Žiadna banka nezažila taký chaos pri lúpeži zrejme od čias, keď ich v Temnom rytierovi (2008) Christophera Nolana vykrádal Joker. Hoci sa to všetko rachotenie so zbraňami, vláčenie rukojemníkov po podlahe dialo v prvom rade preto, aby sa poskok hlavného „záporáka“ Sig Gustafson (Kevin Durand) dostal k tajuplnému elektronickému zariadeniu na rozpútanie hlavnej zápletky, tzv. PLOT device skrytému v bezpečnostnej priehradke a unikol s ním čo najďalej, plány ostatných a vlastne aj po zuby ozbrojených policajných jednotiek, ktoré obkľúčili banku zvonka naruší malé dievčatko v sukničke, elegantnej vestičke skautky a poskakujúce si až dnu s lízatkom v rukách. Len čo si pred namierenými zbraňami zločincov zloží z tváre masku, značne podrastie a zmohutnie. Je to poručík Frank Drebin Jr. (LiamNeeson) s výrazom „nájdem si ťa a zabijem holými rukami,“ na ktorý sme uňho z posledných rokov už zvyknutí) z policajného oddelenia LAPD. Jedného protivníka zneškodní paličkou z lízatka. Iného vystraší objaviac sa mu za chrbtom svojím „Bu!“ Ďalšiemu odhryzne z hlavne pištole, akoby bola z čokolády, pričom nasleduje nevyhnutný súboj v choreograficky dôkladne stvárnenom „ťapy-ťapy-ťapušky“. Žiadny zločinec si v blízkosti Franka Jr. nemôže byť ničím istý, no biele nohavičky s červenými srdiečkami na ňom stále vyniknú...

V duchu Trumpovej éry je ťažké vyhnúť sa jednému termínu: dohoda. Výskyt zlej dohody je v politike pomerne častý, ale čo presne konkrétnu dohodu robí zlou, zostáva mnohokrát nejasné. Celine Song, ktorá zaujala už filmom Minulé životy, vo svojom najnovšom diele Dokonalá zhoda zasadzuje tento ekonomický rámec do kontextu randenia a ponúka isté odpovede. Hoci Song ašpiruje na viac než len konvenčné romantické komédie, Dokonalá zhoda nie je vždy tak premyslená, ako by sa dalo po jej predošlom filme očakávať.

Dráma, či komédia? Debutový film Sorry, baby mladej americkej režisérky (a v tomto prípade aj herečky) Evy Victor osciluje medzi týmito žánrami. A osciluje bravúrne. Agnes v jej podaní je krehká, zranená a zraniteľná, ale na druhej strane aj racionálna a podivuhodne rozhodná. A medzi tým robí veci, ktoré sú možno trocha čudné, ale o to viac je jej postava úprimná a uveriteľná.

Americký režisér Zach Cregger na seba výraznejšie upozornil v roku 2022, kedy režíroval originálny a nepredvídateľný horor Barbar, ku ktorému napísal aj scenár. Filmom potešil zástancov netradičných hororov a priniesol do žánra čosi nové a neošúchané. O tri roky neskôr prichádza so snímkou Zbrane, ktorou sa pokúša posilniť svoju pozíciu svojbytného režiséra vo vodách žánrového filmu, a súdiac podľa priaznivých kritických reakcií, je v týchto snahách úspešný.

Je to už dvadsaťdva rokov od vtedy, čo sa ich životné osudy navzájom pretli dosť osudovým spôsobom. Všimne si to dokonca aj údajná veštkyňa, príležitostne „fušujúca“ tiež do desiatok iných profesií, Madame Jen (Vanessa Bayer), keď sa im snaží čítať z dlaní. Samá prekvapená, že podobnú schopnosť vôbec má. Navonok starnúca, no v srdci stále rebelsky mladá psychoterapeutka Tess Colemanová (Jamie Lee Curtis) aj jej dcéra, niekdajšia garážová rockerka, no dnes hudobná manažérka mierne neurotickej speváckej hviezdičky Anna (Lindsay Lohan) sa vtedy pod vplyvom kliatby akéhosi „čínskeho woo doo“ predneseného majiteľkou miestnej čínskej reštaurácie stali tou druhou, aby vyriešili vzájomné nezhody. Ovdovená Tess si v tom čase plánovala vziať Ryana Volva (Mark Harmon), zatiaľ čo Anna s tým nebola zadobre, pretože sa ešte so svojou stratou nezmierila natoľko, aby mohla ísť v živote ďalej. Zvláštna zmena osobností obom ženám pomohla veľa vecí pochopiť. Aktuálne si Anna ako slobodná mama má v pláne vziať za manžela ovdoveného britského reštaurátora Erica Reyesa (Manny Jacinto) a presťahovať sa z Los Angeles do Londýna. Znepriatelení potomkovia oboch snúbencov majú na vec však zásadne rozdielny názor a Tess by k tomu tiež rada povedala pár svojich psychologických poznámok...