Všetci ten príbeh poznáme: skupina vyhladovaných, prácou umorených zvierat z farmy opileckého, tyranského pána Jonesa si povie, že stačilo a odhodlá sa voči vlastnému majiteľovi, či ďalším jeho ľudským spoločníkom vzbúriť. Je čas, začať sa starať len o seba, ako o spoločne vedenú komunitu na čele s inteligentným prasaťom Snehuliakom (v pôvodnom znení Laverne Cox). Aj keď isté mocenské ambície je možné vidieť aj u Napoleona (Seth Rogen) zatiaľ s odstupom čakajúceho na najvhodnejšiu príležitosť presadiť sa – spočiatku premyslenou manipuláciou, no neskôr dokonca aj o niečo krvavejšími praktikami. Pán Jones nedokázal splácať hypotéku banke. Tá sa mu chystala všetky majetky vrátane zvierat zabaviť a odviezť na bitúnok. Teraz sú na rade zvieratá, aby každý mesiac zo ziskov vlastnej práce splácali, čo Jones nemohol. Tak im to aspoň navrhne prešpekulovaný pán Whymper (Steve Buscemi), očakávajúci, že to určite nezvládnu a robiac to na žiadosť miliardárky Friedy Pilkingtonovej (Glenn Close) z čela spoločnosti Pilkington Industries susediacej s farmou a zameriavajúcej sa na moderné technológie, ktorá by rada na území farmy postavila vodnú priehradu...

A tak Snehuliak všetkých motivuje, aby pracovali na poli, zbierali vajcia od sliepok, dojili kravy, strihali ovce a robili bežné farmárske činnosti, ktoré zvyčajne pán Jones zanedbával. Dokonca príde s nápadom na vodný mlyn, ktorý by im všetkým bez rozdielu mohol produkovať elektrinu po tom, čo im z dôvodu neplatenia účtov predchádzajúceho majiteľa bola odpojená. A zvieratá, či už ide o siláckeho, pracovitého koňa Boxera (Woody Harrelson), cynicky pochybovačného, až priam existencialistického osla Benjamina (Kathleen Turner), kohúta Randolpha (Andy Serkis), výstavné prasiatka Puff a Tammy (Iman Vellani), sliepky a na všetko bez rozmyslu prikyvujúce ovce - snáď len s výnimkou o trošku premýšľavejšieho barana Carla (Jim Parsons), k Snehuliakovi vzhliadajú. Len jeho verný žiak Šťastko (Gaten Matarazzo), ktorého dokonca naučil aj čítať, je trochu rozpoltený a vzhliada aj k o niečo charizmatickejšiemu, pôžitkárskemu Napoleonovi. Veď prečo neochutnať zo svojich zásob jedál na zimu už teraz? Ublíži to niekomu? Prečo sa zbytočne namáhať s výstavbou vodného mlynu, keď si všetci môžu konečne užívať získanú slobodu a napríklad si aj zaprdieť, kedy sa im zachce? Tých pár dobermanov, o ktoré sa Napoleon od zvieracej vzbury staral, mu nakoniec možno pomôže prevziať moc nad farmou. A iné, tak trochu do jeho priazne sa vtierajúce prasa Kvičiak (Kieran Culkin) isto-iste prispeje k šíreniu jeho vlastných mocenských argumentov a plánov...

Snímka Zvieracia farma herca a režiséra Andyho Serkisa ("motion capture" postava Gluma z pôvodnej trilógie Pán Prsteňov, inak režisér „komiksovky“ Venom 2: Carnage prichádza) je svojráznou modernizáciou a nie práve myšlienkovo najideálnejšou reinterpretáciou slávnej rovnomennej bájky, resp. satirickej novely od Georgea Orwella z roku 1945. Príbehu, v ktorom zvieracie postavy personifikovali ľudské vlastnosti a reprezentovali akúsi karikovanú mikrovzorku pováh, názorov, myšlienkových postojov, ktoré je možné bežne nájsť v spoločnosti akejkoľvek doby a kultúry. Príbehu, ktorému nešlo o to, vyvolať v čitateľovi tradičný naratívny záujem o to, ako to nakoniec dopadne s konkrétnou sliepkou, ovcou, koňom, či prasaťom, ale ktorý s postavami narábal ako s nositeľmi mnohopočetných významov v rámci úvahy, ktorá z neho organicky vzrastala a navádzala k varovnému ponaučeniu. Reflektovala revolúcie dávnej histórie, no najmä negatívnu skúsenosť s totalitnými režimami sovietskeho Ruska a nacistického Nemecka, pričom vo vodcovských postavách pána Jonesa, či v rámci farmy dominantných a násilne manipulatívnych prasiat čitateľ mohol odčítať narážky na reálne historické osobnosti od zvrhnutého ruského cára Mikuláša II., cez francúzskeho cisára Napoleona Bonaparteho, revolucionárov Vladimira Iľjiča Lenina, Leva Davidoviča Trockého, filozofa Karla Marxa, až po diktátorov typu Josif Vissarionovič Stalin, či Adolf Hitler, či robotníka Alexeja Grigorieviča Stachanova ako slepo pracovitú inšpiráciu pre koňa Boxera. Okrem iného...

