Kúsok neba predstavuje druhý celovečerný film švajčiarskeho režiséra Michaela Kocha. Podobne ako vo svojej prvotine Marija sa Koch v najnovšom projekte opäť zameriava na obraz obyčajného pracujúceho človeka, tentokrát však už nie v urbánnom prostredí, ale v odľahlej alpskej dedine, v ktorej akoby sa zastavil čas. V tomto zasadení rytmus a charakter života človeka určuje príroda. Snímka, zdanlivo nadväzujúca na tradíciu Heimatfilmov, už stihla inkasovať strieborného medveďa na Berlinale a možno ju už zhliadnuť v našich kinách.

S príchodom sviatkov prichádza do kín a na streamovacie služby bohatá nádielka vianočných filmov. Predstava typického vianočného filmu je pre väčšinu divákov rozprávka pre celú rodinu. Avšak raz za čas sa objavia žánrové pokusy, ktoré sa vymaňujú predstave o tom, čo by mal vianočný film spĺňať a pre koho by mal byť určený. Jedným z týchto pokusov je akčná komédia Šialená noc, v ktorej Santa namiesto rozdávania darčekov, rozdáva päste. Film režíroval Tommy Wirkola, ktorý má po snímke Janíčko a Marienka: Lovci čarodejníc (2013), s násilným poňatím rodinných rozprávok skúsenosti. V roli Santa Clausa sa objavil David Harbour, hviezda populárneho seriálu Stranger Things.

V ten večer dostala švédska sopranistka Christine Daaé (Mary Philbin) príležitosť zaspievať si v parížskej opere a alternovať tak údajne chorú miestnu primadonu Carlottu (Mary Fabian). Z hľadiska spevácky výkon svojej priateľky z detských čias a životnej lásky sleduje vikomt Raoul de Chagny (Norman Kerry) a z coupé č. 5 tiež tajomná postava, v ktorej čerství manažéri pravdepodobne Palais Garnier predpokladajú ich predchodcami, hercami, kostymérmi a rekvizitármi len v náznakoch zmieňovaného fantóma opery (Lon Chaney). Raoul počas prestávky Christine navštívi v šatni, aby sa jej vyznal z citov a požaduje tiež, aby v divadle rezignovala. Christininej láske k opere však Raoul, zdá sa, nedokáže konkurovať. Obzvlášť teraz, keď má v publiku tajomného ctiteľa a možného podporovateľa v práve sľubne sa rozvíjajúcej kariére...

Režíruje, nakrúca, píše scenáre a skladá hudbu k filmom – to je francúzsky režiséra Quentin Dupieux. A dodávam, že píše bizarné a absurdné scenáre, ktorými sa snaží zabávať a tiež poučiť filmové publikum o ľudskej hlúposti. Takým je aj film Neuveriteľné, ale pravdivé. Nápad originálny a absurdný zároveň. Snímka je vlastne satirou a čiernou komédiou na krízu stredného veku a neustálej túžbe ľudstva zastaviť čas starnutia. Všetko sa krúti okolo kúpy nového domu, po ktorom bezdetní manželia túžia. Keď sa však nasťahujú do svojho domu snov ich manželská idyla dostáva vážne trhliny.

Dokument spoločnosti Netflix s nejednoznačným označením Sr. je vlastne bodkou za filmovou kariérou jedného z najsvojráznejších nezávislých filmových režisérov, ktorý je milovníkom netradičného kina známy ako Robert Downey Senior. Sr. v názve filmu je teda ekvivalentom nášho pojmu „starší“ a v súvislosti s týmto menom sa azda každému fanúšikovi filmu vybaví režisérov slávny syn Robert Downey Junior. Robert Downey Jr. je však v prípade tohto dokumentu iba sprievodcom otcovým životom so snahou prehĺbiť snímku o istý intímny charakter. To značí, že Roberta Downeyho Sr. nespoznávame len cez filmové dielo, ktoré ponúkol svetu, ale vnímame ho aj ako rodiča, či lepšie povedané otcovský vzor, ktorého počínanie výrazným spôsobom ovplyvnilo vývin Downeyho Juniora. Downey Jr., ktorý sa podieľal na filme aj v producentskej pozícii, takýmto spôsobom vzdáva úctu svojmu otcovi, pričom však upozorňuje aj na jeho ťažko uchopiteľnú osobnosť či negatívne dôsledky, ktoré sa napokon podpísali aj na Juniorových problémoch s drogovou závislosťou.