Zóna záujmu (The Zone of Interest)
V kultúrnom a zábavnom priemysle sa vyobrazenie nacistov často rovná karikatúre. Na jednej strane je to pochopiteľné. Každý, kto má na svedomí milióny obetí, nemôže byť predsa normálnym človekom – aspoň taký je predpoklad. Ako ukazuje najnovší film anglického režiséra Jonathana Glazera realita bola možno banálnejšia, než by sa zdalo. Zóna záujmu triezvo rozpráva o živote Rudolfa Hössa – veliteľa tábora Osvienčim – zameraním dištancovanej perspektívy na každodenný život tejto osoby a jej rodiny.
Pán domu večer zhasne svetlá v izbách a zamkne všetky dvere. To druhé pravdepodobne ani nie je absolútne nevyhnutné. Dom veliteľa tábora je totiž zrejme najbezpečnejšie, voči vlámaniu najodolnejšie miesto široko ďaleko. No disciplína, poriadok a šetrnosť mu boli vštepené. Domácnosť je chránená aj pred nebezpečným preniknutím do reality, ktorá leží za vysokým múrom zdobeným ostnatým drôtom. Obyvatelia rodinného sídla sú plne sústredení na pokoj každodenného života. Na neutíchajúci krik od vedľa si už zvykli – tak ako po čase nevnímate priemyselný hluk. Ignorujú vreskot, výstrely a štekot psov, ktorým si rozhodne nenechajú pokaziť slnečný deň. Nič nemôže spochybniť integritu tohto útočiska. Všetko v záhrade prekvitá v rajskej harmónii, jedálenský stôl je vždy bohato prestretý a deťom manželov Hössovcov sa darí. Matka Hedwiga (Sandra Hüller) sa raduje, že všetko, po čom túžila, má priamo pod nosom. Zmysel pre povinnosť manžela Rudolfa (Christian Friedel) je zárukou, že si zachová potrebnú kvalitu života.
Ak táto synopsa pôsobí skôr staticky až nezáživne, nejde o náhodu. Zóna záujmu, ako sa pôvodne nazývala monitorovaná oblasť okolo Osvienčimu, je film najmä observačného charakteru. V podstate ako nacistická verzia reality show Big Brother funguje nahliadnutie do každodenného, takmer rutinného života rodinky Hossovcov. Tento účinok bol dosiahnutý okrem iného aj spôsobom nakrúcania, pevným umiestneným určitého počtu kamier do konkrétne vytipovaných miest v rámci domu a záhrady. Zóna záujmu nikdy explicitne neukazuje dianie za múrmi koncentračného tábora: namiesto toho zobrazujeobývačky, kancelárie a zasadacie miestnosti. Rudolf Höss bez mihnutia oka diktuje listy alebo skúma plány na trvalúprevádzku nových pecí. Systematické vraždenie ľudí je transformované na banálnu prácu, výzvu, potrebnú riešiť lepšie ako kolega, ktorým Hössa môžu nahradiť.
Film, podobne ako rovnomenná kniha Martina Amisa, na ktorej základoch stavia, sa teda zameriava výlučne na zobrazenie nacistickej rodiny vo všetkých jej aspektoch. Veliteľ koncentračného tábora občas jemne pohladí svojho milovaného koňa a nežným hlasom predčíta dcéram Janka a Marienku. Glazer vytvára odstup s použitím kamery. V rámci vizuálu absentujú akékoľvek detailné zábery, takže divák zostáva počas celej minutáže pozorovateľom z vedľajšej línie, pričom prezentované obrazy sú napriek prítomnosti farieb a života chladné a sterilné. Emocionalizácia nie je žiaduca. Zvuková zložka pôsobí,ako kontrast k vizuálnej statike a zobrazenej pseudoidyle Hössovcov. Hrôzostrašnou kakofóniou sa vnára do ľudského podvedomia, niekedy hlasnejšie, inokedy ledva počuteľne, zneisťujúco, pripomína osudy tých, ktorým bol odoprený štatút človeka. So zavretými očami sa z filmu stáva akási rozhlasová hra pripomínajúca nočnú moru. Teror a hrôza koncentračného tábora je tak v Zóne záujmu všadeprítomná napriek Hössovej snahe. Tmavé oblaky dymu z komína, hluk krematória, špinavý vzduch, krik a výstrely nezapadajú do sveta vyššej strednej triedy v rodinnom dome.
V žiadnom prípade nie sú páchatelia bagatelizovaní dištancovaným štýlom. Glazerovo dielo je triezvym rozborom: zlo neprichádza ostentatívne ohlasované v podobe diabla, zverstvá nevyžadujú beštiálnych sadistov, stačia obyčajní byrokrati a triezvi veliaci.
Zóna záujmu (The Zone of Interest), USA, Veľká Británia, Poľsko, 2023
Dĺžka: 105 minút
Réžia: Jonathan Glazer
Predloha: Martin Amis (kniha)
Scenár: Jonathan Glazer
Kamera: Łukasz Żal
Hudba: Mica Levi
Strih: Paul Watts
Zvuk: Johnnie Burn, Tarn Willers
Scénografia: Chris Oddy, Joanna Kuś, Katarzyna Sikora
Kostýmy: Małgorzata Karpiuk
Casting: Simone Bär
Produkcia: Ewa Puszczyńska, James Wilson
Hrajú: Sandra Hüller, Christian Friedel, Ralph Herforth, Freya Kreutzkam, Max Beck, Ralf Zillmann, Imogen Kogge, Stephanie Petrowitz, Marie Rosa Tietjen, Daniel Holzberg, Sascha Maaz, Lilli Falk
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 4. apríla 2024
Foto: ASFK