Mestečko Jerusalem's Lot v štáte Maine na jeseň roku 1975: Mladý populárny spisovateľ Ben Mears (Lewis Pullman) sa s menšou tvorivou krízou po pár nepríjemnejších kritikách a niekoľkých dekádach absencie opäť vracia do rodného mesta s nádejou, že tam nájde svoju stratenú inšpiráciu. Konkrétne ho fascinuje dom, v ktorom počas Veľkej hospodárskej krízy žil nájomný vrah Hubert Marsten, a ktorý bol pre miestnych realitných agentov doposiaľ prakticky nepredajným. Ben sám zažil v detstve v spomínanom dome nepríjemnosti a spomienka na ne v ňom stále intenzívne žije. Čo je prekvapujúce, dom bol len pred nedávnom predaný údajnému obchodníkovi so starožitnosťami pôvodom z Rakúska Kurtovi Barlowovi (priam „nosferatovsky“ zamaskovaný Alexander Ward). Majiteľ je aktuálne na cestách, no na všetko v okolí – vrátane donášky jednej veľkej drevenej debny naplnenej hlinou - dohliada jeho výstredný pomocník R.T. Straker (Pilou Asbæk). Domáci obyvatelia mestečka nikdy nevítali nových návštevníkov veľmi vrúcne. Takže vo chvíli, keď sa v okolí stratí malý Ralphie Glick (Cade Woodward), s predsudkami nehľadajú hlavných podozrivých možného, aj keď ešte nepotvrdeného zločinu ďaleko...

Miestny šerif Parkins Gillespie (William Sadler) podozrieva Bena zo všeličoho možného už v okamihu, ako vstúpil do mesta a neváha ho ihneď varovať, že nemá rád ľudí, ktorí ho nútia pracovať. Sám na pozícií muža zákona skôr čaká, kedy bude môcť konečne odísť do dôchodku a očakáva aj od miestnych, že mu posledné dni nebudú veľmi strpčovať. To Susan Nortonová (Makenzie Leigh) zase pre zmenu reaguje presne opačne. V komickej situácií, kedy ju Ben prichytí, ako číta jeho predchádzajúcu knihu a nespozná ho ako autora, hoci na zadnej strane obálky je jeho veľká fotka, medzi oboma preletí iskra. Samozrejme, Susanina matka v Benovi vidí človeka, ktorý je schopný jej dcéru, absolventku vysokej školy, od nej natrvalo odlúčiť. Kto Bena ihneď identifikuje ako nádejného spisovateľa, je miestny učiteľ Matt Burke (Bill Camp). Asi ten jediný, komu z miestneho učiteľského zboru vôbec záleží na deťoch a ich výučbe. Kto vie, kde hľadať stratenú inšpiráciu, aby premýšľavo motivoval ostatných k nájdeniu lepšej cesty životom. Prípadne, kto dokáže uznať, aké starosti môže deťom spôsobiť šikana. Medzi jeho študentmi je možné nájsť aj staršieho brata malého nezvestného chlapca Dannyho (Nicholas Crovetti), prípadne tiež čerstvo s rodinou prisťahovaného Marka Petrieho (Jordan Preston Carter), ktorý sa nebojí postaviť ani tomu najväčšiemu školskému tyranovi a zároveň si udržať dôstojnosť slušného žiaka. Ešte je tu kňaz s krízou viery často v rámci akéhosi podivného pokánia končiaci za mrežami za svoj zjavný alkoholizmus otec Callahan (John Benjamin Hickey) a skeptická doktorka Codyová (Alfre Woodard), ktorej bude zrejme chvíľku trvať, kým pristúpi na teóriu ostatných, že okrem rasizmu, xenofóbie a iných spoločenských neduhov, ktorým miestna komunita musí nevyhnutne čeliť, ak si vôbec chce udržať svoju pochybnú životnosť, pribudli ešte upíry...

Knižný majster hororu Stephen King napísal román Prekliatie Salemu v roku 1975. Patrí medzi jeho najpredávanejšie a kriticky je dokonca označovaný za najvydarenejší z jeho mimoriadne plodnej tvorby. Jedná sa o víziu opätovného návratu upíra „draculovského“ typu, ktorý sa aj so svojím „renfieldovským“ pomocníkom nasťahuje do amerického malomesta súčasnosti a začne tam pozvoľna parazitovať, či splietať intrigy, v ktorých nechá svoje ľudské ingrediencie na jedálnom lístku navzájom sa „podusiť“ ako ich bežnými ľudskými nedokonalosťami, tak aj spoločensky zásadnejšími problémami Spojených štátov dráždivých 70. rokov. Je to zmes gotickej hrôzy Draculu od Brama Stokera, kríženej s paranoidnou sci-fi románovou Inváziou lupičov tiel Jacka Finneyho. Košatý, cez štyristo strán dlhý román však už niesol typické znaky kingovskej hrôzy, ktorá aj keď využívala ako spúšťač deja neprirodzené bytosti, či fantastické dejové motívy, pokúšala sa čitateľa spravidla desiť hmatateľnými ľudskými strachmi, bolestivou skúsenosťou všedného, každodenného života. To dodalo románu v mnohých ohľadoch aj trefný, premýšľavý presah, aký obzvlášť pre žáner hororu nie je ani zďaleka samozrejmosťou.

