MittelCinemaFest 2023 – v behu histórie a na pulze súčasnosti
Počas posledných dvoch mesiacov tohto roka sa konal už po dvadsiaty prvý raz MittelCinemaFest, stredoeurópsky festival talianskeho filmu, ktorý sa prezentuje v troch zo štyroch krajín Vyšehradskej štvorky. Po novembrovom podujatí v Budapešti doputovala kolekcia talianskych filmov začiatkom decembra do Prahy a v dňoch 6. až 9. decembra do bratislavského kina Mladosť. Vlastne predošlá veta nie je celkom presná, pretože program v troch metropolách nie je rovnaký – na zostave toho bratislavského sa podieľa Taliansky kultúrny inštitút, ktorý zohľadňuje špecifiká tunajšieho publika a príležitostne spolupracuje s domácimi distribútormi. Tak vznikla kolekcia ôsmich filmov, medzi ktorými sa nenašiel ani jediný slabší titul.
Šťastné a krvavé (There's Something in the Barn)
Býva príjemným zvykom, že sa počas decembrových dní v kinách objavujú filmy tematicky spriaznené s obdobím Vianoc. Zväčša ide o rodinné filmy, moderné rozprávky, ale prichádzajú aj snímky, ktoré sú orientované na dospelého diváka. Dospelý divák nazerá na vianočné sviatky úplne inou optikou ako dieťa, a preto znesie aj temnejšie a cynickejšie pohľady na tieto „najkrajšie sviatky roka“, čo je azda aj dôvodom, prečo sa tešia obľube snímky, ktoré by sme mohli označiť za vianočné horory. Tie sú nám niekedy ponúkané v odľahčenom šate, tak ako je to aj v prípade snímky Šťastné a krvavé, a okorenené dávkou čierneho humoru.
Perinbaba a dva svety (Perinbaba: Two Realms)
Tesne pred tým, ako Alžbetka (Petra Vančíková), hrdinka predchádzajúceho dielu, v pokročilom veku a vzpierajúc sa tradičným rozprávkovým konvenciám o šťastnom živote až do smrti, naposledy vydýchne, obráti sa na svojho syna Lukáša (Lukáš Frlajs) s prianím, aby opustil rodný mlyn a odišiel do sveta hľadať šťastie. Jakubko, jej milovaný manžel, už dávno leží v hrobe a Zubatá (Ľudmila Swanová) si pri prahu odhodlane chystá svoju vystreľovaciu kosu na ďalšiu „fušku“. Lukáš reflektujúci osobnú stratu len čiastočne, sa smrtonosnej starene aspoň povyhráža, že keď ju stretne nabudúce, zlomí jej pracovný nástroj minimálne na dva kusy... A vydá sa na čiastočne oidipovskú, čiastočne odyseovskú púť za absentujúcou rodičovskou náhradou. Napríklad taká Lucia (nádherná Valéria Frištik) s kliatbou sužovaného susedného kráľovstva by mohla byť preňho dobrou voľbou. Každý Lukášov krok by od teraz mal byť sústredene strážený pod dohľadom kmotry Perinbaby (originál Giulietta Masina, zopár nepoužitých záberov od minula, plus-mínus nejaká tá anonymná herecká náhrada, zamaskovaná pod mnohopočetnými vrstvami kostýmu), prípadne sprevádzaný oddaným psím chlpáčom Uchom...
Dcéra divočiny (The Marsh King's Daughter)
Dobrý námet možno nie je polovicou úspechu, no ak sa môžu tvorcovia opierať o pozitívne prijatú knižnú predlohu, potom sa šance na kvalitný výsledok určite násobia. To bol i prípad filmu Dcéra divočiny, ktorého sa chopil známy režisér Neil Burger a hlavnú rolu v ňom stvárnila britská herečka Daisy Ridley, známa z poslednej trilógie Hviezdnych vojen. Očakávania však v tomto prípade neboli naplnené a celé to dopadlo trochu inak.
Stratené kvetiny Alice Hartovej (The Lost Flowers of Alice Hart, TV seriál)
Príbeh Alice a jej alarmujúci osud týraného dieťaťa, poznamenaného stále prítomným mužským násilím, sa na prvý pohľad môže javiť ako ďalší impulz pre rozvíjanie celosvetovo migrujúcej témy o potrebe ženského protestu a hľadaní ženského hlasu, vzpierajúceho sa mužskej nadvláde. Aj keď sa hlavná trajektória rozprávania drží tejto línie, jeho spracovanie sa zjednodušujúcej téme vymyká a posúva sa do roviny čerpajúcej z oveľa širšieho existenciálního rozmeru ľudského života.