Všetci traja sú zranení na skrytých miestach a ani jeden z nich nevie, čo urobiť, aby vlastnú bolesť aspoň trošičku utíšili. Snáď len, keby každý vystúpil zo svojej ulity a pokúsil sa komunikovať s tým druhým. Možno by si nakoniec dokázali pomôcť navzájom. Marcellus (v pôvodnom znení Alfred Molina) je chobotnica aktuálne prežívajúca zo dňa na deň v akváriu niekde v Sowell Bay v štáte Washington. Väčšinu svojho život strávil v mori, kde sa vznášal vo vodných prúdoch, odpočíval aj v tých najtesnejších skalnatých skrýšach a pochutnával si na mäkkýšoch najrôznejších druhov. No stret s jeho úhlavným nepriateľom úhorom sa mu takmer stal osudným, hoci záchrancu na poslednú chvíľu našiel v človeku. Ten ho však chtiac-nechtiac obral o milovanú slobodu a uzatvoril ho v sklenenej nádobe, cez ktorej steny naňho teraz hľadia stovky prevažne detských očí, „ocapkávajú“ sklenené steny vlastnými mazľavými prstami a dlaňami, keď si od neho chcú vynútiť, aby sa im ukázal. Zopárkrát sa mu síce v čase, keď nie je v blízkosti akvária žiadna z početných návštev, podarilo aj utiecť, no cestu späť do mora nikdy nenašiel – našťastie ľudský personál akvária si vždy jeho úteky vyložil, ako hľadanie potravy v časti pre mäkkýše. Musí si tiež dávať pozor na to, koľko času trávi mimo vodnej hladiny. Súš je totiž preňho niekedy dosť nebezpečná...

A hoci mu na nálade veľmi nepridáva fakt, že sa musí každý deň pozerať na svojho úhorieho nepriateľa v samostatnom akváriu len pár metrov od toho jeho, teší sa aspoň na stretnutia s Tovou Sullivanovou (Sally Field), jeho obľúbeným človekom. Starnúca žena rada trávi v akváriu večery a noci – pracuje tam ako upratovačka. Pred nedávnom prišla o manžela, ešte dávnejšie o milovaného syna Erica (Brandon McEwan) pri nehode na mori, čo sa mu stala len chvíľu potom, ako sa po prvý raz spolu ostrejšie pohádali. S kamarátkami rovesníčkami Janice (Joan Chen), Mary Ann (Kathy Baker) a Barb (Beth Grant) sa bežne stretávajú s úmyslom niečo pliesť, avšak väčšinou to dopadne tak, že sa im až pletú jazyky od klebetenia. Uprednostňuje samotu, no kamarátkam tým príležitostne spôsobuje len nové vrásky. Klebety obvykle šíri ďalej práve svojmu najvernejšiemu poslucháčovi Marcellusovi. Raz, sledujúc výraznú mokrú stopu na podlahe, ho nájde zamotaného medzi káblami v kancelárií vedúceho akvária. Odhodlá sa ho vrátiť späť do vody skôr, ako Marcellus zahynie od dehydratácie. Zachrániť sa jej ho síce podarí, avšak nešťastne pri tom spadne z rebríka a zvrtne si členok. Bohužiaľ, na ďalších niekoľko týždňov sa tým pripraví o možnosť akvárium naďalej upratovať.

Nahradiť by ju ale mohol mladík Cameron Cassmore (Lewis Pullman), hudobník garážovej kapely Moth Sausage, ktorú nik nepozná, má s ňou veľké plány do budúcnosti, no tie s ním sotva zdieľajú ostatní jej členovia. Prišiel do mesta na starej rozheganej dodávke, ktorú zdedil po nedávno zosnulej matke Daphne (Emily Giannozio), čo sa zrejme predávkovala drogami. Rád by sa stretol so svojím otcom, údajným realitným magnátom Simonom Brinksom (Chris William Martin), predstavujúc si, že od neho možno získa nejaké peniaze, ktorými by mu aspoň čiastočne vynahradil doterajšiu absenciu v jeho živote. Stretnúť sa s ním ale asi nebude také ľahké, ako očakával. Motor dodávky mu prestane fungovať s tej najnevhodnejšej dobe. Pomoc s opravou síce nájde u miestneho majiteľa obchodu s potravinami Ethana Macka (Colm Meaney), ktorý rád komunikuje snáď úplne s každým, koho stretne a tajne tiež „pokukuje“ po osamelej Tove. Avšak účet za opravu dodávky presahuje financie nachádzajúce sa práve v Cameronovej peňaženke. Takže zrejme by bolo fajn, keby si dočasne našiel nejakú brigádu na zaplatenie zvyšnej čiastky. Žeby to bol on, kto Tovu nahradí pri upratovaní akvária? Nie, nie, to by ho musela trochu sama priučiť, ako všetko poriadne vyčistiť tak, aby aj Marcellus bol s jeho výkonom spokojný...

