Mesto Vroclav, kde sa príbeh seriálu pod názvom Breslau odohráva, patrilo od druhej polovice 19. storočia Nemecku, spočiatku Weimarskej republike, po roku 1933 ovládnutej nacistami. V roku 1936 sa detektív Franz Podolsky (Tomasz Schuchardt) venuje hľadaniu sériového vraha. Svojim obetiam chlórom vypaľuje oči a pre Franza zanecháva na kúsku papiera odkaz o ich spoločnom diele, očistiť mesto od sociálneho marazmu. Obeťou v hotelovej izbe je židovský športovec a vedľa neho prostitútka. V rýchlom slede nasledujú ďalšie mŕtvoly. Tlak na rýchle vyriešenie celej kauzy vyvíja šéf SS Johann Holtz (Ireneusz Czop). Blížia sa Olympijské hry v Mníchove a Führer si praje, aby sa Nemecko prezentovalo ako miesto poriadku a mieru. Zatiaľ.

Jedni ho majú za génia s mimoriadnou všímavosťou okolia a schopnosťou naplánovať si lúpež až do posledného detailu. Pre iných je idiot, ktorý má na zločinca až príliš milú, prívetivú povahu. Po uskutočnení prvých úspešných krokov každého svojho zločinu sa prestáva sústrediť a kontrolovať svoje rozhodnutia, až ho to nakoniec nevyhnutne dovedie do pasce nastraženej mužmi zákona. Jeffrey Manchester (Channing Tatum) bol reálny lupič s prezývkou Pokrývač, ktorý sa od konca 90. rokov až do svojho dolapenia prakticky živil vykrádaním vyše štyridsiatich pobočiek McDolnalda naprieč celými USA. Dnu sa vždy vlámal cez strechu, aby následne strávil noc na toalete čakajúc príchod rannej zmeny. Zamestnancov potom odviedol do chladničky, zatiaľ, čo postupne vyberal jednu pokladňu za druhou. Beda, ak si so sebou do práce nevzali kabát – v takom prípade im však bol ochotný venovať ten svoj, neberúc vôbec ohľad na to, že tým za sebou vyšetrovateľom zanecháva zbytočnú stopu. Ako bývalý armádny navrátilec z Afganistanu sa veľmi nevedel doma aklimatizovať, ani si nájsť prácu, ktorá by mu umožnila živiť manželku (Melonie Diaz) podľa vlastných predstáv. Polícia ho nakoniec zatkla na narodeninovej oslave dcéry Becky (Alissa Marie Pearson), práve keď sa jej triumfálne chystal dať darček, po ktorom aj naozaj túžila...

Už ste sa niekedy stratili na tej istej ulici? Presnejšie, už ste sa niekedy stratili na tej istej ulici, úplne rovnej a približne tak sto metrov dlhej? Priznávam sa bez mučenia, mne sa to podarilo. Stalo sa mi to, keď som prvýkrát prišla na festival do San Sebastianu a hľadala kino na ulici Calle Mayor. V ten večer som sa veľmi ponáhľala, nechcela som zmeškať s film Johnom Malkovichom Casanova. Našla som ju. Calle Mayor, super. Vydýchla som si. No prešla som pár krokov a tabuľka na fasáde zrazu vravela niečo celkom iné. Kale Nagusia. Nerozumela som tomu. Cítila som sa ako John Travolta v slávnom memečku, bezmocne som sa obzerala okolo seba. Našťastie, uvidela som kolegov s akreditáciami idúcimi mojím smerom, tak som ich nasledovala. Usadila sa v kine a na surreálny moment zabudla.

Mladík posadnutý hraním videohier sa spoločne so svojimi dvoma kamarátmi ocitne vo zvláštnej verzii Tokia, kde všetci musia hrať nebezpečné hry o prežitie. Presne touto krátkou synopsou sa snaží streamovacia spoločnosť Netflix lákať na jeden z najúspešnejších japonských seriálov za posledné roky. A hoci to nie je technicky nepresný popis a zrejme dokáže svojou údernosťou nalákať nových divákov, je až príliš zjednodušeným pohľadom na tento globálny hit, ktorý v sebe skrýva ďaleko viac, než povrchnú zábavu pre masy. To potvrdila i nedávno skončená tretia, dosť pravdepodobne, finálna séria tohto fenoménu. O čom teda presne pojednáva tento projekt a prečo by ste mu mali dať šancu?

Rave párty niekde v bezmennej púštnej oblasti Maroka. Najprv vidíme, ako sú obrovské reproduktory veľmi ticho a odhodlane umiestňované uprostred rozľahlej planiny. Kamera ukazuje iba silné, životom opotrebované ruky a paže. Následne začne búšiť elektronický rytmus, zatiaľ čo sa titulky prelínajú s telami oduševnených tanečníkov. So svojím štvrtým celovečerným filmom Sirât získal režisér Oliver Laxe tento rok v Cannes Cenu poroty za najlepší film. Príliš veľa informácií o dianí by však znížilo dopad tejto archetypálnej drámy.