Dalo by sa povedať, že sa nórsky režisér André Øvredal v hororovom žánri priam zabýval. Ešte v Nórsku nakrútil v roku 2010 dobre prijatý found-footage film Lovec trolov, no uznanie širšej verejnosti si vyslúžil až za svoj prvý americký horor Tajomstvo smrti slečny Neznámej, ktorý sa celý odohrával v prostredí temnej márnice. Z jeho hororových filmov možno uviesť ešte Nočné mory z temnôt, vychádzajúce z poviedok Alvina Schwartza, a knihou Brama Stokera inšpirovanú Poslednú plavbu lode Demeter, v ktorej sa pokúsil vykresliť, čo sa vlastne stalo v momentoch Draculovej plavby do Londýna. Na najnovší horor Pasažier lákal Øvredal divákov tajuplným trailerom, ktorý ponúkol účinnú ľakačku a navnadil divákov na intenzívnu hororovú jazdu. Otázkou však ostávalo či bude celovečerný film desivý aspoň tak, ako jeho upútavka.

Vždy nablýskané Cannes, plné hviezd a hviezdičiek, no najmä obdivovateľov filmu a rôznych „čumilov“ a exotov, sa skončilo slávnostným odovzdaním cien víťazom. Po toľkých zážitkoch a filmoch si každý musí prevetrať hlavu. Croisette je plná ľudí, tak to láka pozrieť sa tam kde nie je taký virvar. Takže som sa zatúlala trochu vyššie do Cannes a zistila, že je to krásne a čisté mesto, plné pekných budov a palácov a ten neporiadok je vlastne len pri paláci – tam sa dav valí, prichádza a odchádza. V normálnej atmosfére sa aj lepšie uvažovalo a oveľa ľahšie odpovedalo na otázku, čo akcentoval tohtoročný filmový festival? Že vojny - aj prvá, aj druhá svetová (najmä tá) - zanechali pre ľudstvo taký krvavý odkaz, porušenie všetkých tabu, s ťažko napraviteľnými deštrukčným následkami, že sme sa dodnes z nich nespamätali. Súhlasím s názorom, že bezhlavé a zároveň rafinované a mefistovské vraždenie prekročilo hranicu únosnosti a zanechalo v mysliach ľudstva úplný zmätok. Takže po chvíľke pokoja po vojne, sa nevyrovnané účty opäť vyrojili a dnešný stav sveta je zrejme dôsledkom vlád diktátorských a neľudských režimov.

Porota 79.  Festivalu v Cannes odovzdala v sobotu večer ceny víťazom. Tohto roku mala mimoriadne sťaženú prácu, lebo v súťaži sa stretli režisérske esá, z ktorých mnohí už cenu v Cannes dostali a pribudlo k nim len málo nováčikov. Porotcovia sa museli komplikovane rozhodovať a veľmi im pohlo rozdelenie cien ex aequo (rovným dielom). Spravili tak pri hereckých cenách a cene za réžiu, lebo bolo mimoriadne veľa vyrovnaných a dobrých výkonov a rozhodnúť sa bolo zrejme veľmi ťažké. Spokojnosť s výsledkami bude pravdepodobne veľká, lebo tie filmy, ktoré si cenu zaslúžil ju aj dostali. Až na počudovanie nemôže medzinárodnej porote, ktorej velil juhokórejský tvorca  Park Chan- wook, nič vyčítať, čo sa nestáva ťažko. Pozrite si víťazov festivalu.

Hádanie, kto asi dostane Zlatú palmu nemá tohto roku konca - kraja. Diskutuje sa na o tom na terase festivalového paláca, v bistrách, reštauráciách. Podľa mojej mienky úplne zbytočne, karty sú už rozdané a bude to rozhodne prekvapenie. Musím pripustiť, že ani jedno rozhodnutie nebude až také sklamanie, lebo súťaž je vzácne vyrovnaná. Excelovali najmä režiséri, ktorí už v Cannes cenu dostali, teda kvalita bola takmer istá, ale objavili sa aj niekoľko nových mien. A dosť pozoruhodných.

Star Wars: Maul – Pán tieňov je ďalším z rady animovaných projektov slávnej, no v posledných rokoch trochu kolísajúcej, frančízy. Dlho očakávaný projekt, ktorý si tentokrát berie na mušku mimoriadne populárnu postavu bývalého sithského lorda, si navyše znova zobral pod svoju taktovku záchranca značky Dave Filoni. Práve on pomohol vytiahnuť túto postavu na výslnie a dobrou správou je, že nesklamal ani tentokrát. Skôr naopak, pôvodné očakávania naplnil do bodky.