Debut švédskeho režiséra Ernsta De Geera s názvom Hypnóza si odniesol z Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch tri ceny a dostal sa tak do pozornosti českého a slovenského diváka, i keď, samozrejme, menšinového. Hypnóza sa naozaj nikdy nestane blockbusterom, ale tým, ktorí obľubujú originálnu produkciu súčasného severského filmu, by uniknúť nemala. Ide totiž o skutočne netradičný filmový zážitok.

Príbeh sa sústredí na partnerskú dvojicu, ktorú tvoria André a Vera, snažiacu sa presadiť svoj start up projekt a začať tak s podnikaním. Vera je v rámci projektu nútená odriekať lži, ktoré majú emocionálne pôsobiť na poslucháča, no táto pretvárka jej nijakú radosť nespôsobuje. Neistá sama sebou sa prihlási na hypnoterapiu, následkom ktorej sa zmení jej pohľad na svet. Spontánnosť a autentickosť Very napokon kazí nielen budúcnosť vytúženého projektu, ale aj jej vzťah so samotným Andrém.

Film Hypnóza svojským spôsobom pracuje s témami ako je prirodzenosť a spontánnosť v spoločnosti, ktorá je v prípade tohto filmu (a dalo by sa možno povedať až podobenstva) nadradená spoločenskému statusu. Táto spontánnosť, či bezprostrednosť, je vo filme vyobrazená so zvláštnou prehnanou hravosťou, ktorou sa spoločenskými konvenciami spútaná Vera snaží odpútať od strojenosti, ktorú od nej vyžaduje ako funkcia, tak aj samotná spoločnosť. Tento Verin boj proti neprirodzenosti má až radikálne podoby. V jednej zo scén si napríklad Vera vymyslí imaginárneho psa, ktorého na svojej neviditeľnej vôdzke prevádza spoločenskou udalosťou, čo sú tamojší snobi schopní tolerovať ako zvláštny exces, až do doby, kedy to Vera, plne ponorená do pravidiel hry, absolútne nepreženie a neobviní jednu z prítomných dám z toho, že jej tohto neviditeľného psíka zašliapla. Aj spontánnosť a bezprostrednosť má teda v spoločnosti svoje pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať a Vera sa čochvíľa sáva nepohodlnou osôbkou prekračujúcou dané spoločenské tabu.

André, v úlohe pozorovateľa, sa naopak od svojej spoločenskej úlohy odpútať nevie, čo značí, že ho správanie Very privádza do zúfalstva. Zdá sa, že sľubná kariéra je v koncoch, vzťah prechádza krízou a taktiež Vere trocha závidí, že sa spod tlaku spoločenských konvencií dokázala vymaniť. André vidí kariéru, túži po nej, obetoval pre svoj projekt veľa, no zároveň by istotne pocítil úľavu, keby sa projekt zrútil a on by mohol byť slobodný a bláznivý, ako po tom niekde vo svojom vnútri túži.

Aj z týchto dôvodov pôsobí Hypnóza ako protest proti neustálemu tlaku, ktorému je človek v modernej spoločnosti vystavovaný. Tlak, ktorý privádza žalúdočné vredy, rakovinu, úzkosti či iné traumy, večný strach z verejných trapasov či zlyhaní, vylúčenia zo spoločnosti... Na druhej strane film neponúka odpoveď, ako by spoločnosť vyzerala, keby sa každý rozhodol vystúpiť takto radikálne proti spoločenským konvenciám. Aj z toho dôvodu je film skôr podobenstvom a úvahou, zamyslením sa nad tým, nakoľko je človek podriadený svojmu spoločenskému statusu, a ako veľmi mu vlastne záleží na tom, akú mienku majú o ňom ostatní. O tom, že úplné oslobodenie sa od všetkého nie je odpoveďou, môže vypovedať aj otvorený záver, ktorý prenecháva na diváka, čo sa odrazu odohráva v hlavách dvoch „oslobodených“ milencov.

Hypnóza je určite originálnym filmom, ktorý má svoju výpovednú hodnotu a je hodný zamyslenia sa. Skôr ako dramatickú štúdiou vzťahov či štúdiou spoločenského správania, je však podobenstvom alebo symbolickým filmom, ktorý sa nedá brať príliš doslovne, i keď je, paradoxne, v niektorých momentoch doslovný až príliš (kto film uvidí, pochopí, na ktorú scénu narážam). To, čo si však musí divák interpretovať sám, je finálna myšlienka filmu a záver zanechávajúci otázku na perách hlavných protagonistov, ale aj divákov. Tá hlavná však ostáva – Akú dlhú vôdzku potrebuje naše vnútorné zviera, aby ho spoločnosť dokázala tolerovať?

Hypnóza (Hypnosen/The Hypnosis), Švédsko, Nórsko, Francúzsko, 2023
Dĺžka: 98 minút
Réžia: Ernst De Geer
Scenár: Mads Stegger, Ernst De Geer
Kamera: Jonathan Bjerstedt
Hudba: Peder Kjellsby
Strih: Robert Krantz
Zvuk: Håkon Lammetun, Matias Frøystad
Scénografia: Linda Elmborg
Produkcia: Mimmi Spång
Hrajú: Herbert Nordrum, Asta Kamma August, Julien Combes
Distribúcia: FILMTOPIA
Premiéra v SR: 21. novembra 2024
Foto: ČSFD cz.