Kríženie žánrov je v prípade seriál Ráj kľúčovým termínom, lebo šikovne a prekvapivo skombinovať akčný film, detektívku a katastrofické sci-fi, sa nepodarí každému a ak aj nejaký takýto hybrid vznikne, nedokáže byť vždy autentický a psychologicky ako tak uveriteľný. Treba priznať, že ak je jedným z dôležitých kritérií stavby príbehu jeho prekvapujúci a originálny smer vývoja, má seriál v tomto ohľade jemne nadštandardnú úroveň.

Právě skončený 82. ročník benátského filmového festivalu letos nepřinesl tolik novinek. Papírově silný line-up se ukázal jako průměrný a stejně jako jiné áčkové festivaly i Benátky pak početně rozšiřují uvedení v sekci Mimo soutěž – nejspíš, aby nepřišly o velká autorská jména. Rozdílem oproti předchozím ročníkům tak byly snad jen častější výkyvy počasí a přesun pozornosti filmařů z ruské invaze na Ukrajinu na aktuální dění v Izraeli a Palestině.

Prvé rande býva častokrát nepodareným divadlom viac či menej zvládnutých úzkostí, predstavením, kde je každá hláška a gesto podrobená drobnohľadu. Najnovší film Paola Genoveseho berie túto vnútornú drámu a prenáša ju priamo na plátno. Film s názvom Bláznivo sleduje prvé romantické stretnutie medzi Pierom a Larou, zdanlivo priamočiaru večeru v jej byte. Opak je však pravdou, nejde len o prostú dvojhru. Genovese rozdeľuje dianie a pozýva divákov do myslí protagonistov, kde búrlivý a hašterivý výbor zosobnených emócií diskutuje o každej voľbe, každom kroku, od koketných poznámok až po výber šatníka.

Vermiglio sa začína úsvitom: Tri mladé ženy spia v jednej posteli, ich rodičia v druhej. Ďalšie postele, ďalšie deti. Dieťa v postieľke začína plakať, rodina sa prebúdza. Už v prvých záberoch je jasné, že životné podmienky, ktorých sme tu svedkami, neumožňujú ani luxus, ani priveľkú sebarealizáciu. Krava sa dojí, strihá – každé dieťa dostane do pohára naberačku mlieka. Aby niekto nakŕmil rodinu, musí skoro vstať a vykonať potrebnú prácu. Život je poznačený povinnosťami. Druhý celovečerný film talianskej režisérky Maury Delpero rozpráva príbeh o živote rodiny na konci druhej svetovej vojny v stoických, jasne komponovaných obrazoch. Vojna zostáva vzdialená ako mrak v pozadí, no napriek tomu vrhá nemalý tieň na udalosti v miestnej komunite...

Je to presne 50 rokov, čo sa v kinách po prvý raz objavil blockbuster amerického režiséra Stevena Spielberga Čeluste, ktorého sláva neobišla ani československého diváka. Čeľuste boli pre mladého Spielberga akousi skúškou ohňom, keďže nakrúcanie bolo plné komplikácií a samotného režiséra ešte dlho mátalo v snoch. Bol to film, od ktorého závisela jeho kariéra. Ak by sa napokon skončili fiaskom (ako mu mnohí, vrátane predstaviteľa hlavnej úlohy Roya Schneidera, predpovedali), Spielberg by sa možno nikdy nestal hviezdnym režisérom. Za sebou mal síce úspešný televízny film Duel (ktorý sa natoľko vydaril, že sa napokon dočkal aj kinopremiéry) a menej známy kinofilm s názvom Sugarlandský expres, no práve Čeľuste mali byť zásadným míľnikom v jeho kariére.