nariadení, aby inokedy zrazu prejaví pochopenie a povolí Hilde kúpeľ navyše. Keď sa jej opýta Hilde na jej krstné meno, zopakuje svoje priezvisko. Ako keby krstné meno ani nemala, ako keby to bolo čosi príliš osobné. Až napokon vysloví Annelise. Kňaz (Alexander Scheer) je v svojej bezmocnosti iba zúfalým hercom v dráme, ktorá sa končí smrťou. Aj dozorca, keď kontroluje Hilde sa opatrne opýta, či si môže siahnuť na jej tehotenské bruško. Jemne ho pohladká a prizná sa, že aj jeho žena je tehotná. Závany ľudskosti sú však iba ornamentom. Ak slúžite zlu, aj keď ste pritom láskaví a chápajúci, napokon zostane to zlo.

Práve v týchto závanoch ľudskosti sa zosilňuje tragika osudu Hilde Coppi aj jej kamarátov. Bezvýrazný a až fatálny rytmus scén z väzenia v kombinácii s farbistými útržkami života pred zatknutím zosilňuje tragiku. V týchto scénach sa dozvedáme útržkovito a bez časovej postupnosti kto bola Hilde. Aká bola, čo cítila, ako silno milovala. A prečo to vlastne robila. Keď Hilde položia vyšetrovatelia túto otázku chvíľu rozmýšľa a napokon povie: Lebo som milovala svojho manžela.

Skladačka sa chýli ku koncu, Hilde si vypočuje rozsudok smrti. Žiadosť o milosť, ktorú jej pomáha zoštylizovať Annelise Kuehnová je zamietnutá. Stretáva sa so svojou mamou, ktorá ledva unesie túto strašnú správu. Hilde ju prosí, aby sa postarala o malého Hansa. To už vie, že jej „veľký“ Hans je mŕtvy, tak isto ako ich priatelia. V predvečer popravy za ňou prichádza kňaz. Vie, že je Hilde neveriaca, ale napriek tomu si spomenie na modlitbu, ktorú sa naučila ako malá. Kňaz si všimne, že úbohú košeľu, ktorá sa odsúdeným navlieka pred popravou má Hilde na prsiach premočený od mlieka. Zavolá, aby jej dali inú. Napokon kráča v roztrhanej košeli k dverám, za ktorými ju čaká gilotína. Práve to sú krehké momenty, ktoré posúvajú tento vôbec nie prvoplánový príbeh o odboji k jemnej psychologickej dráme o láske a odvahe urobiť to, čo je správne, aj keď vieme, že to bude zbytočné.

Andreas Dresen bezo zvyšku využil všetko to, čo mu zakotvenie témy v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia ponúkalo. Oblečenie, zariadenie chudobného bytu Hildinej mamy, ťažké plátenné stany, v ktorých skupinka priateľov stanuje na brehu jazera. Nevidíme nikde červené zástavy s hákovými krížmi, dokonca ani žlté židovské hviezdy. Muži nie sú hrdinovia, možno sa skôr hrajú. Pije sa víno, ešte sa hrá a tancuje. Liv Lisa Fries je skvelá vo všetkých okamihoch svojej úlohy. Iba raz uvidíme na jej nehybnej tvári slzu. Práve to sú dôvody, prečo sa môžeme na tento film pozerať ako na iný, ale napriek tomu závažný príspevok k mapovaniu strašnej doby. Doby, kde aj banalita môže znamenať smrť.

S láskou, Vaša Hilde (In Liebe, Eure Hilde/From Hilde, with Love), Nemecko, 2024
Dĺžka: 124 minút
Réžia: Andreas Dresen
Scenár: Laila Stieler
Kamera: Judith Kaufmann
Casting: Karen Wendland
Strih: Jörg Hauschild
Zvuk: Andreas Walther, Ralf Krause
Scénografia: Susanne Hopf
Masky: Grit Kosse, Tamar Aviv, Uta Spikermann, Juliette Ruetz
Kostýmy: Birgitt Kilian
Produkcia: Claudia Steffen, Christoph Friedel
Hrajú: Liv Lisa Fries, Johannes Hegemann, Lisa Wagner, Alexander Scheer, Emma Bading, Florian Lukas, Fritzi Haberlandt, Sina Martens, Lena Urzendowsky, Lisa Hrdina, Nico Ehrenteit, Thorsten Merten, Jacob Keller, Heike Hanold-Lynch, Stefan Lochau, Rita Feldmeier, Jean Denis Römer, Franziska Ritter, Jakob Diehl, Sebastian Weiss, Claudiu Mark Draghici, Rachel Braunschweig, Marlen Ulonska, Steffi Kühnert, Tilla Kratochwil, Hans-Christian Hegewald, Thomas Lawinky, Andrea Alexander Gabrin, Klaus Bobach Rios, Caspar-Valentin Unterweger, Lisa Lee Paulick, Theo Kruscha, Lucy Turner, Wilhelm Ferdinand Ludik, Tove Hemke
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 24. apríla 2025
Foto: Film Europe