Smršť
V roku 2019 distribuovala ASFK poľský dokumentárny film Vietor režiséra Michala Bielawského. Tematizoval fenomén zvláštneho vetra, ktorý spôsobuje prudké zmeny tlaku, teploty a vlhkosti, veje z hôr do dolín nezvyčajnou rýchlosťou až 300 km za hodinu. Je známy najmä na poľskej strane Vysokých Tatier, na Podhalí a dostal názov halný. Film popisoval jeho ničivé dôsledky na prostredí i ľuďoch, trpiacich zdravotnými problémami, s častým výskytom epileptických záchvatov a infarktov. Bol nakrútený s dôrazom na poetiku dokumentárneho thrilleru, kameraman Bartek Solik žil v Zakopanom a jeho dôverná znalosť prostredia i života tamojších ľudí sa premietla do sugestívneho rozprávania o ich vzťahu k prírode, naplneného obrazmi ničivého živlu, ale aj nevšednej krásy. Svoj príbeh zanechal halný aj v miestnom folklóre, legendách o démonoch a čarodejniciach, drakoch, spúšťajúcich vietor pohybom krídel.
K tomuto naratívu sa vzťahuje i Smršť scenáristu Petra Balka a režiséra Petra Bebjaka. Vychádza z rovnomennej knihy Jozefa Kariku, príbehu o manželskej dvojici Martina a Pawly Langovcov (Tomáš Maštalír a Aňa Geislerová) . Prichádzajú za oddychom do kúpeľného domu kdesi na severe. V ich vzťahu doznieva traumatická rodinná udalosť, smrť syna a poznamenala ho aj Pawlina choroba. Decentné odcudzenie je citeľné, najmä v ich intímnych vzťahoch. Zdieľajú toho málo a on, forenzný psychológ, sa začne venovať analýze kauzy istého Veselovského (Michal Režný), obvineného z niekoľkonásobnej vraždy. Došlo k nej za zvláštnych okolností, pri jazde autom s dvojicou spolucestujúcich. Ženu zrejme zastrelil na pumpe, muž umiera rovnako a Veselovský pri šialenej jazde narazí do protiidúceho auta. Umierajú ďalší ľudia. Hrozí mu trest, dvadsaťpäť rokov za mrežami. Kolega ho poprosí o pomoc a doručí mu krabicu s potrebnými materiálmi. Lang ich študuje tajne, manželke tvrdí, že prípad odmietol.
Až do momentu, keď začne zo záznamu Veselovský hovoriť o tajomnej veternej žene, v súvislosti so smrťou jeho sestry, sa rozprávanie odohráva ako rodinná psychologická dráma. Obvinený tvrdí, že smrť sestry bola neprirodzená a nedávala žiadny zmysel, aj napriek tomu, že bola v dôsledku deprimujúcej rodinnej situácie psychiatrickým pacientom. Veselovský začal zbierať dáta z veterných staníc a robiť štatistiku, kde, kedy a s akou intenzitou vietor udieral. Vznikol takvzorec,ktorýsa opakoval. Vietor fúkal aj v deň sestrinej smrti. Privolal si na pomoc kamarátku Ninku a jej priateľa Gaba. Všetko sa zmenilo, keď našli legendu o veternej žene. Rozhodli sa ísť na inkriminované miesto najčastejších nehôd a cesta skončila tragicky.
Táto okolnosť spúšťa dôkazy o prítomnosti démonickej sily. Okno v miestnosti, kde Lang sleduje dôkazový materiál sa rozletí pod náporom vetra, v temných chodbách blikajú výstražné svetlá, riaditeľka ho privolá k starcovi a ten mu odovzdá tajomný odkaz. Stúpa agresivita Pawly, obviňuje ho, že rodinu ignoroval, on zase kontruje jej neprirodzeným vzťahom k synovi. Ten nakoniec spáchal samovraždu. Konštrukcia thrillerovej atmosféry má vážne „trhliny“ a nezbavila sa literárnych explikácií. Najprv všetko počujeme zo záznamu, potom sa povedané materializuje bez prepracovaného kauzálneho rámca. Prítomnosť veternej stareny inšpiruje Veselovského rozprávanie, alebo manželské nezhody? Toto rozdvojenie jemätúce, neujasnené a retardujúce.
