Bolo to v afganskom Kandaháre, kde naposledy videl svojho brata (Jai Courtney) nažive. Pomáhal mu opraviť armádny džíp, zatiaľ, čo brat ho prehováral, aby spolu skúsili náročný osemtýždňový výcvik na rangerov. Prišiel však neočakávaný vzdušný úder, celá bratova aj jeho jednotka bola takmer rozmetaná na kusy. Sám to prežil s veľmi vážnym poranením kolena, ktoré mu z následného niekoľko desiatok kilometrov dlhého pochodu späť na základňu s bratom prežívajúcim z posledných síl, ktorého mal len tak prehodeného cez rameno, robilo peklo. Nestihol to. O dva roky neskôr, traumatizovaný a dostatočne naštvaný na celý svet sa odhodlal z úcty k bratovi zvládnuť jeho vysnívaný výcvik už pod prideleným číslom 81 (Alan Ritchson). Prejavuje obdivuhodnú fyzičku, odolnosť voči bolesti s príležitostným užitím tabletiek, no s ostatnými kolegami veľmi nekomunikuje, ani nemá záujem využiť vlastné skúsenosti pri velení. Aj keď napríklad taká „sedmička“ (Stephan James) po ňom „pokukuje“ so zjavným záujmom, než ostatným z pozície dočasného veliteľa prehovorí do duše povzbudivými slovami o neustupovaní a nevzdávaní sa. 15 (Blake Richardson), večne reptajúci jednu konšpiráciu za druhou, zrejme v prvopočiatočnom zápale zistiť o ňom čo najviac, príležitostne prekročí aj nepísanú hranicu...

Ani šéfovia výcviku seržant major Sheridan (Dennis Quaid) a prvý seržant Torres (Esai Morales) nie sú z účasti a až priam fanatickej nezlomnosti 81 nadšení. Jednak je starší ako ostatní, no stále tesne pod limitom. Má najzjavnejšie skúsenosti z akcie. Bohužiaľ, však tiež predstavuje sud s prachom tesne pred výbuchom, ktorý obzvlášť po jednom záťažovom cvičení pod vodou prejavuje až samovražedné tendencie, ak sa mu nepodarí dosiahnuť požadovaný cieľ. Trvajú na tom, aby odstúpil z výcviku z vlastnej vôle, no keď odmietne, zákerne mu udelia velenie nad jednotkou, ktorej sa doposiaľ vyhýbal. Cieľom cvičenia v náročnom horskom, hojne zalesnenom teréne je vypátrať miesto dopadu havarovaného lietadla, zničiť jeho trosky z dôvodov utajenia a zachrániť jeho pilota. Čo mu pri udeľovaní rozkazov na pochod divočinou chýba, s tým 81 vypomôže „sedmička“. Keď však počas krátkeho momentu nočného odpočinku celú jednotku prekvapí výbuch, nesmie stratiť hlavu. Kto vie, či sa jedná o stroj armádnej výroby alebo to nejako súvisí s asteroidom, čo mal práve prelietavať v blízkosti Zeme. Pred potenciálnymi budúcimi rangermi sa vynorí nemilosrdný vražedný stroj a začne jedného za druhým drasticky decimovať. Medzi tými, čo zatiaľ prežili, je aj odhodlaná ženská bojovníčka 44 (Alex King), prípadne 60 (Keiynan Lonsdale), 109 (Jack Patten) a 23 (James Beaufort) v rôznych štádiách zranenia, či čerstvo vyvolaných psychických tráum. Najhoršie je na tom však „sedmička“ s otvorenou zlomeninou stehennej kosti a bez tlmenia bolesti morfiom, lebo sa tímu pri strmom páde zo skál všetok rozbil. Má 81 na to udržať aspoň väčšinu z nich nažive – čo by pravdepodobne predstavovalo jeho dominantnú úlohu v prípade, že by sa reálne stal rangerom, ako to od neho chcel jeho brat? Prípadne podarí sa mu svoju „náhradu“ za strateného brata, ktorú našiel v „sedmičke“, odniesť do bezpečia a tento raz neomdlieť z posledných síl s vytúženým cieľom na dohľad?

Snímka Vojnový stroj režiséra Patricka Hughesa (Expendables: Nezničiteľní 3, Zabijakov osobný strážca) je štandardným, avšak zábavným stvárnením drsnej akcie v atraktívnych prírodných scenériách, kde antagonistu tak trochu absurdne stvárňuje mechanický netvor s tvorivými koreňmi v sci-fi žánri (koniec koncov, nebude to po prvý raz, čo reprezentant pre protagonistov odlišnej kultúry je rovno znehodnotený na agresívneho mimozemšťana prakticky bez osobnosti a zjavnejších motivácií). Je to príbeh o snahe ústredných postáv prežiť v divočine s neznámym a zdanlivo neporaziteľným nepriateľom, ktorý v mnohom pripomenie lovecké schopnosti Predátora (1987) od Johna McTiernana a reprezentuje akúsi predzvesť mimozemskej invázie z či už klasickej verzie Vojny svetov (1953) Byrona Haskina alebo jej modernizácie Stevenom Spielbergom z roku 2005 naplánovanú pre prípadné ďalšie pokračovanie. Má tak trochu vzhľad pripomínajúci mechanického protivníka RoboCopa (1987) v réžií Paula Verhoevena po značnej systémovej aktualizácií, ktorý núti utrápených vojakov zdrvujúco padať pomedzi skaly ako v Na život a na smrť (2013) Petera Berga, kde ich lovili „len“ všední teroristi.

