Ak niekde našiel aspoň malý kúsok pokoja pre svoj väčšinou dosť nepokojný život, bolo to v anglickom Denbrooku. Sám žijúci v pohodlne zariadenej maringotke niekde na rozsiahlych lúkach, ktoré má vo svojom vlastníctve a povedľa stáda milovaných oviec rôznych plemien, čo sa na nich priam idylicky pasú netušiac o problematickejších stránkach nielen ľudskej každodennosti. George Hardy (Hugh Jackman) ich tu kŕmi, strihá, dáva im svoj vlastný patentovaný liek a po večeroch im pravidelne číta detektívky. Samozrejme, nepredpokladá, žeby mu naozaj rozumeli a myslí si, že len rady počúvajú jeho upokojujúci nežný hlas. Pravda je však taká, že len čo sa od stáda vzdiali, všetci hneď začnú lamentovať, prečo im príbeh nedočítal a skončil tesne pred záverečným odhalením. Diskutujú o možnej identite vrahov a ich motívov k činom, no spravidla sa vo svojich dedukciách mýlia – snáď len s výnimkou Lily (v pôvodnom znení Julia Louis-Dreyfus), empatickej, takmer Georgeovi až do duše vidiacej reprezentantke shetlandského plemena. Túto detektívku im však ich milovaný pastier zrejme nedočíta. Ráno ho totiž nájdu pred skromným obydlím ležať mŕtveho a jediný miestny, inak tiež dosť nemotorný policajt Tim Derry (Nicholas Braun) označí za hlavnú príčinu smrti infarkt. Ovce si však o celej záležitosti myslia svoje...

Reportér Elliot Matthews (Nicholas Galitzine), ktorý navštívil mestečko, aby zaznamenal priebeh nadchádzajúceho tradičného jarmoku, nesúhlasí a označuje tragickú udalosť za vraždu. Zostáva v Denbrooku najmä preto, že v tragickej udalosti vidí námet na článok, s ktorým má väčšiu šancu presadiť sa. Ovce zvyknuté po každej nepríjemnej životnejskúsenosti prinútiť sa na ňu kolektívne zabudnúť – snáď len s výnimkou Mopplea (Chris O'Dowd) z plemena merino, ktorý vraj trpí chorobou, čo mu na čokoľvek z vlastnej vôle zabudnúť bráni – si tento raz dajú s popretím udalosti na čas. Ako to, že George zomrel a nezmenil sa na obláčik, tak ako sa to zvykne diať im? Žeby ľudí nečakala podobná forma posmrtného života ako ovce? Alebo to, že zomrel a nepremenil sa na obláčik znamená, že ho niekto zabil - ako sa to dialo postavám v detektívkach, ktoré im čítal? Ak ho niekto zabil, je čas urobiť všetko preto, aby pomohli miestnemu orgánu činnému v trestnom konaní vypátrať vraha. Napríklad inšpirovaním Tima Derryho k prečítaniu si detektívky. Čierny islandský baran Sebastian (Bryan Cranston), podobne samotárskej povahy, akú mal George, však tvrdí, že skutočný život nie je taký jednoduchý, ako jeho popis na stránkach kníh a pomerne snobská Cloud (Regina Hall) s atraktívnym vzhľadom North Country Cheviot si už s predsudkami vyberá najvhodnejšieho adepta spomedzi ľudských podozrivých. Koniec koncov, oni samy v stáde tiež robia veľké rozdiely medzi jahňatami, čo sa narodili na jar a zimnými „predčasniatkami“.

Je čas zísť z pastvín a zúčastniť sa čítania závetu, ktorý prišla oficiálne predstaviť právnička Lydia Harbottleová (Emma Thompson). Ak teda Wool-Eyes (Rhys Darby) nájde správne okno do domu, kde čítanie má prebiehať. Zúčastní sa ho Georgeova americká dcéra Rebecca Hampstead (Molly Gordon) pôvodne po smrti Georgeovej milovanej manželky pri pôrode daná na adopciu, rovnako tak len ako hlas v telefóne jeho syn Peter z Južnej Afriky. Ďalej Beth Pennocková (Hong Chau), miestna majiteľka hotela, čo tajne čítavala Georgeovu poštu, konkurenčný pastier zo susedstva Caleb Merrow (Tosin Cole), ktorého obdivovali dokonca aj Georgeove ovce. Mäsiar Ham Gilyard (Conleth Hill), ktorého George ako vegetarián neznášal a duchovný reverend Hillcoate (Kobna Holdbrook-Smith). Kto vie, kto z nich bol kým z rolí, aké im v závete prisúdil. Podľa všetkého bol medzi nimi jeden blázon, obeť, dvaja vrahovia, zlý pastier a jedno všetkými zavrhnuté zimné jahňa. Každopádne, keď ovce zistia identitu vraha, bude musieť čeliť agresívnym dvojčatám Reggiemu a Ronniemu (v oboch prípadoch Brett Goldstein) a ich norfolk-hornskému baran-baran-buc...

