Hoaxy, dezinformácie, slová, ktoré sa v médiách, ale aj v hospodách skloňujú každý deň. Nie, zatiaľ sa u nás nik nepustil do tejto vážnej témy formou drámy, možno aj thrilleru. Zatiaľ tu máme komédie. Už film Keby radšej horelo sa s témou dezinformácií pohrával takisto vtipnou formou. A teraz prichádza Jan Hřebejk, ktorého zmysel pre absurdnú komédiu je dobre známy, s filmom Výnimočný stav. Text scenára nie je najmä českému dávkoví celkom cudzí, v januári 2019 mala hra Milana Tesařa, ktorý je, samozrejme, aj scenáristom filmu premiéru v pražskom Divadle na Fidlovačke. A dokonca je možné si ju pozrieť v platenej videotéke Dramox, ktorá je dostupná v ponuke niektorých televízi.

Francúzska režisérka Coralie Fargeat zaujala verejnosť už svojim dlhometrážnym debutom Pomsta z roku 2017, čo bola násilná žánrovka o pomste inšpirovaná staršími exploatačnými filmami a nadväzujúca na vlnu explicitných francúzskych žánrových filmov označovaných ako new french extremity. Na nový film od talentovanej režisérky sme si museli počkať sedem rokov, no mimoriadne priaznivé kritiky krátko po uvedení dávajú tušiť, že čakanie sa oplatilo. V novom filme Substancia nám režisérka predstavuje svoj zárez do subžánra takzvaného body hororu, ktorý rád zobrazuje rôznorodé premeny ľudského tela a často privádza nevoľnosť nepripraveným divákom. Aj z tohto krátkeho popisu je zrejmé, že film Substancia nebude pre každého a prívlastok horor pri ňom nie je pridaný náhodou.

Kto bola Lee Millerová a ako nám názov filmu napovedá - fotografka v prvej línii? Milovníci fotografie nepochybne toto meno poznajú, tým druhým sa núka možnosť ísť do kina. Američanka Lee Millerová bola najskôr známou a úspešnou modelkou. Jej kľukatá cesta svetom umenia stojí za zaznamenanie. V USA sa stala reprezentantkou „moderného dievčaťa“, jej fotografie v modrom klobúku a perami žiarila na obálke časopisu Vogue v roku 1927. K fotografovaniu ju priviedol jej otec, ktorý urobil aj jej prvé akty, ale byť iba predmetom záujmu objektívu Lee nestačí. Cestuje do Paríža a tam študuje u surrealistického fotografa Man Raya. Aj keď umelec zásadne neprijímal žiakov, je krásou Lee očarený, prijíma ju a Lee sa stáva jeho milenkou, ale najmä spolutvorkyňou mnohých fotografií. V Paríži sa zoznamuje s umeleckou smotánkou, v salóne vojvodkyne Solange d’Ayen stretáva Pabla Picassa, Paula Éluarda aj Jeana Cocteaua. V Cocteauovom film Krv básnika je krása Lee Millerovej prítomná v sadrovej soche, ktorej stála modelom.

Imana (Missagh Zareh), povýšia na vyšetrujúceho sudcu Revolučného súdu v Teheráne, aby sa osvedčil a dostal vysnívané miesto sudcu. Má z nečakaného povýšenia radosť len kým sa nedozvie, že bez dôkazov musí odsúdiť mladého chlapca na smrť. Miesto sa uvoľnilo len preto, že jeho predchodca to odmietol urobiť a prepustili ho. Iman, ak nechce o miesto prísť, to musí podriadiť príkazu. To ešte netuší, ako to zamáva s jeho psychikou a čo všetko ho ešte čaká. Nemenej nadšená je aj jeho verná žena Najmeh (SoheilaGolestani), len dve dcéry, ráznejšia a staršia Rezvan (Mahsa Rostami) a mladšia Sana (Setareh Maleki) si zo začiatku nevedia čo si o tom majú myslieť. Po ráznych opatreniach matky sa nadšenie ani nedostaví. A úplne opadne, keď matka nechce dovoliť, aby u nich prespala najlepšia kamarátka Rezvan, Sadaf (Niousha Akhsi), ktorá čaká na internát. Obe sú emancipované mladé ženy, túžiace po plnohodnotnom a normálnom živote a vzťahoch.

Nový projekt amerického režiséra nezávislých filmov Aarona Schimberga s názvom Iný človek ma zaujal vďaka svojmu traileru, ktorý dával tušiť, že pôjde o nezvyčajný kus filmárčiny. Netušil som však ešte, že u nás v komerčných kinách (pred akýmsi blockbusterom) budem môcť vidieť upútavku na umelecký film, ktorému na preplnených kinách vôbec nezáleží. Zrejme aj preto ma Iný človek prekvapil, v pozitívnom, ale aj v menej pozitívnom svetle.