Ak sa niečo dokumentaristke Veronike Liškovej, debutujúcej v hranom filme Rok vdovy podarilo, je to mentálna mapa duševného stavu a emócií , sprevádzajúcich úmrtie blízkeho človeka. Vyrovnávanie sa so stratou a hromada administratívnych procesov, často nelogických a byrokratických, si prirodzene protirečia, rozjatrené vnútro musí čeliť odemocionalizovanému a často šikanóznemu mechanizmu vylúčenia mŕtveho z registrov úradov a inštitúcií. Toto všetko je realitou života prekladateľky a tlmočníčky Petry (Pavla Beretová). Vlastne je i problém dozvedieť sa, čo bolo príčinou náhleho úmrtia manžela, pitevná správa sa pohybuje kdesi mimo jej dosahu. Tesne pred osudným okamžikom sa rozhodli pre kúpu vidieckeho domu a odchodu z Prahy. Problematický je prepis majetku, Petra márne obchádza kanceláriu notára s požiadavkou dedičného konania. Právnik má čas a nič ho ku konkrétnemu rokovaniu nenúti. Ďalšou zložitou krížovkou je vzťah k jeho matke (Zuzana Kronerová). Ponúka Petre a dcére Dominike (Julie Šoucová), študentke gymnázia, svoj byt, ale trvá na dodržiavaní jej pravidiel. Petre sa táto vidina nepáči, ale dcéra nechce do školy dochádzať a radšej by bývala u babky.

Nakrútiť životopisný film je obrovská výzva pre tvorcov. Vždy to znamená zozbierať fakty, odlíšiť podstatné historické skutočnosti od nepodstatných a predovšetkým nájsť v často lineárnom deju drámu, príbeh. A ak hlavná postava nedajbože ešte aj žije, tak je to úloha o to ťažšia. A ak je to rovno Donald Trump... Žaloby, spory, právnici.

Osmadvacátá Ji.hlava vyhlásila vítězné snímky. Nejlepším tuzemským dokumentem je Dům bez východu Tomáše Hlaváčka, cenu za nejvýraznější světový dokument si odnesla Prezidentka režiséra Marka Šulíka. Ocenění za nejlepší debut letos získal snímek Šedá zóna Daniely Meressy Rusnokové. Cenu publika si z Ji.hlavy odvezl snímek DajoriMartina Páva a Nicolase Kourka. Za přínos světové kinematografii byl oceněn přední představitel tchajwanské nové vlny Tsai Ming-liang. Ji.hlava pokračuje online až do 17. listopadu. Zítra večer startuje Ji.hlava Online a  Potrvá do 17. listopadu.

Teória všetkého má v skutočnosti tri začiatky a prinajmenšom rovnaký počet koncov. Uprostred toho sa skrýva sujet, ktorý sa odvíja v lineárnom slede, hoci navonok pôsobí chaotickejšie a spletitejšie, než v skutočnosti je. Režisér Timm Kröger nám teda so svojím najnovším dielom neservíruje žiadnu oddychovú záležitosť. Väčšina filmu je odetá do čiernobieleho vizuálneho hávu vďaka čomu sú alpské panorámy obzvlášť pôsobivé. Kto je ochotný sa oddať pravidlám neľahkej hry načrtnutej režisérom a scenárom bude zavedený do povojnového Nemecka v roku 1962 - do krajiny, kde sú duchovia nemeckej histórie stále veľmi prítomní.

Pôdorys príbehu filmu Anora, v ktorom dominuje dvojica, prostitútka a syn bohatých milionárov, v sebe nesie nános množstva podobných variácií ako rozprávkových, tak romanticko-melodramatických, od Popolušky až po „pretty woman“ a iste by sa našli aj ďalšie, tragické nevynímajúc. Čo iné, nové a neočakávané sa ešte k týmto príbehom o hľadaní lásky, šťastia a koniec koncov i blahobytu, k tejto existujúcej žánrovej topografii dá dodať, sa dozvieme od Seana Bakera, scenáristu i režiséra, tvorcu s nezvykle širokou optikou pohľadu na svet, s jeho bohato namixovanou kombinatorikou, kultúrnou, sociálnou a vlastne i politickou. Pohybuje sa vo svete bez hraníc s obdivuhodnou slobodou a kreativitou, možno blízkou aj Wesovi Andersonovi, alebo Jimovi Jarmushovi. Jeho prostitútka Anora a Váňa, syn bohatých rodičov a veľmi realistický dedič ruského bojarského oligarchizmu, sediaceho na miliónoch a pusteného z reťaze po rozpade Sovietskeho zväzu, je dvojicou, ktorá nám predvádza viac než búrlivý románik s predpokladaným koncom.