Ak by sme povedali ázijský horor, pravdepodobne by sa väčšine ľudí vybavil hororový film z japonskej alebo juhokórejskej produkcie, keďže tieto dve krajiny už dávno dokázali presvedčiť celý svet, že strašidelné filmy nakrúcať vedia. Hororový film sa však teší popularite aj v iných ázijských krajinách, a napriek tomu, že väčšinou sleduje svoje japonské, prípadne kórejské vzory, občas sa podarí zaujať medzinárodný trh aj filmovo menej nápadným krajinám. Jednou z takých krajín je Thajsko, ktoré do sveta hororu priviedlo výrazný duchársky horor Shutter z roku 2004 (Američania o štyri roky neskôr nakrútili vlažne prijatý rovnomenný remake, u nás uvádzaný ako Clona). Ďalším prídavkom do thajského hororového filmu sa stáva aj aktuálny zombie horor Ziam režiséra Kulpa Kaljareuka, ktorý ponúka streamovacia služba Netflix. Aj keď má už Kaljareuk s režírovaním skúsenosti, jeho predchádzajúce filmy sú u nás neznáme, rovnako ako aj herci, ktorí sa objavujú v jeho novinke. Pre domovského diváka bude teda Ziam prvým zoznámením sa s režisérom a jeho režisérskym štýlom.

Film o Karlovi Duchoňovi, jednom z najvýznamnejších spevákov a talentov svojej doby, nevznikol náhodou. Už šesť rokov sa hrá v Martine, za neustále vypredaného hľadiska, divadelná hra Jiřího Havelku a Róberta Mankoveckého Zem pamätá. Žiaľ, nevidela som divadelné predstavenie, ale film je vraj skoro vernou kópiou „prechádzky“ po Duchoňovom dramatickom osude. Takže celkom náhoda to nebola a na časté otázky, najmä v Česku, prečo práve Duchoň a nie niekto iný, je viac odpovedí, ale jedna je istá – jeho komplikovaný život bol priam predestinovaný na divadelné i filmové stvárnenie. Napríklad Žbirka neprišiel do úvahy asi preto lebo to bol veľký hudobník, čo nikto nespochybňuje, a zároveň tak slušný a usporiadaný človek, že ťažko by sa o ňom nakrútil dramatickými momentami nahustený príbeh. Meky je náš a večný a vieme o ňom všetko. Tí čo sa ešte pamätajú na Bratislavskú lýru netreba Karola Duchoňa predstavovať, iné je to už u našich susedov, kde sa o ňom veľa nevie, a tak všetečné otázky boli aj opodstatnené.

Písal sa rok 1996 a vo voľnej nadväznosti na komediálny hit Billy Madison režisérky Tamry Davis bývalý stand up komik zo Saturday Night Live Adam Sandler predstavil ďalšiu charakteristickú postavu svojej vtedy ešte len pozvoľna sa rozvíjajúcej filmovej kariéry - Šťastíčka Gilmorea. Kým Billy bol pojašeným, rozmaznaným synáčikom milionára, ktorý na to, aby si získal takmer stratené otcove uznanie, musel opätovne absolvovať každý jeden ročník základnej školy v „zrýchlenom konaní“, Šťastíčko Gilmore v Rivaloch režiséra Dennisa Dugana zase pre zmenu reprezentoval neúspešného hokejistu s problémami so zvládaním hnevu a neočakávaným talentom pre odpálenie golfovej loptičky na 400 yardov. Obe postavy dominovali nie ani tak uceleným komediálnym príbehom, ako skôr sledom scenáristicky náhodne usporiadaných, často absurdných gagov hrubozrnnejšieho typu na spôsob akejsi korektnejšej, rodinnej verzie eskapád Blbého a blbšieho (1994) od bratov Farrellyovcov. Boli ironické, v niečom bezohľadné, príležitostne zlomyseľné, ale po prekonaní zopár očakávaných zvratov spravidla „skrotli“ do podoby sentimentálnych zástancov rodinných hodnôt, nostalgie za starými dobrými časmi, popkultúry spred roku 1995 a sympatizovania s nižšími spoločenskými triedami v boji so snobizmom, či nedajbože intelektualizmom...

Putovanie dvoch známych izraelských hercov Strednou Áziou je trochu žánrovou hádankou, pretože ide o cestopis, krížený so vzťahovou štúdiou za prítomnosti terapeutického poradcu a zároveň istým biografickým odkazom na životné osudy oboch cestovateľov. Rotem Sela je naším divákom známa predovšetkým zo seriálu Telo, ktoré funguje a Lior Raz je megahviezdou ďalšieho úspešného seriálu Fauda (obe recenzie sú na našom webe).

Asi nie je prehnané povedať, že Marvel Cinematic Universe (MCU) by bez Fantastickej štvorky v súčasnej podobe neexistoval. Z hľadiska momentálnej pozície tohto multimediálneho Disney kolosu prichádza najnovší reštart série práve včas. Dokonca aj Thunderbolts* napriek pozitívnym ohlasom v kinách skôr prepadlo. Do sveta preplneného príliš mnohými seriálmi a rozbehnutými franšízami prichádza Fantastická štvorka: Prvé kroky ako osviežujúci príspevok. Toto úplne samostatné akčné dobrodružstvo láka farebnými, vizuálne pôsobivými kulisami a postavami, ktoré neochvejne veria v to najlepšie v ľudstve.