Mladík posadnutý hraním videohier sa spoločne so svojimi dvoma kamarátmi ocitne vo zvláštnej verzii Tokia, kde všetci musia hrať nebezpečné hry o prežitie. Presne touto krátkou synopsou sa snaží streamovacia spoločnosť Netflix lákať na jeden z najúspešnejších japonských seriálov za posledné roky. A hoci to nie je technicky nepresný popis a zrejme dokáže svojou údernosťou nalákať nových divákov, je až príliš zjednodušeným pohľadom na tento globálny hit, ktorý v sebe skrýva ďaleko viac, než povrchnú zábavu pre masy. To potvrdila i nedávno skončená tretia, dosť pravdepodobne, finálna séria tohto fenoménu. O čom teda presne pojednáva tento projekt a prečo by ste mu mali dať šancu?

Rave párty niekde v bezmennej púštnej oblasti Maroka. Najprv vidíme, ako sú obrovské reproduktory veľmi ticho a odhodlane umiestňované uprostred rozľahlej planiny. Kamera ukazuje iba silné, životom opotrebované ruky a paže. Následne začne búšiť elektronický rytmus, zatiaľ čo sa titulky prelínajú s telami oduševnených tanečníkov. So svojím štvrtým celovečerným filmom Sirât získal režisér Oliver Laxe tento rok v Cannes Cenu poroty za najlepší film. Príliš veľa informácií o dianí by však znížilo dopad tejto archetypálnej drámy.

Písal sa rok 2021, keď svetlo streamovacieho sveta uzrel animovaný seriál Čo keby...? (v originále What if...?). Zaujímavý a vcelku atraktívny koncept síce streamovacia služba Disney+ ideálne nevyťažila a treťou sériou sa s ním rozlúčila vcelku rozpačitým spôsobom, no stále z neho vzišlo viacero kvalitných dielov. K nim patrila i časť s názvom Čo keby... zombíci?!, ktorá načrtla alternatívnu realitu, kde sa svetom začal šíriť nebezpečný vírus a jeho vyčíňanie nedokázal zastaviť ani jeden zo známych superhrdinov. Práve naň neprekvapivo naväzuje nová miniséria s jednoduchým názvom Marvel Zombíci, no podarilo sa jej zopakovať kvality svojho predchodcu?

Trvalo to dlhých 65 rokov, čo sa v opakovaných cykloch frustrujúcich a životu nebezpečných pracovných zmien striedaných spánkom v umelej hybernácií túlali tými najnehostinnejšími zákutiami vesmíru. Posádka vesmírnej lode spoločnosti Weyland-Yutani Maginot nedočkavo odrátava posledné mesiace svojho návratu k Zemi. Loď na palube nesie nazhromaždených päť nebezpečných invazívnych živočíšnych druhov pre laboratórny výskum. Stačí však krátka chvíľka nepozornosti, skrat, či požiar potrebnej techniky a bezpečnostný dôstojník Morrow (vynikajúci Babou Ceesay) s multifunkčnou robotickou rukou rázne odmieta počúvať akékoľvek prosby o život svojich prevažne ľudských kolegov. Podľa rozkazu sú nahraditeľní, prioritu má prežitie krvopotne získaných vzoriek. A keďže ide o organizmy, ktoré v tom najmenej desivom prípade preferujú človečinu ako vhodnú pochúťku, iné by tých menej šťastných adeptov najradšej zneužili v rámci svojich rozmnožovacích preferencií a jeden obzvlášť znepokojujúci druh rád preniká do cudzích tiel, aby ich vedomie manipulatívne nahradil svojim vlastným, bude mať Morrow čo robiť, aby ukrytý niekde v ako-tak zabezpečenej havarijnej miestnosti vôbec sám prežil. Loď však z nejakého dôvodu nabrala kolízny kurz k územiu konkurenčnej korporácie Prodigy...

Hoci sa miesto diania môže zdať inherentne jedinečné, udalosti v debute Georgia M. Unkovského s názvom DJ Ahmet hrajú známu melódiu. Tento príbeh o trajektórii dospievania tínedžera rozpolteného medzi tradíciou a sebarealizáciou v Severnom Macedónsku je definovaný lákavým pokušením zakázanej lásky. Sujet, okorenený život meniacimi možnosťami hudby, tak pôsobí pre tých, ktorí sú spokojní so známym a familiárnym, veľmi príjemným dojmom.