Čierny telefón 2 (Black Phone 2)
Po finančnom úspechu prvého filmu Čierny telefón, ktorý vychádzal z rovnomennej poviedky hororového autora Joa Hilla, začal režisér filmu Scott Derrickson uvažovať, kam by sa mohol príbeh o psychopatickom únoscovi detí posunúť ďalej. V prvom filme bol vrah z mäsa a kostí a nadprirodzený element v ňom predstavovali jeho obete, ktoré pomáhali hlavnému hrdinovi zo sveta mŕtvych, a išlo teda o originálnu kombináciu thrilleru a hororového filmu. V pokračovaní sa tvorcovia približujú bližšie k priamočiaremu hororu, keďže ústredný vrah je po smrti a svoje nové obete sa rozhodne ohrozovať cez sny a vízie.
Festival Jeden svet sa začína už o pár dní
Na festivale Jeden svet sa tento rok môžete tešiť nielen na silné dokumentárne filmy, ale aj na angažovaný sprievodný program a ocenenia, ktoré rozprúdia spoločenský dialóg. Festival sa začne už budúci týždeň, v utorok 21. októbra 2025, odovzdaním Ceny Eleny Lackovej, ktorá je ocenením umeleckého projektu, ktorý priniesol pozitívnu zmenu v spoločnosti. Súťažiť však budú na festivale aj dokumentárne filmy v rôznych sekciách, ktoré si diváci môžu prísť osobne pozrieť do nedele 26. októbra 2025. 26. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet sa uskutoční 21. – 26. októbra 2025 v Kine Lumière. Hlavným organizátorom festivalu je nezisková organizácia Človek v ohrození.
Breslau (The Breslau Murders, TV seriál)
Mesto Vroclav, kde sa príbeh seriálu pod názvom Breslau odohráva, patrilo od druhej polovice 19. storočia Nemecku, spočiatku Weimarskej republike, po roku 1933 ovládnutej nacistami. V roku 1936 sa detektív Franz Podolsky (Tomasz Schuchardt) venuje hľadaniu sériového vraha. Svojim obetiam chlórom vypaľuje oči a pre Franza zanecháva na kúsku papiera odkaz o ich spoločnom diele, očistiť mesto od sociálneho marazmu. Obeťou v hotelovej izbe je židovský športovec a vedľa neho prostitútka. V rýchlom slede nasledujú ďalšie mŕtvoly. Tlak na rýchle vyriešenie celej kauzy vyvíja šéf SS Johann Holtz (Ireneusz Czop). Blížia sa Olympijské hry v Mníchove a Führer si praje, aby sa Nemecko prezentovalo ako miesto poriadku a mieru. Zatiaľ.
Nepolapiteľný (Roofman)
Jedni ho majú za génia s mimoriadnou všímavosťou okolia a schopnosťou naplánovať si lúpež až do posledného detailu. Pre iných je idiot, ktorý má na zločinca až príliš milú, prívetivú povahu. Po uskutočnení prvých úspešných krokov každého svojho zločinu sa prestáva sústrediť a kontrolovať svoje rozhodnutia, až ho to nakoniec nevyhnutne dovedie do pasce nastraženej mužmi zákona. Jeffrey Manchester (Channing Tatum) bol reálny lupič s prezývkou Pokrývač, ktorý sa od konca 90. rokov až do svojho dolapenia prakticky živil vykrádaním vyše štyridsiatich pobočiek McDolnalda naprieč celými USA. Dnu sa vždy vlámal cez strechu, aby následne strávil noc na toalete čakajúc príchod rannej zmeny. Zamestnancov potom odviedol do chladničky, zatiaľ, čo postupne vyberal jednu pokladňu za druhou. Beda, ak si so sebou do práce nevzali kabát – v takom prípade im však bol ochotný venovať ten svoj, neberúc vôbec ohľad na to, že tým za sebou vyšetrovateľom zanecháva zbytočnú stopu. Ako bývalý armádny navrátilec z Afganistanu sa veľmi nevedel doma aklimatizovať, ani si nájsť prácu, ktorá by mu umožnila živiť manželku (Melonie Diaz) podľa vlastných predstáv. Polícia ho nakoniec zatkla na narodeninovej oslave dcéry Becky (Alissa Marie Pearson), práve keď sa jej triumfálne chystal dať darček, po ktorom aj naozaj túžila...
San Sebastian: Miesto, kde Slováci dostávajú miestenky od Čechov
Už ste sa niekedy stratili na tej istej ulici? Presnejšie, už ste sa niekedy stratili na tej istej ulici, úplne rovnej a približne tak sto metrov dlhej? Priznávam sa bez mučenia, mne sa to podarilo. Stalo sa mi to, keď som prvýkrát prišla na festival do San Sebastianu a hľadala kino na ulici Calle Mayor. V ten večer som sa veľmi ponáhľala, nechcela som zmeškať s film Johnom Malkovichom Casanova. Našla som ju. Calle Mayor, super. Vydýchla som si. No prešla som pár krokov a tabuľka na fasáde zrazu vravela niečo celkom iné. Kale Nagusia. Nerozumela som tomu. Cítila som sa ako John Travolta v slávnom memečku, bezmocne som sa obzerala okolo seba. Našťastie, uvidela som kolegov s akreditáciami idúcimi mojím smerom, tak som ich nasledovala. Usadila sa v kine a na surreálny moment zabudla.

