Francúzska kinematografia patrí medzi najvýraznejšie v rámci európskeho kontinentu a nezriedka býva studnicou zaujímavých a pôsobivo rozpracovaných nápadov. Vincent musí zomrieť je jedným z filmov, čo spadá do tejto škatuľky, a dokáže zaujať už len svojou premisou, ktorou láka na dostatočne atraktívny divácky zážitok. Podarilo sa mu však pretaviť papierové predpoklady do podoby výsledku, za aký sa tvorcovia nemusia vonkoncom hanbiť? Odpoveď je, našťastie, kladná.

Vincent Borel (skvelý a mimoriadne presný Karim Leklou) je úplne obyčajným grafickým dizajnérom pracujúcim v úplne obyčajnej firme a s úplne štandardne sa odvíjajúcim životom. Všetko je skrátka z jeho strany úplne normálne, nevymykajúce sa sa vôbec ničomu, no predsa dôjde jedného dňa k pomerne netradičnému incidentu. To ho totiž napadne klávesnicou jeden zo stážistov a hoci sa to vedenie snaží uhrať na bežný skrat, spôsobený možno i predošlou a nie práve najlepšie namierenou vtipnou poznámkou na jeho adresu, Vincent už akoby podvedome tuší, že za tým bude čosi zlé. Čo sa priamo potvrdí po ďalšom útoku na jeho osobu – tentokrát perom - rukou jedného z firemných účtovníkov a Vincent si začne postupne všímať ďalšie prejavy agresie ľudí voči nemu, ktoré ďaleko prerastajú rámec jeho pracovného prostredia. Čo sa to vlastne deje a prečo sa to deje práve jemu?

Francúzsko-belgická koprodukcia Vincent musí zomrieť je celovečerným debutom Stéphana Castanga a vychádza zo scenára Mathieua Naërta. Režisérovi sa údajne pozdávala myšlienka snímky natoľko, že ani na moment neváhal s rozhodnutím prijať ponuku na jej nakrútenie. Sám sa dokonca vyjadril v zmysle, že ako neurotickému človeku mu prišla viac než zaujímavá možnosť ozvláštniť film o svoje vlastné neurózy. Každému sa už azda stalo, že ne neho nejaká osoba – či už chtiac alebo nechtiac - nepríjemne pozrela a na krátky moment mu v hlave skrsla idea, či za tým nie je niečo viac. A je to práve tento krátky záchvev paranoje, ktorý duo Castang/ Naërt pretavilo v skutočne paranoidný zážitok.

Žánrovo je ich dielo akousi kombináciou satiry, čiernej komédie a thrilleru. Svojim spôsobom i hororu, no nie v tom najklasickejšom ponímaní – skôr hororu existenčného, ktorý dokáže zneistiť svojho diváka otázkou „Čo ak“. Najvýraznejšia je však práve satirická rovina ponúkajúca, ako priestor k zamysleniu, tak občasné odhľahčenie celej problematiky. A že je to na prospech veci, keďže filmu citeľne vychádzajúcemu z odkazu Johna Carpentera či Georga Romera sa darí občas evokovať až príjemne nepríjemné pocity - napríklad i zvolenou a patrične zneisťujúcou hudbou. Nikto z nás by sa azda nechcel ocitnúť vo Vicentovej koži, no pozerať sa na to s menším úsmevom na perách je určite ľahšie. Stačí to však na to, aby tento francúzsky pohľad na narastajúce násilie v spoločnosti dokázal ustáť celovečernú minutáž?

Istý čas to pritom vyzerá, že nie a že tvorcovia si skrátka odhryzli až príliš veľké sústo. Po výbornom úvode totiž príbeh trochu zvoľní a zdá sa, že okrem neustáleho stupňovania tejto bizarnej situácie scenár vlastne ani nemá žiadnu ďalšiu vrstvu. Je to však, našťastie, zbytočná obava a núdza nie je ani o niekoľko ďalších prekvapení. Zápletka totiž pracuje i s myšlienkou, že Vincent nie je jedinou osobou, ktorému sa niečo podobné deje, v jednej chvíli sa dokonca preklopí do netradičnej romance (výborná Vimala Pons v roli servírky Margaux) a úplný záver... asi sa skutočne nepatrí prezrádzať, kam sa to celé nakoniec vyvinie. Stačí len napísať, že finále je tým najlepším čo snímka ponúka z pohľadu práce s atmosférou a divák by určite privítal i ďalšie pokračovanie – čím by sa však zásadne oslabila pointa a preto to takto úplne stačí.

Vincent musí zomrieť je skrátka až nečakane inteligentným žánrovým kokteilom, ktorý povyšuje inak brakovú tematiku svojim spracovaním na niečo podnetnejšie a potvrdzuje, že originalita nevymrela ani v dnešnej dobe. Stále je pritom čoraz ťažšie prísť s niečim skutočne inovatívnym, no ak sa to naozaj podarí, dajú sa ľahšie odpustiť aj mierne výkyvy tempa či niekoľko hluchších miest.

Vincent musí zomrieť (Vincent doit mourir), Francúzsko, Belgicko, 2023
Dĺžka: 115 minút
Réžia: Stéphan Castang
Scenár: Mathieu Naërt
Kamera: Manuel Dacosse
Produkcia: Thierry Lounas
Hrajú: Karim Leklou, Vimala Pons, François Chattot, Jean-Christophe Folly, Karoline Rose, Stéphan Castang, Michaël Perez, Benoît Lambert, Sébastien Chabane
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 28. novembra 2024
Foto: Film Europe