James Cameron si už nepotrebuje nič dokazovať a badať to aj na jeho režisérskom prístupe. Avatar si vysníval ešte ako mladý, prvý nástrel scenára vznikol už v roku 1994 a len o dva roky na to ohlásil, že jeho ďalším projektom bude práve dielo inšpirované sci-fi klasikami jeho detstva. A od dokončenia slávneho Titanicu sa prakticky venuje už len svojej srdcovej látke, a to bez ohľadu na to, či sa zavďačí svojim najvernejším fanúšikom. Aj preto tu máme už tretí Avatar, tentokrát s podtitulom Oheň a popol, pričom takmer určite nepôjde o poslednú návštevu Pandory.

Príbeh spisovateľky s Pullitzerovou cenou, Aggie Wiggs (Claire Danes) v seriáli To moštrum vo mne a jej pátranie po vine, či nevine nového suseda Nile Jarvisa (Matthew Rhys) v štvrti Oyster Bay, New York, podozrivého zo smrti manželky, je tematickým súbehom niekoľkých línií. Každá z nich má potenciál samostatného dramatického korpusu. Ovládame životné osudy Aggie. Spolu s partnerkou Shelley (Natalia Morales) vychovávali syna Coopera. Entré príbehu otvára retro scéna dopravnej nehody, pri ktorej chlapček zahynie. Aggie je presvedčená, že ju zapríčinil opitý vodič auta Teddy, ale ten vyjde bez trestu a stáva sa terčom jej nenávisti. Potom je tu zložitý životný rébus Nila Jarvisa. Odkazuje kamsi k americkému seriálu Boj o moc (2018-2023, recenzia na našom webe) v trochu redukovanej podobe rodinnej organizácie, spravujúcej firmu. Ide projekt Jarvis Park, výstavbu mestského komplexu, voči ktorému sa pod vedením členky mestského zastupiteľstva Olivie Benitez (Aleyse Shannon) odhodlane protestuje.

Asi to nebol práve najlepší nápad vraziť jednu po papuli nezdvorilému diakonovi. Bývalý boxer, ktorý raz ringu uštedril svojmu súperovi smrteľné k. o., no pri prehodnocovaní pocitov viny v sebe následne objavil hlboko skrytú duchovnú stránku vlastnej osobnosti, Jud Duplenticy (Josh O'Connor), možno nezačal svoje kňazské poslanie najideálnejším možným spôsobom. Vedenie sa ho preto rozhodlo vyslať ako pomocného farára do kostola Panny Márie večnej sily niekde v severnej časti štátu New York, aby tam pozvoľna nahradil iného pomerne kontroverzne vnímaného monsignora Jeffersona Wicksa (Josh Brolin). Muža, ktorý pri spovedi vymenováva svoje hriechy, nie ani tak preto, žeby ich chcel oľutovať, ale skôr akoby sa nimi chválil a bol na ne hrdý. Kňazstvom nasledoval odkaz svojho deda autoritatívneho reverenda Prenticea Wicksa (James Faulkner), ktorý niekde v kostole uschoval čosi veľmi cenné. Jeffersonova pomerne rúhavo rebelujúca matka Grace (Annie Hamilton) po tom natoľko túžila, že po reverendovej smrti pri hľadaní svojho oprávneného dedičstva takmer zdemolovala celý kostol, za čo ju syn neraz aj vo vlastnej kázni neváhal dosť pourážať. Koniec koncov, väčšina jeho kázní je o sršaní ohňa a síry, čo veľmi nekorešponduje s duchovnými postojmi mladého otca Juda...

Film Stratená sláva Jurisa Kursietisa mal vlani svetovú premiéru na festivale Black Night v Talline. V expozícii snímky sa Anna (Johanna Wokalek) s manželom Andrisom (Juris Žakars) smejú, žartujú a pri riečke sa zobliekajú. Andris otvára šampanské a obaja vstupujú do studenej vody. Popíjajú šampanské, Andris niečo prehodí o tom, že je voda riadne studená, Anna sa smeje a hovorí mu, aby dýchal. Andris len tak mimochodom, ale s naliehavosťou povie, že by mali mať dieťa. Romantika aká má byť.

Božská, bláznivá, dekadentná, exaltovaná, zbožňovaná i nenávidená, no predovšetkým Sarah Bernhardt, vlastným menom Henriette – Rosine Bernhard (1844 -1923), bola veľká herečka. Čokoľvek sa o nej povie je pravda. Od detstva bola posadnutá smrťou, už ako 15 - ročná si obstarala truhlu a často v nej aj spávala, milencov vraj mala toľko ako je na nebi hviezd, rada sa tých chválila, bola však aj mecenáškou umenia, pomáhala mladým autorom, podporovala Alsonsa Muchu, Emila Zolu, Victora Huga, Alexandra Dumasa, Edmonda Rostanda, SachuQuitryho, Alfreda de Musset a mnohých iných. Jediného syna Mauricea mala vraj s belgickým princom Henrim de Ligne. Manželom jej bol herec gréckeho pôvodu Jacques Donal, ktorý okrem toho, že jej bol neverný bol navyše aj morifinista a zomrel vo veku 40 rokov. Toľko sa o nej v krátkosti píše v encyklopédiách. La Divine, teda Božskú sa pokúsil znovu oživiť francúzsky režisér Guillaume Nicloux vo filme Božská Sarah Bernhardt a hlavnú úlohu zveril herečke Sandrine Kiberlain.