Adaptovať knihu (román, poviedku) do podoby scenára nie je najjednoduchšia záležitosť, literárny pôdorys treba v prvom rade prispôsobiť scenáristickým formulkám a schémam fungujúcich na iných naratívnych základoch. Pri novinke vychyteného francúzskeho režiséra Arnauda Desplechina však môžete veľmi rýchlo nadobudnúť dojem, že spoločne s Julie Peyr sa snažili preniesť ducha knihy Philipa Rotha na plátno až tak verne, že rozdelenie na dvanásť kapitol vám bude pripomínať skôr čítanie románu s ilustráciami, respektíve sledovanie adaptácie divadelnej hry. 105 minút filmu Klam sa totiž odohráva výhradne v interiéroch bytov, kaviarní a reštaurácií, kde hlavný hrdina živo konverzuje na striedačku s niekoľkými dôležitými ženami svojho života.

Aj tento film demonštruje jav, ktorého príznaky už majú charakter chronický a keďže ostáva bez diagnózy, neliečiteľný. Zdá sa, akoby bolo všetko na mieste, všetky zložky filmu, od réžie, cez kameru i herecké obsadenie sú nastavené profesionálne a odvádzajú mierny nadpriemer. Ale o tom neskôr. Upotene pozliepaný príbeh Tieňohry by možno, so striedavým zažmúrením raz jedného, raz druhého oka, prešiel. Čo mu však absolútne chýba, je akákoľvek pointa, zmysel, výklad a všetko, čo s touto rovinou vzniku a fungovania filmu súvisí. Možno je to náhoda a možno nie, línia týchto „bezvýkladových“ filmov súvisí často s režisérom Petrom Bebjakom. Bol to prípad Správy, ale napríklad aj Jozefa Maka.

Pokiaľ by som hneď na začiatok recenzie skúsil popísať pocit, aký som mal zo sledovania sedemdesiat minútového sci-fi experimentu Last and First Men, ide o veľmi podobný zážitok, ako pri sledovaní legendárnej snímky Rampa Chrisa Markera z roku 1962. Rampa bolo sci-fi založené na zápletke cestovania v čase, avšak nakrútené ako sled fotografických záberov s mimo obrazovým komentárom. Svižná zápletka o záchrane budúcnosti na základe vyslania posla do minulosti mala tú výhodu, že trvala iba 28 minút. Naproti tomu Last and First Men, založený na veľmi podobnom princípe audiovizuálnej formálnej a naratívnej zložky, i keď ešte o značný kus abstraktnejšou, trvá vyše hodiny a v tom tkvie zrejme aj najväčší problém celého, vysoko experimentálneho a málo vídaného, projektu.

Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si tento rok prevezmú herečka Emília Vášáryová a filmová a literárna vedkyňa Jelena Paštéková. Počas slávnostného večera, ktorý v priamom prenose v sobotu 9. apríla 2022 o 20.30 hod. odvysiela RTVS na Jednotke, budú vyhlásení aj víťazi jedenástich kategórií a výherca diváckej ankety.

Doktor Michael Morbius (Jared Leto) trpí zvláštnym ochorením. Celý svoj doterajší život zasvätil spôsobom, ako na túto chorobu vynájsť účinný liek. Jeden jeho experiment bol extrémne úspešný, avšak veľmi rýchlo sa vymkol spod kontroly. Svojho tvorcu totiž premení na živého upíra. Nuž, čo o Morbiusovi napísať? Adaptáciu tohto komiksu sprevádzalo niekoľko viac či menej štandardných okolností. Morbius sa mal do svetových kín dostať už pred pár mesiacmi. Všetci vieme, prečo sa tak nestalo a uvedenie tohto filmu sa neustále presúvalo.