Orwellov varovný text núti ku kritickému posudzovaniu aktuálnej politickej situácie krajiny, z ktorej pochádza čitateľ a k hľadaniu hroziacich podobností – veď v tom bol aj samotný autorov úmysel upozorniť na možnú kritickú situáciu v dobovej Británii a predísť tomu, aby domáci nechali problém rozrásť až do v novele popísaných rozmerov. Mal povzbudiť kritické myslenie, kým je ešte čas. V prvom rade ale nemal osloviť detského, ale práve DOSPELÉHO čitateľa, ktorý sa v príbehu na základe svojej životnej alebo pracovnej skúsenosti mal nájsť ako jedna z malých čiastočiek možno už aj v tej chvíli problematickej spoločnosti. Mal otvoriť oči tomu, kto mal moc (minimálne volebnú) niečo vo vlastnej krajine ovplyvniť. Nebola to propaganda hlásajúca sa k jednému konkrétnemu politickému postoju, ale dielo skeptické, pochybovačné, hľadajúce v jednotlivých zobrazovaných systémoch ich plusy aj mínusy. Propaganda si je obvykle svojím presvedčením stopercentne istá a šíri ho ako tú najlepšiu možnú alternatívu. Koniec-koncov, ukážku jej podoby autor naznačil prostredníctvom konania postáv samotných prasiat.

Zadaptovať text do filmovej podoby sa zatiaľ najdôstojnejšie podarilo režisérskej dvojici Joy Batchelor a Johnovi Halasovi v ich klasicky kreslenej Farme zvierat z roku 1954, historicky prvému celovečernému animovanému filmu britskej produkcie. Odvážne si zvolili takto temnú a dospelú látku, aj s úmyslom vyhnúť sa predsudku, že animovaný film musí byť prednostne určený detskému publiku. Síce sa vo svojej vízií nevyhli občasným komickým gagom s roztomilými malými kuriatkami, čo sem-tam pri kosení lúky s miniatúrnym kosáčikom zakopli, pohodlným mačičkám, ktoré prišli na spoločné stretnutie neskoro alebo nie práve vydareným pokusom kôz naučiť sa čítať a písať, ktoré vzácne dokázali deti pri sledovaní neuvrhnúť do niekoľkohodinovej depresie... Zamenili dialógy a monológy postáv za jednotný komentár rozprávača a doplnili mrazivú pointu knihy o nádejnú novú revolúciu, ktorá však mohla vo výsledku dopadnúť veľmi podobne, ako tá zo začiatku príbehu – všetko sa dialo s úmyslom zachovať vernosť zložitosti tém a myšlienok pôvodnej predlohy.

V roku 1999 vznikla čiastočne hraná, čiastočne stop-motion variácia s animatronickými vylepšeniami od režiséra Johna Stephensona v pôvodnom znení s hlasmi Kelseyho Grammera, Iana Holma, Julie Louis-Dreyfus, Julie Ormond, Petea Postlethwaitea, Paula Scofielda, Patricka Stewarta, či Petera Ustinova a iných. Zostáva síce kriticky v tieni prvého filmu, avšak núka divákovi zaujímavú novú perspektívu príbehu vnímaného z pozície doby, kedy už sú Orwellom popisované a kritizované totalitné režimy minulosťou, očividne si za svoj koniec môžu samé a k ich nevyhnutnému koncu prispel ako nemilosrdný nástroj aj čas sám. Ako určitý kompromis medzi filmom pre dospelých aj ich deti, ktorým by boli ochotní pri sledovaní zodpovedať ich zvedavé a často krát začudované otázky, Farma zvierat z roku 1999 ešte celkom dobre funguje. Aktuálna Zvieracia farma primárne určená deťom však nefunguje takmer vôbec. Pripodobnenie dejových zvratov k historickým udalostiam z najmä prvej polovice 20. storočia, či priam k totalitným systémom socialistického Sovietskeho zväzu, či nacistického Nemecka akosi zvláštne chýba – dokonca v pútavých záverečných titulkoch je na statických obrázkoch znázornený vzťah tyranov a podriadených v rôznych historických obdobiach od starovekého Egypta až po súčasnosť a to Orwellom pôvodne zamýšľané nie. Naopak sa zdá, že kritika je zameraná na súčasné až extrémne podoby kapitalizmu (ako ich môže vo filme vnímať dospelý divák). Dokonca by sa dalo povedať, že sa detský pohľad na príbeh pomerne ťažkopádne až takmer na úrovni propagandistického produktu z dielne kresťansky orientovaného štúdia Angel, ktoré film produkčne zastrešuje, upriamuje na problematiku duchovných hodnôt verzus nekontrolovateľného materializmu.

