Režisér a scenárista Mike Flanagan je tvorcom niekoľkých kladne prijatých hororových snímok, avšak jeho popularita prudko vzrástla až po tom, ako spojil sily so streamovacou službou Netflix. Ich prvou spoluprácou bol výborný psychologický horor Geraldova hra. Išlo o jednu z mnohých knižných adaptácii ktoré v jeho tvorbe nasledovali. Flanagan neskôr preukázal svoj talent ako tvorca vynikajúcich hororových seriálov. The Haunting (2018, 2020), Polnočná omša (2021) a Polnočný klub (2022) patria medzi seriálové špičky, ktoré zbierajú nadšené ohlasy od bežných divákov aj kritikov. A aj keď sa Flanagan občas vracia k réžii celovečerných filmov, z jeho tvorby je cítiť, že mu seriálový formát sedí viac. Flanaganova zmluva a spolupráca so streamovacou službou Netflix tento rok končí.

Občas sa objaví film, ktorý aj napriek svojim nedokonalostiam prináša niečo svieže a vzrušujúce, kvôli čomu sa ho oplatí vidieť. Novinka režiséra a scenáristu Briana Duffielda Nikto ťa nezachráni, je takýmto typom filmu. Po Duffieldovej bizarnej sci-fi romantickej komédii Spontaneous (2020), ide o jeho druhý, originálny film, ktorý si odbil premiéru na streamovacích službách Hulu a Disney+. Sci-fi triler Nikto ťa nezachráni zaujal už niekoľko mesiacov pred premiérou svojim vynikajúcim trailerom a tematikou. Kvalitných trilerov o invázii mimozemských bytostí nie je zrovna veľa a tento vyzeral sľubne. Aj napriek tomu že je  film menej známy, vyvoláva aj mesiac po premiére vášnivé diskusie filmových nadšencov na sociálnych sieťach. Brian Duffield film napísal aj režíroval. V hlavnej role sa objavila Kaitlyn Dever, o ktorej verím, že budeme o nej po tomto filme počuť viac.

Do filmového panteónu hrdinov sa po Františkovi Krieglovi zapisuje i príbeh bratov Mašínovcov vo filme Bratia a oba otvárajú verejnú platformu pre diskusiu o podobách, ale i možnostiach hrdinského diskurzu v časoch ako komunizmu, tak fašizmu. Je asi dôležité si pripomenúť, že ich konštelácia vzniká v nejakom časovom slede, je spätným pohľadom do minulosti a reaguje na obraz udalostí, vytvorených v dobe, ktorá ich ako hrdinov nevidela a jednoznačne odpísala ako zradcov a zapredancov. Iná verzia tento výklad vidí inak a akosi automaticky vyvoláva snahu vyvrátiť tvrdenia komunistickej propagandy. Táto situácia preto do značnej miery vylučuje možnosti súhlasného replikovania známych obvinení zo zločinov a žiada si argumenty prispievajúce aspoň k nejakému stavu rovnováhy. O filme, ktorý sa snažil vykresliť portrét Františka Kriegla sme už písali a i z tohto pokusu je zrejmé, že zachytiť všetky paradoxy jeho osudu je v takto polarizovanej situácii záležitosť značne náročná, aj keď nie nemožná.

Nie je na škodu z času na čas sa ponoriť aj do filmovej minulosti. Konkrétne si pozrieť vyše sto rokov starý film Posledný Mohykán. Vznikol v roku 1920, samozrejme, ešte ako nemý film a je jednou z prvých adaptácii známej americkej klasiky. Scenár vznikol podľa románu Jamesa F. Coopera, ktorý vyšiel v roku 1826 a realizácie sa ujal v tom čase jeden z najlepších režisérov Francúz Maurice Tournier, ktorému asistenta robil Clarence Brown. Vraj podľa pokynov nakrúcal najmä scény v exteriéroch. Námet bol pre filmárov tak zaujímavý, že sa neskôr dočkal mnohých adaptácii, ale prvá lastovička tohto námetu je ešte aj dnes pozoruhodná.

Pred pár rokmi, na festivale Svet knihy v Prahe, na diskusii so zúčastnenými ukrajinskými spisovateľmi padla otázka o tom, do akej miery zmenila vojna ich pohľad na svet. Jedna z účastníčok, mladá poetka povedala, že okrem iného sa zmenil význam niektorých slov. Ako príklad uviedla slovo svetlo. Označovalo spravidla pozitívne hodnoty, symbolicky spájané s jasnosťou a nádejou, v kontraste s temnotou a neistotou. Vojna tieto póly zmenila. Pridala i reálnu skúsenosť, príbeh muža, ktorý si vyšiel v noci zapáliť a nad dverami jeho suseda sa automaticky rozsvietilo svetlo. V okamžiku na dom padla raketa a ostal po ňom len hrozivý kráter. Takto zahynula celá rodina. Rovnaká zmena sa vzťahovala i na podzemné priestory. Stali sa z nich miesta záchrany.