Talianske prístavné mesto Bari je hlavným mestom provincie Apúlie. Keď pred štyrmi rokmi Felice Laudadio založil v tomto na pamiatky bohatom meste Medzinárodný filmový festival Bari (Bari international film festival), známy pod názvom Bif&st a stal sa jeho umeleckým riaditeľom. Okamžite poskytol možnosť pravidelne usporiadať na úvod festivalu aj valné zhromaždenie FIPRESCI (Fédération internationale de la presse cinématographique / Medzinárodná federácia filmových kritikov, presnejšie „filmovej tlače“). Teda tohto roku ( Bifest sa začal 16. 3 a trval do 23.3.2013) sa už tu po štvrtý raz usporiadalo aj valné zhromaždenie FIPRESCI.

Berlinale sa už po 14 – krát konalo v nových priestoroch na Postupimskom námestí, kde sa  vybudovalo nové sídlo festivalu a kde sídli od roku 2000.

Spoločnosť CINEMAX, a. s., sa rozhodla svojim divákom priniesť ďalší jedinečný zážitok zo sledovania koncertu v pohodlnom prostredí kinosály. Tentokrát to bude koncert svetového tenoristu Andrea Bocelliho, ktorý sa konal v auguste 2012 v malebnom talianskom mestečku Portofino. Toto mimoriadne podujatie sa bude konať v kinách CINEMAX v mestách Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trnava a Žilina presne 8. marca pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.

V týchto dňoch vyšlo najnovšie číslo filmologického časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2012. Tradične je jeho obsah zameraný tematicky, tentoraz na československú kinematografiu 60. rokov, ktorú preberá v nových súvislostiach a v nových pohľadoch z opačných strán. Nové číslo prináša aj rozsiahle štúdie i filmové a literárne reflexie.

Obľuba ruskej klasiky za  hranicami jej domovskej krajiny  je pozoruhodná, porovnateľná azda len s filmovými verziami anglickej prózy od Jane Austenovej až kamsi k Tolkienovi. Najnovší „vrh“ je zaujímavý aj v tom, ako intenzívne odráža všetko negatívne i pozitívne, čo križuje dnešný filmový trh. Po zhliadnutí filmu ma zaujímalo, ako ho prijala ruská filmová kritika, dôverne ovládajúca všetky filmové prepisy románu Leva Nikolajeviča Tolstého, domáce i zahraničné.

Slovenskí filmári si na stretnutí v bratislavskom Csemadoku pripomenuli 60. výročie založenia filmových ateliérov naKolibe. Prvú časť komplexu, ktorý im už niekoľko rokov neslúži (svoje seriály tam nakrúca televízia JOJ), uviedli do prevádzky 29. augusta 1953. Filmoví tvorcovia nakrútili na Kolibe vyše 400 celovečerných filmov pre kiná, vyše štyri tisícky krátkych dokumentov, animovaných a spravodajských filmov, ktoré získali doma a v zahraničí vyše tisíc ocenení.

V rokoch 1993-2012 bolo na Slovensku nakrútených 78 celovečerných filmov pre kiná, z toho 57 hraných a 21 dokumentov a k tomu 49 koprodukčných filmov s ČR s minoritným slovenským finančným podielom na realizácii filmu, spolu 127 celovečerných filmov. V roku 2006 nebol nakrútený na Slovensku ani jeden celovečerný hraný film, ako v roku 1947, v roku 2012 najviac - 8, v rokoch 2009 a 2011 po 7 celovečerných hraných filmov.

Vo štvrtok 8. novembra sa v bratislavskom Kine Lumière uskutoční prezentácia zborníka textov odprednášaných počas 14. česko-slovenskej filmologickej konferencie Minority a film, ktorá sa konala v októbri 2011 v Topoľčiankach. Prezentáciu otvorí projekcia filmu Dušana Hanáka Prišiel k nám Old Shatterhand (1966). Organizátor podujatia zároveň predstaví tému výročnej 15. konferencie, ktorá sa bude konať v roku 2013. Projekt česko-slovenských filmologických konferencií vznikol presne pred 15. rokmi – 6. novembra 1997 –  na Slovensku. Od prvého stretnutia filmových teoretikov je hlavným garantom a organizátorom projektu za slovenskú stranu Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK).  

