Kritériá, podľa ktorých sa hodnotí úspešnosť romantických komédií sa radikálne líšia podľa toho, kto a čo od nich očakáva. Na jednej strane stojí návštevnosť a kasa, na druhej povedzme umelecká hodnota, originalita a profesionalita tvorivého výkonu. V prvej kategórii si film Na horách režiséra Rudolfa Havlíka, scenáristky Lucie Korcovej a producenta Jiřího Tučka, ktorý je okrem iného podpísaný i pod úspešný Zahradníkov rok (2014), nevedie zle, za zhruba dva týždne od premiéry v ČR ho videlo cez 40 tisíc divákov a tržby dosiahli zatiaľ okolo 7 miliónov korún. Trochu inak to vyzerá na úrovni tvorivej, aj keď je zrejmé, že tvorivému tímu o nejaké nadštandardné méty ani veľmi nešlo a stavil na istotu overených šablón. I v tomto obore sme už videli veľa príjemných prekvapení, ale to nie je tento prípad.

Romantické sú v tomto príbehu najmä reálie, odohráva sa, ako to bez zbytočných obchádzok signalizuje už názov, na horách. Krkonoše a horská chata poskytujú malebnú kulisu, v ktorej sa hosť z mesta, mladá žena menom Lucie (Aneta Krejčíková), necíti prilíš komfortne. Prichádza ako dedička chaty, zdedila ju po otcovi, horolezcovi Karolovi Mrázovi (Saša Rašilov). Nikdy ho nepoznala, k jej matke sa nehlásil, ale s najväčšou pravdepodobnosťou o dcére ani nevedel. Chatu Na mačkách obýva dvojčlenný personál (Adéla Gondíková a Ondřej Pavelka) a člen horskej služby Matej (Igor Orozovič). Využíva sa komerčne a stálymi hosťami sú školy v prírode. Po príchode Lucie nasleduje romantická fáza číslo dve, vzťah k Matejovi, ktorý sa prirodzene vyvíja všetkými očakávanými peripetiami, od nesympatií a vzdoru až k láskyplnému zavŕšeniu. Lucie zvažuje i predaj, lebo nechápe, čo by si s novonadobudnutým majetkom počala, ale postupne sa jej názor zmení. Zbližuje sa so svetom otca, prehrabáva sa v jeho veciach na povale a on sa jej zo záhrobia prihovára, vysvetľuje a obhajuje. Zahynul pod lavínou, pri výstupe na Annapurnu. Presvedčí ju i zasvätenie do práce horskej služby, kde sa hrubozrnný švihák Matej, preháňajúci miestne devy cez svoju spálňu, nakoniec vyprofiluje ako zodpovedný záchranca životov.

Mierne anachronicky tu pôsobí dichotómia na osi mesto-hory a nastolené presvedčenie, že medzi ich predstaviteľmi vládne zásadné neporozumenie. Horali mestskými tvormi, zvyknutými na pohodlie a minimum námahy, podľa tejto predstavy mierne pohŕdajú, ale ochotne sa ich ujmú a naučia ako sa po „horách píska“. Lucie je v tomto ohľade naprogramovaná ako prázdna nádoba, akoby netušila o pôvaboch horského životného štýlu takmer nič a jej nevinnosť v tomto ohľade vyzýva k naplneniu, čo sa vlastne aj stane. Asi by bolo oveľa zábavnejšie, keby dorazila s nejakou „vševedkovskou“ predstavou o tom, ako má všetko na chate fungovať. Zdroj komediálnych impulzov je tu inak skromný, možno s výnimkou scény, kedy sa Matej dostaví na raňajky v trenkách a žoviálne sa čuduje rozpakom novej obyvateľky. Zrejme tak mali pôsobiť aj Luciine pokusy o chytanie mobilného signálu na streche, jej početné pády a štrapácie so psom.

Miesto komédie zastupuje viac melodramatické tónovanie, spojené s absenciou otca a jeho monológy o živote v horách a pre hory. Neveselé sú i odkazy na životné osudy obyvateľov chaty a seriózna heroizácia činnosti horskej služby. Miestami vzniká dojem, že film sa chcel venovať viac vzťahu k horám ako priestoru, ktorý vyžaduje ľudskú úctu a rešpekt, lebo príroda je nevyspytateľná. Po exotickom úvode, putovaní Karla a spol na vrchol himalájskej Annapurny, sa zovšednieva, dej sa sťahuje do minihôr a sledujeme rad výjavov o skrotení zlej, nafúkanej a ignorantskej slečny. V registri dámy a slečny na horách sme videli i horšie výkony, kdesi tam dole je iste film Ženská na vrcholu (2019), ale do snežného „mámení“ patria i evergreeny ako S tebou mě baví svět (1982), alebo Snowborďáci (2004).

Romantická komédia Na horách, s neodbúrateľnou love story je síce obľúbeným, ale rizikovým žánrom, najmä kvôli záplave schém, šablón a ďalších „povinných tancov“. Hrozia často pádom do pasce opakovacej mašinérie a diktátu diváckeho očakávania. Zápas o únik sa v tomto prípade skončil remízou možno aj preto, že láska je na hory krátka.

Na horách, Česko, 2025
Dĺžka: 117 minút
Réžia: Rudolf Havlík
Scenár: Rudolf Havlík, Lucie Korcová
Kamera: Jan Šuster
Zvuk: Roman Čapek
Scénografia: Jiří Sternwald
Masky: Martina Buhrová
Kostýmy: Romana Luxová
Produkcia: Jiří Tuček
Hrajú: Aneta Krejčíková, Igor Orozovič, Veronika Khek Kubařová, Adéla Gondíková, Ondřej Pavelka, Jan Dolanský, Saša Rašilov nejml., Vasil Fridrich, Evženie Pfeifferová, Lucie Korcová, Jindřiška Hanušová, Jan Janča
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR. 4. decembra 2025
Foto: Bontonfilm