Román bol po prvý raz a pravdepodobne s najpriaznivejším kritickým ohlasom zadaptovaný v rovnomennej dvojdielnej televíznej minisérii režiséra Tobeho Hoopera z roku 1979 s Davidom Soulom, Jamesom Masonom a Bonnie Bedelia v hlavných úlohách a rozsiahlejšej trojhodinovej dĺžke - hoci o tretinu skrátený zostrih sa v príležitostne premietal aj na striebornom plátne v obmedzenom počte kín. Rozhodne nie nezaujímavé je tiež opäť dvojdielne televízne stvárnenie z roku 2004 v réžií Mikaela Salomona a s hercami ako Rob Lowe, Donald Sutherland, či Samantha Mathis. Aktuálna filmová adaptácia Prekliatie Salemu scenáristu a režiséra Garyho Daubermana sa snaží zviesť na populárnej vlne interpretácií Kingových románov pre kiná, ktorú v roku 2017 rozpútala prvá časť tiež dvojdielneho stvárnenia jeho mimoriadne rozsiahleho textu To v réžii Andyho Muschiettiho. Na jej tvorbe Gary Dauberman spolupracoval ako spoluautor scenára. Príbeh o krvilačnom upírovi terorizujúcom americké malomesto však v najnovšej podobe nesie obdobné tvorivé znaky, naratívne kvality aj nedostatky, ktoré boli typické skôr pre kingovské adaptácie z obdobia pred realizáciou filmového To.

Kamera Chung-hoon Chunga nahliada do ospanlivých čŕt fiktívneho mestečka v štáte Maine navrhnutom autorom výpravy Claudeom Paré s nápadne farebnou škálou, snažiacou sa vyvolať dojem nostalgického, hoci mierne znepokojivého návratu hlavného protagonistu tam, kde ho okrem belostných spomienok sotva čaká čokoľvek príjemné. Modré nasvietenie a náznaková práca s vnáraním sa a vynáraním z hmly vyvolá na správnych miestach adekvátne napätie, neistotu aj plazivú hrôzu, keď treba. Kostýmy Janie Bryant a Collen Moore cook Turner sa s pár hitovými piesňami na pozadí postarajú o sympatické prinavrátenie módy a vôbec atmosféry 70. rokov. Spoločne s príjemne melodickou, náladovo pochmúrnou hudbou Benjamina Wallfischa ponúkajú všetko potrebné pre to, aby z filmu urobili remeselnú lahôdku. Lenže je tu ešte v istom zmysle obmedzujúci scenár, ktorý sa pokúša vtesnať veľké množstvo dejových situácií do pomerne skromnej dĺžky hodiny a 54 minút.

Zároveň sa núka otázka, nakoľko strih Lukea Ciarrocchia skresal zo všetkých nakrútených materiálov veľké množstvo scén, v ktorých subjektívna perspektíva konkrétnych postáv v románe dotvárala ich plnokrvnú charakterizáciu. Pretože v aktuálnom stvárnení sú skôr sploštenými žánrovými figúrkami a podstatnú charizmu im dodávajú až herci, ktorý ich hrajú. Príbeh je veľmi uponáhľaný a viac-menej sa sústredí na základnú dejovú kostru knižnej predlohy. Desí práve tým, čo Stephen King považoval za prvoplánový spúšťač napínavých situácií. Podozrievanie nových prisťahovalcov alebo navrátilcov do mesta, napätie medzi ľuďmi, ktorí sa od seba líšia v politických názoroch, farbe pleti, sexuálnych preferenciách, generačné spory, šikana a tak podobne sú scenárom len veľmi skromne naznačené. Intímne obavy jednotlivcov nie sú tak jasne čitateľné, a preto občas niektoré ich rozhodnutia v konfrontácií s upírskou hrozbou nepôsobia dostatočne pochopiteľne, zdajú sa byť scenáristickou svojvôľou alebo sa javia hlúpe, aj s pár replikami nápadne šuštiacimi papierom a vedúcimi diváka „za ručičku“.

To, čo Stephen King dokázal na papieri popísať presvedčivo, a čo v podtexte tvorilo najambicióznejšiu stránku jeho románovej predlohy, vo filme Prekliatie Salemu mierne zaniká v tieni efektne zamaskovanej upírskej hrozby a paranoje z toho, odkiaľ sa asi na takmer bezbrannú viacgeneračnú skupinu prežívajúcich v kľúčových momentoch vyrúti. Je to sympatické, zábavné hororové „béčko“ v „áčkovom“ kabáte, ktoré však malo ambície byť niečím oveľa viac. Divák bude pravdepodobne väčšinu času len hádať poradie, v akom jeden protagonista za druhým zmizne zo scény, kto a či vôbec prežije. Nebude to tak v rámci kingovských adaptácií po prvý raz. A veľakrát už to dopadlo aj oveľa horšie.

Prekliatie Salemu (Salem's Lot), USA, 2024
Dĺžka: 113 minút
Réžia: Gary Dauberman
Predloha: Stephen King (kniha)
Scenár: Gary Dauberman
Kamera: Michael Burgess
Casting Rich Delia
Strih: Luke Ciarrocchi
Scénografia: Marc Fisichella
Masky: Ozzy Alvarez
Kostýmy: Virginia Johnson
Producenti: Roy Lee, James Wan
Hudba: Nathan Barr, Lisbeth Scott
Hrajú: Lewis Pullman, Makenzie Leigh, Bill Camp, Spencer Treat Clark, Alfre Woodard, Pilou Asbæk, Alexander Ward, William Sadler, Jordan Preston Carter, Liam Anderson, Gavin Maddox Bergman, Debra Christofferson, John Benjamin Hickey, Nicholas Crovetti, Cade Woodward, Rebecca Gibel, Sierra Hawkins, Fedna Jacquet, Kellan Rhude, Mike Bash, Jim Patton, Marilyn Busch
Distribúcia: Max
Foto: ČSFD cz.