Scenár Nicholasa Stollera pretvára pôvodnú trpkú satiru na komédiu, preberá väčšinu Orwellových kritických postrehov, aby ich nasilu „ohol“ do príležitostne odlišných významových súvislostí. Akoby mu už ani veľmi nešlo o útrapy celej spoločnosti pod vplyvom charizmatického manipulátora, ale zameriava sa na novú pridanú postavu malého, naivného Šťastka – akéhosi avatara detského diváka, ktorému je často vtieravo a nasilu vnútené určité ponaučenie. Zvieratá tancujú na moderné, sem-tam aj repové skladby, pretože tvorcovia si zrejme myslia, že po niečom takom súčasné detské publikum túži a považuje to za moderné. Drony, počítače, smartfóny a iné podoby moderných technológií majú, samozrejme, v deji svoje miesto, rovnako tak nekontrolovateľné nakupovanie, „cool“ športové autá, ktoré každý musí mať. Občas sa zdá, že dej predlohy bol zámerne upravený podľa štatistiky úspešnosti cez umelú inteligenciu, ktorá pôvodný Orwellov zámer rozhodne nepochopila. Dialógy šuštia papierom a niekedy až otravne hlásajú zamýšľané ponaučenie priamo, prípadne ho ešte pár razy zopakujú, keby náhodou niekto nepochopil ihneď alebo mu nedošlo, že niečo v deji nie je úplne v poriadku z konania postáv. A aby sa deti po depresívnejších sekvenciách predsa len nezačali nudiť, záverečné dejstvo nutne potrebuje prísť s dynamickejšou akčnou scénou a nevyhnutným happy endom po tom, čo chudák Šťastko pochopí svoje doterajšie chyby.

Animácia sama o sebe nedosahuje úrovne nápaditej „pixarovky“, aj keď tú nutne dosahovať určite nemusí. Zopár postáv je navrhnutých naozaj pútavo (kohút Randolph), niektoré sú prvoplánovo roztomilé (Šťastko), iné pôsobia skôr tuctovo. Prítomnosť moderných technológií zo susedstva (koho asi tak zo súčasných miliardárov / technologických gigantov paroduje?) pôsobia v príbehu umelo a pridané nasilu. Hudba Heitora Pereiru dodáva tlmočenému príbehu emocionálnu váhu aj kultivovanosť, ktorú by inak bez nej asi nedosahoval. Toľko k remeselným kvalitám, ktoré nikoho síce veľmi nenadchnú, ale ani neurazia. Hlavný problém Zvieracej farmy od Andyho Serkisa je nesprávne odhadnutie témy, myšlienok, aj vôbec veku diváka, ktorého sa snaží osloviť. Prísť s ponaučením v rodinnej komédií môže byť, samozrejme, chvályhodné. Pri adaptovaní tak dôležitého literárneho textu, akým je Orwellova predloha, si však treba dávať pozor, aby filmové spracovanie nakoniec nevyznelo v rozpore s jeho pôvodným myšlienkovým zámerom alebo aby vo výsledku nakoniec nevyznelo pokrytecky. Táto verzia, bohužiaľ, pokrytecká je.

Zvieracia farma (Animal Farm), Veľká Británia / USA / Kanada 2025
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Andy Serkis
Predloha: George Orwell (kniha)
Scenár: Nicholas Stoller
Strih: Kevin Pavlovic
Hudba: Nitin Sawhney
Casting Margery Simkin
Zvuk: Thom O'Neil
Scénografia: Amos Sussigan
Produkcia: Jonathan Cavendish, Andy Serkis
Hrajú: Seth Rogen, Kieran Culkin, Woody Harrelson, Andy Serkis, Steve Buscemi, Glenn Close, Kathleen Turner, Jim Parsons, Gaten Matarazzo, Laverne Cox, Iman Vellani, Larissa Murray
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 14. mája 2026
Foto: CinemArt SK