Kým pred tromi rokmi dostal Filmový festival inakosti symbolický občiansky preukaz, tohto roku sa stal plnoletým – nie však iba tým, že to bol 18. ročník, ale predovšetkým kvalitou. Osvedčenú programovú štruktúru tvorilo šesť sekcií: Panoráma – súčasný kvír film, Kraťasy – medzinárodná súťaž, Kraťasy – špeciálne uvedenie, Teplé Česko-Slovensko, Classics a Detská zóna. Celkovo išlo o štyri desiatky celovečerných titulov od klasiky po exkluzívne predpremiéry a 37 krátkych filmov, zaradených do 7 pásiem.

Z príbehov o etablovaných hviezdach talk show a stand upu sa možno pomaly rysuje nejaký subžáner, len pred pár rokmi sme v našich kinách videli film Late Night (2019) s Emmou Thompson v roli autoritatívnej Kate Newbury. Do jej scenáristického tímu nastupuje nová krv, Indka Moly Patel a sledujeme jej zápas so  šéfkou, verne v stopách politiky uznania, do agendy ktorej patrí demolícia etnických predsudkov a presadzovanie menšín. Ale film bol aj o inom. Seriál Stále v kurze (Hacks) vzniká o dva roky neskôr a konfiškuje overené vzorce, dvojicu šéfky a podriadenej, zápasiacej o uznanie vo vysoko konkurenčnom prostredí. To samo osebe je v mnohých ohľadoch významotvorné, možno ako symbolický part, dokazujúci, že konzervatívne hodnoty stále platia a ako kapitalizmus, tak  individualizmus nie sú toxické, ako sa nám najnovšie snažia dokazovať najrôznejšie orientovaní ľavicoví aktivisti. Optimizmus stále drží nad vodou viera v talent, ktorý má v týchto zemepisných šírkach ešte šancu, len musí mať trpezlivosť a šťastie. Aj o tomto je tu reč.

Debut švédskeho režiséra Ernsta De Geera s názvom Hypnóza si odniesol z Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch tri ceny a dostal sa tak do pozornosti českého a slovenského diváka, i keď, samozrejme, menšinového. Hypnóza sa naozaj nikdy nestane blockbusterom, ale tým, ktorí obľubujú originálnu produkciu súčasného severského filmu, by uniknúť nemala. Ide totiž o skutočne netradičný filmový zážitok.

Dlhoročný srdcový projekt Viktora Tauša s názvom Amerikánka sa po náročnom nakrúcaní a divadelnom zinscenovaní konečne presúva na plátna kín. Už z traileru vyznieva produkčná osobitosť snímky, ktorá zdanlivo neprístupnou formálnou stránkou sprostredkúva mimoriadne osobný a zároveň celospoločenský príbeh opustených detí v detských domovoch minulého režimu. Reálnou predlohou sa pre filmový materiál stala Zdena Vrbová, ktorá sa narodila v roku 1972 sa v Sarasote na Floride. Keď mala Zdena štyri roky prišla so svojou matkou v Československu. Po niekoľkých ťažko strávených rokoch v dysfunkčnej domácnosti sa ocitla v detskom domove. Pre Tauša ide do veľkej miery o projekt blízky vlastnému prežívaniu, nakoľko sám pochádza z rodiny poznačenej problémovými vzťahmi a alkoholom.

Mestečko Jerusalem's Lot v štáte Maine na jeseň roku 1975: Mladý populárny spisovateľ Ben Mears (Lewis Pullman) sa s menšou tvorivou krízou po pár nepríjemnejších kritikách a niekoľkých dekádach absencie opäť vracia do rodného mesta s nádejou, že tam nájde svoju stratenú inšpiráciu. Konkrétne ho fascinuje dom, v ktorom počas Veľkej hospodárskej krízy žil nájomný vrah Hubert Marsten, a ktorý bol pre miestnych realitných agentov doposiaľ prakticky nepredajným. Ben sám zažil v detstve v spomínanom dome nepríjemnosti a spomienka na ne v ňom stále intenzívne žije. Čo je prekvapujúce, dom bol len pred nedávnom predaný údajnému obchodníkovi so starožitnosťami pôvodom z Rakúska Kurtovi Barlowovi (priam „nosferatovsky“ zamaskovaný Alexander Ward). Majiteľ je aktuálne na cestách, no na všetko v okolí – vrátane donášky jednej veľkej drevenej debny naplnenej hlinou - dohliada jeho výstredný pomocník R.T. Straker (Pilou Asbæk). Domáci obyvatelia mestečka nikdy nevítali nových návštevníkov veľmi vrúcne. Takže vo chvíli, keď sa v okolí stratí malý Ralphie Glick (Cade Woodward), s predsudkami nehľadajú hlavných podozrivých možného, aj keď ešte nepotvrdeného zločinu ďaleko...