Mimoriadne uznávaný český herec Jiří Bartoška už nie je medzi nami. Vo štvrtok 8. mája 2025 totiž naposledy vydýchol vo veku 78 rokov. Detaily zatiaľ nie sú známe, no slávna osobnosť Karlovarského filmového festivalu, kde vykonával funkciu prezidenta sa kvôli zdravotným problémom nezúčastnila ani prvej tlačovej konferencie, ktorá sa konala ešte 23. apríla. To sa mal zrejme nakaziť Covidom, pričom ešte pred 11 rokmi mu diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín, s ktorou bojoval až do svojej smrti. Česká filmová scéna tak prišla o významnú osobnosť, ktorá po sebe zachovala naozaj výraznú stopu.

Narodil sa 24. marca 1947 v štatutárnom meste Děčín. Z pardubického gymnázia, kde trávil svoju mladosť, sa presunul na katedru herectva na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. K herectvu ho teda tiahlo od začiatku a po ukončení štúdia sa zamestnal v divadle Husa na provázku. To však nebol jeho jediný divadelný angažmán a pôsobil aj v Činohernom štúdiu Ústí nad Labem, v Mestských divadlách pražských, v Divadle Na zábradlí alebo v Divadle Bez zábradlí. Na filmovej scéne sa uviedol v roku 1971 poviedkovou historickou komédiou Hry lásky šálivé. Od tej doby sa začal objavovať na striebornom plátne pravidelne a na svoje konto si pripísal množstvo slávnych úloh.

Z jeho bohatej kinematografie tak vymenujme aspoň vybrané diela ako Stíny horkého léta (1977), Čekání na déšť (1978), Tichá radosť (1985), Odyssea (1986), Jen o rodinných záležitostech (1990), Je treba zabiť Sekala (1998), Všetci moji blízki (1999), Bolero (2004), Príbehy obyčajného šialenstva (2005), Teória tigra (2016) Havel (2020), alebo Keď život chutí (2024). Zahral aj v oboch dielov rozprávky Anjel Pána (2005 respektíve 2016) alebo v komédiách Líbáš jako Bůh a Líbáš jako ďábel (2009, respektíve 2012)

Nemenej slávna bola i jeho televízna kariéra, kde sa objavil v nespočetnom množstve seriálov ako Sanitka, Cirkus Humberto, Za sklom, Mordparta, Dabing Street alebo Zmysel pre tumor. Posledne menovaný seriálový projekt mu zároveň vyniesol poslednú nomináciu na Českého leva, konkrétne za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe v seriálovom dieli. Celkovo získal päť nominácií na toto ocenenie a dvakrát ho premenil na celkovú výhru. Prvýkrát v roku 2000 za spomínanú drámu Všetci moji blízki a druhýkrát v roku 2017 za mimoriadny prínos českej kinematografii. Venoval sa taktiež dabingu a často daboval aj cestopisné a dokumentárne filmy.

Bolo by však chybou nespomenúť jeho pôsobenie v rámci Medzinárodného filmového festivalu v Karlovych Varoch. Jeho prezidentom sa stal ešte v roku 1994 a pomohol ho znova vytiahnuť medzi festivalovú elitu. Angažoval sa aj politicky - Za socializmu podpísal v roku 1977 takzvanú antichartu ale aj petíciu za prepustenie Václava Havla z väzenia. Pomohol založiť Občianske fórum a na manifestácii 10. decembra 1989 oznámil na Václavskom námestí kandidatúru Havla na prezidenta ČSSR. S manželkou Andreou, mal dcéru Kateřinu a syna Jana.