Výber „mystických akcentov“ je náhodný a nepremyslený. Prečo si odrazu Pawla spomenie na pieseň o vietruche, ktorú jej spievala babička? Čo mala s účinkami vetra spoločné? V ich izbe visí od začiatku na stene podivný, strašidelný portrét tváre a predstaviť si, že v nejakom kúpeľnom dome, kam ľudia prídu oddychovať, sa majitelia odvážia pritiahnuť takúto morbídnu avantgardu je nemožné. Chcelo to mať nejaký metafyzický rámec a naznačiť divákom, že istý druh prekliatia sprevádzal dvojicu už pred príchodom do kúpeľov? Prečo stratila Pawla retiazku, dar od syna? Čo znamenala prítomnosť tajomného starca ešte predtým, než sa vôbec začne hovoriť o vetre? Ako chápať záhadné zvuky z rádia a izby, kde nikto nebýva? Mala to byť osudová predohra k úderu strašného vetra s jeho symbolickou figúrou? Úplne nefunkčná bola kúpeľná spoločnosť starých ľudí, na čele s premilou riaditeľkou (Éva Bándor), nasmerovaná prapodivne od veci, k nejakému druhu absurdnej komédie.
Tento zmätkovitý súbeh nápadov asi chcel v nejakej fáze pripomínať Kubrikovo Osvietenie (1980), situovaním celého diania do hotelových interiérov. Ak bol hlavným thrillerovým „spiritus movens“ prírodný živel vietor, je to ďalší z omylov, ktorépríbeh utopili v neschopnosti uchopiť žánrové jadro a jeho esenciu. V úvode som spomenula poľský dokumentárny thriller aj preto, že dokázal veľmi pôsobivo vytvoriť potrebnú hrozivú atmosféru jednoducho majstrovským snímaním prostredia. V Smršti sa okrem úvodného obrazu, kde defiluje tatranský Kriváň, vlastne okrem krátkej Pawlinej epizódy, keď kráča po chodníku a odrazu sa ocitne uprostred potoka, niet žiadnych prírodných záberov. Neustále vidíme opakujúce sa záznamy z cesty (náhodne zaistená Veselovského kamera?) na Langovom počítači, znejasnené tmou a dažďom.
Žáner thrilleru a hororu nemá u nás takmer žiadnu tradíciu aj napriek diváckemu záujmu. Uspela aj nedokonalá Trhlina (2019) predošlý Bebjakov projekt podľa románu Jozefa Kariku. Asi je dôležité pýtať sa, prečo sa vo filme tomuto segmentu nedarí, prečo ani prírodnej mystike, ani nejakému druhu metafyziky a ich prejavom jednoducho filmári nerozumejú? Slovensko má bohatú folklórnu tradíciu mračných balád, ktoré bez zaváhania môžeme označiť za hororovo-thrillerové. Spieva ich napríklad aj „krvavá Zuzana“, ako prekrstili folkovú speváčku Zuzanu Homolovú. Iste to nie je jediný inšpiračný zdroj, lebo obrátiť sa k náboženským súvislostiam a ich bohatým odkazom na svet diablov a zla, má určite svoju váhu. Len mu treba rozumieť. Navyše má Slovensko vynikajúcich kameramanov, ktorí by takýto prenos pojmov a príbehov do vizuálneho jazyka určite zvládli. Renomé Petra Bebjaka, nespochybniteľné v iných, dramatických a kriminálnych žánroch, je v tomto prípade nízke. Románu jeho tím určite nepomohol. Vznikol nedokonalý a nezvládnutý hybrid, rozbehnutý všetkými smermi, pozerateľný asi len kvôli hereckým výkonom Tomáša Maštalíra a Ani Geislerovej.
Smršť, Slovensko, Česko, 2024
Dĺžka: 122 minút
Réžia: Peter Bebjak
Predloha: Jozef Karika (kniha)
Scenár: Peter Balko
Kamera: Martin Rau
Hudba: Juraj Dobrakov
Strih: Marek Kráľovský
Zvuk: Juraj Baláž, Martin Jílek
Scénografia:Juraj Kuchárek
Masky: Michaela Kicková
Produkcia: Rasťo Šesták, Peter Bebjak
Hrajú: Aňa Geislerová, Tomáš Maštalír, Éva Bandor, Michal Režný, Ladislav Bédi, Adrian Jastraban, Ivan Letko, Marek Geišberg, Eva Máziková
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 4. apríla 2024
Foto: Bontonfilm