Visieť na lane nad rozbúrenou riekou tak, ako viseli hrdinovia v Cliffhangeri (1993) Rennyho Harlina z navzájom prepojených horských končiarov, čeliť vlastnej posttraumatickej stresovej poruche so zopár zábavnými „zblázneniami“ sa na spôsob prvého Ramba (1982) od Teda Kotcheffa a mnohým ďalším intertextovým odkazom, čo isto-iste vydolujú u žánrových nostalgikov slzičku dojatia, skôr než sa v zápale boja rozplače aj ústredný protagonista s obdivuhodnými fyzickými predispozíciami, vďaka ktorým sa ledva kompozične svojimi ramenami vmestí do širokouhlého záberu. Scenár, na ktorého tvorbe režisér spolupracoval s Jamesom Beaufortom, robí z robotického antagonistu skôr katalyzátor príbehu o prekonávaní skalných útesov, brodení riekami, únikoch na poslednú chvíľu, lovení, kladení pascí a iných atraktívnych činnostiach, ktoré svalnatí, drsne hláškujúci hrdinovia zvykli páchať v priebehu 80. a začiatkom 90. rokov skôr, ako ich v popularite zamenili „šprti“, čo si dokázali poradiť s rafinovanejšími technickými hrozbami vlastnou šikovnosťou a nápaditosťou.

V istom zmysle má mechanický pôvod návštevníka z vesmíru svoje opodstatnenie skôr v rámci tlmočenia nenápadného podtextu, súvisiaceho s charakterovým pripodobnením spomínanej postavy k 81 a jeho mechanickým prístupom k výcviku aj veleniu zvereného tímu. Prípadne k nastoleniu akejsi preňho životnej lekcie v príbehu, čo ho má naučiť o niečo viac prejavovať ľudskosť, zraniteľnosť, zmierenie sa s vlastnými obmedzujúcimi limitmi. Pokojne by sa dalo argumentovať, že 81 je viac titulným Vojnovým monštrom z názvu, aj keď sympatickým, než monštrum, ktorému musí nevyhnutne čeliť. Jemne ironickú introspekciu do tvorivých princípov „netflixovskej“ platformy, ktoré akoby skladali dokopy úspešné dejové motívy na základe štatistík úspešnosti podľa čísiel, je aj pomenovanie jednotlivých členov bojového tímu. Líšia sa od seba len v drobných detailoch – a aj to v súlade so známymi žánrovými klišé. Sú v podstate anonymní, bez osobnosti presahujúcej najnutnejšie informácie potrebné pre rozohratie deja, napínavých situácií, kontaktných bitiek – nič navyše, čo by si „dovolilo“ akokoľvek presiahnuť hlavnú zápletku.

A tak kamera Aarona Mortona sleduje rachotenie so zbraňami, výstupy a pády, skrývanie sa pred odhalením, výbuchmi, aj útrpný výraz Alana Ritchsona, keď zase raz zachraňuje svojich najbližších a predvádza množstvo nebezpečných kaskadérskych kúskov bez záskoku. Výprava Enza Iacona je lahôdkou pre milovníkov staromódnej akcie a dodáva scénam hmatateľnú pôsobivosť, zatiaľ čo hudba Dmitriho Golovka rytmicky duní a snaží sa diváka nabudiť poctivou dávkou testosterónu. Vojnové monštrum nie je v ničom výnimočné akčné dobrodružstvo s prvkami vedeckej fantastiky. Neprináša divákovi v podstate nič nové, len staré známe dejové motívy, ktoré stojí za to si čas od času pripomenúť. A pokiaľ ide o ich remeselné stvárnenie, niekedy to robí naozaj dobre bez toho, žeby dal divákovi akúkoľvek príležitosť začať sa nudiť.

Vojnové monštrum (War Machine), USA (2026)
Dĺžka: 107 minút
Réžia: Patrick Hughes
Scenár: Patrick Hughes, James Beaufort
Kamera: Aaron Morton
Strih: Andy Canny
Hudba: Dmitri Golovko
Casting Deanna Brigidi, Andrea Bunker, Amanda Mitchell
Scénografia: Emma Rudkin
Kostýmy: Cappi Ireland
Produkcia: Patrick Hughes, Todd Lieberman
Hrajú: Alan Ritchson, Stephan James, Dennis Quaid, Esai Morales, Jai Courtney, Alex King, Keiynan Lonsdale, Jack Patten, James Beaufort, Daniel Webber, Matt Testro, Elias Anton, Jake Ryan, Christopher Kirby, Joey Vieira, Ditch Davey, Patrick Hughes, David Tomlinson
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.