Snímka Ovce na stope režiséra Kylea Baldu (tvorcu úzko spojenému s animovanou sériou Mimoni) je netradičnou rodinnou komédiou s detektívnou zápletkou schopnou osloviť nielen detského diváka, ale aj jeho dospelého sprievodcu v kine. Dokonca by sa dalo povedať, že dospelý divák má šancu zabaviť sa tento raz o niečo viac, priam dokonca príbeh ho dokáže chytiť za srdce, či motivovať k premýšľaniu nad témami, ktoré by od podobného filmu neočakával. Je to šikovná dekonštrukcia základných klišé detektívneho žánru – s ktorými detské publikum zrejme nebude mať až tak rozsiahlu skúsenosť. Svojrázny pohľad na bežné životné peripetie optikou oviec, čo sotva prekonali svoju izoláciu na obmedzenej pastvine. Oviec, ktoré najbolestivejšie skúsenosti zväčša zámerne popierajú. (Otázka dôveryhodnosti vlastnej pamäte je pre dej emocionálne kľúčová, rovnako tak zodpovednosť a vôbec odvaha pri čelení bežným životným komplikáciám.) Meditujú nad otázkami straty, posmrtného života, vierou. (Otázka, kto je to Boh ich zvláštne zábavne mätie – býva predsa v kostole, je považovaný za ľudského pastiera, no zároveň ho považujú za baránka alebo čo... A každú nedeľu ho zvyknú jesť v podobe chleba.) Posudzujú sa spoločenské predsudky – viď. postavenie zimného jahňaťa v stáde. Čo sa to vlastne stalo s ich dávnymi ovčími predkami pred tým, ako sa „premenili“ na obláčiky, ale aj pre postavy oviec zrejme dosť desivá skúsenosť, odkiaľ sa vlastne berie to mäso, ktoré si ľudia zabalené a pekne uložené v regáloch kupujú v potravinách?

Scenár Craiga Mazina je síce postavený na zápletke, ktorá je sama o sebe pritiahnutá za vlasy, avšak v rovnakej miere pôsobí roztomilo, premýšľavo a kontrastne prechádza zo zábavnej, ironicky posudzovanej naivity k prekvapivo úprimnej a dojemnej vyzretosti tlmočených myšlienok. Príbeh dávkuje s prehľadom a dôrazom na jednotlivé charaktery, odhaľovanie ich motivácií k činom v tradícií klasickej detektívky takmer v duchu Agathy Christie a jej dobrodružstiev Herculea Poirota, či slečny Marplovej. Sympatické je najmä jeho pochopenie pre ľudské (a, samozrejme, aj ovčie nedokonalosti) a dôraz na to, že práve spomínané nedokonalosti nakoniec definujú človeka človekom (či ovcu ovcou – záleží od diváka, koho vníma ako skutočnú mieru všetkých v príbehu posudzovaných vecí). Predlohou bol román Tri naplnené vrecia od nemeckej autorky Leonie Swann z roku 2005, údajne so svojim humoristickým nadhľadom prenikajúcim do ešte o niečo pochmúrnejších tém, než jeho filmový náprotivok. Svojou nápaditosťou sa dá prirovnať k animatronickým dobrodružstvám austrálskeho Babe – Galantného prasiatka (1995) v réžií Chrisa Noonana, jeho o tri roky mladšieho pokračovania Prasiatko Babe v meste od Georgea „Šialeného Maxa“ Millera, či naratívnym spôsobom ktorými si prvý celovečerný claymation „animák“ britského štúdia Aardman Slepačí úlet (2000) od Nicka Parka a Petera Lorda poradil s námetom inak typickým skôr pre vojnový film z prostredia zajateckých táborov zase s iným druhom domácich zvierat v hlavných úlohách.

Kamera Georgea Steela nachádza pútavú farebnosť na slnečnými lúčmi zaliatych lúkach, pestovaných záhradách, ale aj hrejivo pôsobiacich interiéroch typických obydlí anglického vidieka. Neváha sa stratiť v hmle alebo vzbudiť úzkosť v scénach, kedy sa ovčí protagonisti skrývajú v inak prirodzene zablatenej maštali počas búrkových prehánok. Všíma si hercov, aj digitálny výraz rôznych ovčích plemien evokujúcich spravidla odlišnú individuálnu povahu. Animatronické triky by zrejme pôsobili o niečo pôsobivejšie, než CGI, ale to nevadí. Hudba Christophea Becka je nádherne náladová, melodicky melancholická aj hravá, keď dôjde na správne odmeraný vtip. Remeselné stvárnenie rozhodne stojí za to. Ovce na stope sú fajn. Sú zábavnou absurditkou pre milovníkov detektívok, nestrácajú čas komickým pitvorením sa na spôsob súčasnej mainstreamovej pásovej výroby. Odkazujú na snímky spred pár dekád, ktoré sa pokúšali v prvom rade chytiť svojho diváka za srdce a nenápadne ho naviezť k premýšľaniu nad témami, ktoré by od tradičného rodinného filmu neočakával. Je tak trochu malý zázrak, že nejaký dnešný tvorca vôbec našiel odvahu nakrútiť podobný typ filmu.

Ovce na stope (The Sheep Detectives), Irsko, Veľká Británia, Nemecko, USA 2026
Dĺžka: 109 minút
Réžia: Kyle Balda
Predloha: Leonie Swann (kniha)
Scenár: Craig Mazin
Kamera: George Steel
Hudba: Christophe Beck
Casting: Lucy Bevan, Emily Brockmann
Strih: Martin Walsh, Paul Machliss, Al LeVine
Zvuk: Nina Rice, Glenn Freemantle
Scénografia: Suzie Davies, Charlotte Dirickx
Masky: Sharon Martin
Kostýmy: Rosa Dias
Produkcia: Tim Bevan, Lindsay Doran, Eric Fellner
Hrajú: Hugh Jackman, Nicholas Braun, Nicholas Galitzine, Molly Gordon, Tosin Cole, Hong Chau, Emma Thompson, Kobna Holdbrook-Smith, Conleth Hill, Mandeep Dhillon, Julia Louis-Dreyfus, Bryan Cranston, Chris O'Dowd, Regina Hall, Patrick Stewart, Bella Ramsey, Brett Goldstein, Rhys Darby, Ben Youcef, Stella Stocker, Raj Ghatak, Joshua Hill
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 7. mája 2026
Foto: Itafilm