Dziga Vertov (Denis Arkadevič Kaufman) patril spoločne s režisérmi Sergejom Ejzenštejnom, Vševolodom Pudovkinom alebo Alexandrom Dovženkom k vrcholným predstaviteľom tzv. Sovietskej montážnej školy 20. rokov minulého storočia. Išlo o relatívne divácky najprístupnejší avantgardný, respektíve experimentálny kinematografický smer, pretože jeho primárnou úlohou bolo šíriť ideológiu komunistickej strany. Táto ideológia obsahovala, aspoň navonok, rovnú spoločnosť, či zamestnanosť pre všetkých občanov. Za všetko hovorí aj Leninov výrok o tom, že film je najdôležitejšie umenie. Podobne, ako jeho kolegovia, po odoznení popularity tohto hnutia a nástupe socialistického realizmu od tridsiatych rokov musel svoje experimentálne prvky výraznejšie obmedziť. V roku 1919 vydal dôležitý manifest sovietskej montážnej školy s názvom Kino oko, v ktorom odmietal hercov, naratívne zápletky, zásahy štúdií a vyzdvihoval poctivosť dokumentu.

Na 80. ročníku Zlatých glóbusov zvíťazil v kedegórii dráma film Stevena Spielberga Fabelmanovci a najlepšou komédiou sa stal film The Banshees of Inisherin, raz prekladaný ako Duchovia Inisherinu inokedy zasa Víly Inisherinu. Vyberte si.. Ceny sa tento rok odovzdávala v hoteli Beverly Hiltom v Los Angeles. Moderátorom večera bol stand-up komik Jerrod Carmichael.

Britský režisér Guy Ritchie zaujal na prelome milénií vtipnými, ale i drsnými kriminálnymi filmami, ktoré boli v slovenskej distribúcii uvádzané pod názvami Zbaľ prachy a vypadni a Podfu(c)k. Napriek nešťastným prekladom však zostali tieto filmy aj v našich končinách obľúbenými kultovkami, pričom Ritchie sa postupne preorientoval k akčnejším žánrom a ponúkol modernú verziu príbehov Sherlocka Holmesa či akčný špionážny film Krycie meno U.N.C.L.E. Pod kategóriu akčného špionážneho filmu s odľahčenými komickými momentami by sme mohli zaradiť aj jeho najnovší počin Fortunova hra, v ktorej siahol Ritchie opäť po svojom obľúbenom hercovi Jasonovi Stathamovi. Ten vo filme predstavuje typ drsného, ale i vynachádzavého Orsona Fortunu, akéhosi priamočiarejšieho Jamesa Bonda, ktorý sa však na rozdiel od svojho kolegu nepúšťa do milostných románikov ani nepadá do náručí nebezpečných žien. Zdá sa, že pri svojom plnom nasadení nemá na podobné záležitosti čas.

Je to už šesť mesiacov, čo jeho milovaná žena Sonya (v retrospektívach z mladosti Rachel Keller) zomrela. Šesťdesiatročný Otto Anderson (Tom Hanks), bezdetný a aktuálne už aj bez práce, žije na predmestí Pittsburghu a svoje dni trávi tým, že v rámci svojej komunity kontroluje všetko, čo sa dá. Dali ste pri separácií odpadu omylom plechovku do kontajnera s plastom, či zaparkovali svoj bicykel mimo vyhradeného stojanu? Buďte si istý, že si vás podá. Váš pes sa niekomu vymočil na trávnik? Cvičíte na ulici v obtiahnutom krikľavom oblečení ako podľa jeho slov „rumunská gymnastka“? Ajajáj... Tak Otto si práve kúpil dostatočne pevný háčik na stenu a 180 centimetrové lano, o ktorého cenu sa, samozrejme, nezabudol hneď pekne zostra pohádať so zamestnancami železiarstva. Skôr, než sa však ako diváci dozvieme, načo konkrétne ho chcel použiť, Ottove plány naruší prítomnosť úplne novej rodiny v susedstve...

Najprv trocha zemepisu a histórie, aby bolo jasné, kde presne sa v Indii medzinárodný festival odohrával. Kalkata je hlavné mesto indického štátu Západné Bengálsko. Východnú časť tohto kultúrne jednotného celku tvorí štát Bangladéš. K rozdeleniu došlo v roku 1947, keď sa oddelili územia, obývané väčšinovým moslimským obyvateľstvom. Vznikol tak Pakistan na severe a jeho súčasťou bol tvz. Východný Pakistan, časť Bengálska, exteritoriálne územie, ktoré sa v roku 1971 po dramatickom zápase s pakistanskou armádou osamostatnilo a vznikol Bangladéš. Kalkata bola v časoch britskej koloniálnej vlády hlavným mestom celej Indie.