Snímka Pozoruhodne bystré stvorenia scenáristky a režisérky Olivie Newman je citlivo melodramatickým príbehom troch výrazných postáv, ktoré život takmer až zatlačil do kúta, a ktoré sa po neočakávanom stretnutí na správnom mieste, v správnom čase dokážu spoločne odhodlať začať svoje životné peripetie skutočne riešiť. Každá postava má svoje pozvoľna odhaľované charakterové vrstvy. Pôsobí navonok inak, ako pod povrchom. Bránia sa zjavnej bolesti, snažia sa pred ostatnými predstierať, že sú nad vecou, avšak zároveň s tým, akoby sa oberali o jednoduché radosti, ktoré by im život dokázal dopriať, keby „len“ trošku poupravili svoje myslenie a odhodlali sa konečne nechať minulosť za sebou. Spoločným stretnutím sa jednotlivé charaktery navzájom inšpirujú, snažia sa jeden druhého pochopiť, nachádzať spočiatku pochybné, no neskôr konečne aj správne spôsoby, ako spolu komunikovať až do momentu, kedy je úplne každému divákovi jasné, že ich spoločný príbeh vedieť k zásadnej emocionálnej katarzií. Príbeh je prerozprávaný zo subjektívnej perspektívy chobotnice Macellusa, ktorý sleduje svojich ľudských náprotivkov a posudzuje ich s určitým nadhľadom. Ľudské postavy v Marcellusovi nachádzajú spoločný záujem – tvora, o ktorého sa treba starať, aby ho vôbec udržali nažive, pretože zrejme mu už veľa času na svete nezostáva. Rovnako tak jeho nebezpečné úniky z akvária majú zrejme iné odôvodnenie, ako to, ktorým si ich spočiatku interpretujú. Či už Tova alebo Cameron, oboch spolu spája absencia dôležitého milovaného člena rodiny a, zdá sa, že Marcellus inštinktívne tuší, žeby sa mohli neskôr v živote potrebovať oveľa viac.

Scenár, na ktorého tvorbe režisérka spolupracovala s Johnom Whittingtonom, je adaptáciou rovnomenného románu od Shelby Van Pelt z roku 2022. Je zaujatý životom, podobnosťami aj rozdielmi v jeho problematike pod morskou hladinou, aj na súši. Jediného zjavného antagonistu nachádza v úhoroch, inak si vystačí s preskúmavaním zložitostí v komunikácií. Niekedy sa totiž zdá, že komunikácia jednotlivých ľudských predstaviteľov s morskými tvormi je jednoduchšia, ako komunikácia medzi ľuďmi navzájom – dokonca aj medzi tými, čo majú spoločné záujmy. Charakterizuje postavy s ich neskrývanou zložitosťou, pozitívami aj negatívami, s odzbrojujúcim pochopením pre každodennú všednosť, civilné mikrozápletky, aj láskyplne posudzované ľudské slabosti. Film si aj preto užíva práve herecké výkony Sally Field alebo Lewisa Pullmana na čele príbehu, plus mínus mnohých ďalších vo vedľajších úlohách, pretože scénu po scéne, zvrat od zvratu divákovi odhaľujú opäť nové stránky svojich skrývaných osobností a gradujú tak dej až k emocionálne úprimným pointám na tých dramaturgicky najefektívnejších miestach.

Kamere Ashley Connor tak nikdy neuniká ani najdrobnejšie gesto z ich výrazu, nič z pôvabov fiktívneho prístavného mestečka navrhnutého autorkou výpravy Jennifer Morden, ani upokojujúce končiny podmorského života atmosféricky ozvláštnené príjemnou hudbou Dickona Hinchliffea, kde síce titulnej chobotnici Marcellusovi príležitostne, no stále pomerne nenápadne dopomáhajú k výkonu aj nejaké tie CGI vylepšenia. Ale to nevadí. Ústrednú myšlienku príbehu Pozoruhodne bystrých bytostí (ktorými nevyhnutne nemusia byť chápadlovité tvory v akváriu, ale niečo oveľa prostejšie a bližšie či už ústredným ľudským postavám alebo k divákovi) sa mu však aj tak darí pretlmočiť na jednotku.

Pozoruhodne bystré stvorenia (Remarkably Bright Creatures), USA 2026
Réžia: Olivia Newman
Predloha: Shelby Van Pelt (kniha)
Scenár: Olivia Newman, John Whittington
Kamera: Ashley Connor
Strih: Tamara Meem
Hudba: Dickon Hinchliffe
Casting Lindsay Graham, Mary Vernieu
Zvuk: Ai-Ling Lee, Kevin O'Connell
Scénografia: Jennifer Morden, Brad Karsgaard, Victoria Pearson
Masky: Joanna Mireau
Kostýmy: Carla Hetland
Produkcia: Peter Craig, Bryan Unkeless
Hrajú: Sally Field, Lewis Pullman, Beth Grant, Colm Meaney, Laura Harris, Kathy Baker, Joan Chen, Sofia Black-D'Elia, Dan Payne, Miles Marthaller, Meghan Heffern, Brandon McEwan, Sasha Craig, Ezra Wilson, Emily Giannozio, Kareem Malcolm, Kingston Goodjohn, Anthony Harrison, Carolyn Adair, Mapuana Makia, Shauna Johannesen, Chris William Martin, Michael Delleva, Duncan Fraser, Michael Adamthwaite, Alfred Molina
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.