Slovenský filmový ústav (SFÚ) od roku 2011 realizuje Národný projekt č. 5. Digitálna audiovízia, ktorého cieľom je systematická digitalizácia a sprístupňovanie digitálneho obsahu pamäťovými a fondovými inštitúciami. V nadväznosti na nepravdivé a zavádzajúce informácie o záchrane národného filmového fondu, ktoré opakovane zverejnil denník Hospodárske noviny* sa Slovenský filmový ústav rozhodol žiadať o opravu a zároveň zorganizovať tlačovú konferenciu. Uskutoční sa v stredu 24. októbra 2012 o 10.30 hod. v Kine Lumière na Špitálskej ul č. 4. v Bratislave.

(Prinášame skrátenú verziu správy)

Na rovnakom mieste sme minulý rok vyslovili nádej, že efekt podpory z Audiovizuálneho fondu sa naplno prejaví až v roku 2011. S radosťou môžeme konštatovať, že sme sa nemýlili. V minulom roku vzniklo jedenásť dlhometrážnych filmov - sedem hraných, tri dokumentárne a jeden animovaný (z celkového počtu boli tri filmy minoritné koprodukcie). Zaznamenali sme aj „štatistický“ efekt, so stúpajúcim počtom vyrobených titulov sa zvyšuje aj pravdepodobnosť vyššej umeleckej kvality. Najoceňovanejšími hranými filmami na festivaloch boli Cigán Martina Šulíka (MFF Karlovy Vary) a Dom Zuzany Liovej (uvedený na Berlinale), ale nezaostali za nimi ani ďalšie diela, ako Marhuľový ostrov Petra Bebjaka, alebo Viditeľný svet Petra Krištúfka. Lóve Jakuba Kronera sa stal zas najnavštevovanejším slovenským filmom v domácich kinách – 113 000 divákov ho radí na 5. miesto v rebríčku top filmov v distribúcii! Produkcia slovenských filmov má stúpajúcu tendenciu – po každej stránke.
Distribúcia zaznamenala malý pokles, čo nepokladáme za nič dramatického, sínusoida v kinodistribúcii má síce drobné poklesy, ale dlhodobé tendencie sú stúpajúce, že sa ale naďalej bude meniť štruktúra tržieb v prospech multiplexov a miniplexov, je viac-menej zrejmé.
Rok 2011 bol zároveň posledným rokom klasických kín s 35 mm projektormi, už koncom roka (a musíme priznať, že podstatne skôr, ako sme predpokladali) sa dramaticky znížil podiel 35 mm kópií v prospech digitálnych. Mestské, jednosálové kiná, sa ocitli v neriešiteľnej situácii, súvisiacej s veľmi vysokými nákladmi na digitalizáciu. Audiovizuálny fond sa snažil situáciu riešiť zvláštnymi dotáciami, či už z Ministerstva kultúry, alebo zo svojich vlastných zdrojov, ale tieto zdroje sú obmedzené a v žiadnom prípade nestačia na záchranu všetkých kín (predpokladané náklady na digitalizáciu celého Slovenska sú 10-15 mil. EUR). Končí sa teda jedna éra a klasický model fungovania kina, začína sa nová éra, ktorá prinesie i redefinovanie kina ako multifunkčného priestoru (iba dúfame, že tou novou funkciou nebude blší trh, ako sa to stalo v jednom z bratislavských mestských kín).
Klasické kino je mŕtve – nech žije kino digitálne!

Vladimír Štric,
riaditeľ kancelárie MEDIA Desk Slovensko