Hádanie, kto asi dostane Zlatú palmu nemá tohto roku konca - kraja. Diskutuje sa na o tom na terase festivalového paláca, v bistrách, reštauráciách. Podľa mojej mienky úplne zbytočne, karty sú už rozdané a bude to rozhodne prekvapenie. Musím pripustiť, že ani jedno rozhodnutie nebude až také sklamanie, lebo súťaž je vzácne vyrovnaná. Excelovali najmä režiséri, ktorí už v Cannes cenu dostali, teda kvalita bola takmer istá, ale objavili sa aj niekoľko nových mien. A dosť pozoruhodných.

Opäť návrat do druhej svetovej vojny

Po vynikajúcom filme Moulin, o ktorom sme už podrobne písali sa objavilo ďalšie pod názvom Náš pozdrav (Notre salut – vraj má viac významov) francúzskeho režiséra Emmanuela Marra. Do Vichy, roku 1940, kde sa práve formuje Petainova kolaborantská vláda prichádza Henri Marr (Swann Arlaud), muž v obleku, ktorý už videl lepšie časy, opustil manželku aj deti, nemá peniaze, ani kontakty, ale hľadá vo Vichy uplatnenie. Prinesie so sebou svoje politické dielo Naša spása, ktoré vydal vo vlastnom náklade a obhajuje v ňom svoje vlastenecké presvedčenie a inžinierske metódy. O knihu nikto nejaví záujem, ale neúnavne ju ponúka. Šťastie sa neho predsa len usmeje a dostane prácu v kolaborantskom režime. Francúzom zrejme kolaborácia s Nemcami dodnes nedá spávať, a preto sa radi vracajú do tohto obdobia. Prvý film Moulin hovorí o hrdinovi, druhý o kolaborantovi, spája ich aj fakt, že obaja hrdinovia sú skutočné postavy. Kuriozitou je, že Náš pozdrav nakrútil jeho vnuk, ktorý sa o dedovi dozvedel len z listov, lebo rodina sa po vojne od neho dištancovala. Film ukazuje, ako sa z obyčajného malého človiečika a karieristu postupne stáva postava represívneho režimu. Táto politicky ostrá historická dráma, až príliš pripomína súčasnosť. Tvrdenie, že sa dejiny opakujú sa opäť potvrdzuje. Marre príbeh o starom otcovi nakrútil bez historického pátosu, triezvo a nekonformne, teda nie je oslavou hrdinov, ale plastickou ukážkou, ako sa obyčajní ľudia ľahko dajú zmanipulovať autoritárskym systémom.

Gangsterka s veľkými hercami

Nebol to najlepší nápad na záver uviesť súťažný film Nočné príbehy (Histoires de la nuit), thriller, či skôr gangsterku plnú krutostí a potokov krve. Léa Mysius ho nakrútila podľa románu Histoires de la nuit od Laurenta Mauvigniera a medzinárodne sa uvádza aj pod názvom The Birthday Party. Príbeh sa odohráva na odľahlej farme na francúzskom vidieku, kde Nora (Hafsia Herzi), Thomas (Bastien Bouillon) a ich dcéra pripravujú narodeniny Nory. Oslavu narušia tri čudné individuá, ktorí postupne odhaľujú tajomstva Nory. Príchod troch neznámych mužov vynesie na povrch veci, ktoré by nikto nečakal. Najviac na ich vyčíňanie doplatí suseda, osamelá maliarka Cristina (Monica Bellucci). Vedúci votrelcov (Benoît Magimel) , ktorý celý prepad pripravoval, sa chce za každú cenu pomstiť Nore. Majú spolu nevyrovnané účty. Po likvidácii votrelcov je rodina opäť šťastná, ale aj divák. Pre tých kto má rád „krváky“ bude film však dobrou zábavou.

Dnes večer bude hádaniu, kto získa Zlatú palmu koniec, na slávnostnom ukončení 79. canneského festivalu ohlási porota svoj ortieľ. Sme zvedaví...