Film Stratená sláva Jurisa Kursietisa mal vlani svetovú premiéru na festivale Black Night v Talline. V expozícii snímky sa Anna (Johanna Wokalek) s manželom Andrisom (Juris Žakars) smejú, žartujú a pri riečke sa zobliekajú. Andris otvára šampanské a obaja vstupujú do studenej vody. Popíjajú šampanské, Andris niečo prehodí o tom, že je voda riadne studená, Anna sa smeje a hovorí mu, aby dýchal. Andris len tak mimochodom, ale s naliehavosťou povie, že by mali mať dieťa. Romantika aká má byť.

Anna je vynikajúca nemecká organistka a po skončení svojho mimoriadne úspešného vystúpenia v Nemecku sa dozvedá, že sa zrejme naplní jej očakávanie – mala by získať cenu spoločnosti Gramophone. Prijíma blahoželania, konverzuje s novinárom Yorgosom (Yorgos Pirpassopoulos), ktorý jej potvrdzuje nomináciu na cenu spoločnosti Gramophone a teší sana veľký rozhovor s ňou. Anna sa so svojím lotyšský manželom vracia do Lotyšska, kde chcú v svojej dedinskej usadlosti osláviť Annine narodeniny. Na letisku v Rige je však Andris zatknutý a detektív mu oznámi, že je obvinený z úplatkárstva, ako generálny riaditeľ štátnej drevárskej firmy má na starosti obchod s drevom, ktorý je, samozrejme, ako stvorený na nekalé praktiky. Anna sa na usadlosť vracia sama. Napokon ho prepustia,  prichádza za ňou, ale Anna ako keby nechcela klásť otázky, aj keď je vidno, že ju toto obvinenie trápi. A Andris takisto mlčí, otázky, ktoré by mali byť asi vyslovené chýbajú. Schádzajú sa hostia a začína sa oslava. Prichádza Annina agentka Gabrielle (Judith Hofmann), ktorá, bohužiaľ, Anne oznamuje, že jej očakávaný veľký koncert v Lotyšsku sa pravdepodobne nebude konať. Andrisovo zatknutie a následné obvinenie sa už dostalo na verejnosť a sponzori odchádzajú.

Neuralgický bod oslavy – Andrisove obvinenie – poznamenáva všetky scény oslavy. Spoločnosť nie je veľká, avšak je rôznorodá a tu narážame na fakt, ako keby sa režisérovi a scenáristovi Jurisovi Kursietisovi nechcelo zaoberať všetkými postavami a dávať im rovnaký význam. Je prítomná Andrisova dcéra Elze (Gerda Embure), Annina sestra Alexa (Hanna Hilsdorf), miestny farár (Egons Dombrovskis) aj novinár Yorgos. Tieň úplatkárskej aféry zaťažuje atmosféru oslavy a dialógy viaznu. Niektoré až paradoxne. Farár nevie dobre po anglicky a tak jeho blahoželanie oslávenkyni je skôr trápne ako oslavné. Myslel režisér aj na prípadný trápny humor? Napokon sa do nehopustí Andrisova dcéra Alexa a v pomerne dlhej scéne, v ktorej riešia otázky tradície a náboženstva sa divák začína strácať.

Občas sa zvonku ozýva zvuk motorovej píly, aj keď ani Andris, ani Anna netušia, kto a prečo niekde v blízkosti niečo píli. Ako keby to bol režijný zámer a Kursietis sa usiloval pripomínať, že na kauze s tým drevom asi niečo bude. Anna a Andris sú postavy, o ktorých sa veľmi málo dozvedáme a keď, tak iba prezentáciou čohosi vonkajšieho. Ich dom je veľká a seversky jednoduchá stavba, kde ako keby chýbala ženská ruka, zato si divák len mimochodom všimne vypchatých zvierat, ktoré čosi hovoria o pozadí muža, pána domu Andrisa. Diviak aj rys pôsobia nepatrične a podprahovo si divák možno položí otázku, kto je ten človek, keď má potrebu vystavovať zvieratá, ktoré ulovil. Keď sa nad domom začne vznášať dron a je zrejmé, že jeho „majiteľ“ sa usiluje odhaliť niečo viac, Andris nepatrične zareaguje. Na rozdiel od tejto scény, ktorá napriek chladu protagonistov aj chladu takmer nezabývaného domu (svedčia vypchaté zvieratá o zabývanom dome?),návšteva starého kostola neďaleko ich domu je akýmsi skrytým portrétom Anninej duše, kde Anna svojim hosťom prezentuje organ, o ktorého záchranu sa obaja s manželom zaslúžili. Konverzácia viazne a napätie hustne. Andris je evidentne pod tlakom a tak berie pušku a ide do lesa. Spoločnosť sa pomaly rozchádza, v televízii beží rozhovor s Andrisom, ktorý sa prezentuje ako spoľahlivý manažér, ktorý nemôže všetko povedať, aby neohrozil firmu. A Anna? Nevedno, ako sa k tomu postaví.

Z príbehu na diváka zavanie chlad. Postavy ako keby jednali podľa vopred kalkulovaného chladného zámeru, ktorá nám nedovoľuje nahliadnuť do ich ozajstného vnútra. Akékoľvek analýza, ktoré by divákovi mali prísť na myseľ je iba nejasnou otázkou. Čím sa odlišuje umelecké rozmýšľanie Anny od chladného kalkulu jej manžela, obchodníka Andrisa? Je umenie závislé od peňazí? A čo keď sú tie peniaze špinavé? Anna ako keby nemala odvahu, ale možno ani záujem opýtať sa Andrisa, kde je teda pravda. A aj keby sa opýtala, povie jej pravdu, alebo len niečo, čo bude vyzerať ako pravda?

K neistote diváka, ktorý sa pýta, o čom je tento film prispieva aj kamera Bogumila Godfrejowa. Najskôr ako keby korešpondovala s majestátnymi tónmi organu, mení sa zrazu na nepokojnú, roztrasenú ručnú kameru, ktorá sa možno usiluje vyjadriť vnútorný nepokoj Anny. Alebo aj Andrisa? Kamera je až tak roztekaná, že môže chvíľami spôsobiť problémy divákovi s kinetózou, jej použitie nutne kladie otázku, či je to ešte funkčné. Problémom je aj kaleidoskop postáv na oslave, niektoré sú iba figúrkami, ktoré – ak by zmizli – nijako by to príbehu neublížilo. Ich plochá bezvýznamnosť napokon nevnáša do príbehu viac zvedavosti na pozadie hlavných postáv. Film Stratená sláva pripomína bludisko, v ktorom sa neorientujeme a v polovičke cesty aj zabudneme, prečo sme do neho vôbec vošli.

Stratená sláva (The Exalted/Suursugused), Estónsko, Grécko, Lotyšsko) 2024
Dĺžka: 98 minút
Réžia: Juris Kursietis
Scenár: Juris Kursietis
Kamera: Bogumił Godfrejów
Casting: Beatrise Zake
Strih: Yorgos Mavropsaridis
Masky: Merlit Veldi
Kostýmy: Jaanus Vahtra
Produkcia: Alise Gelze, Evelin Penttilä
Hrajú: Johanna Wokalek, Katariina Unt, Pekka Strang, Yorgos Pirpassopoulos, Hanna Hilsdorf, Judith Hofmann, Juris Žagars, Egons Dombrovskis, Dainis Grūbe
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 11. decembra 2025
Foto: ASFK