Filmom Irsky zázrak sa režisér Sebastián Lelio prvýkrát vracia do minulosti, zostáva však, tak ako aj vo svojich predošlých filmoch, zameraný na ženskú hrdinku. Film nakrútený podľa predlohy Emmy Donoghue možno práve teraz zhliadnuť na Netflixe. Príbeh zasadený do 19. storočia tematizuje okrem iného materstvo, vyrovnávanie sa s tragédiou, ale aj rozdielnosti medzi dvoma národmi. Dostupné ukážky a trailery sľubovali atmosférický thriller, s istým nádychom nadprirodzeného, je teda Leliov najnovší film takým zázrakom, ako napovedá jeho názov?

Oliver Stone sa nejasnosťami okolo vraždy Johna Fitzgeralda Kennedyho intenzívne zaoberal už vo svojom hranom filme JFK z roku 1991. V ňom dokázal napínavým spôsobom sprostredkovať viacero teórií, ktoré presvedčivo podrývali oficiálne tvrdenia americkej vlády a zmanipulovaných vyšetrovateľov. Snahou Olivera Stonea bolo upriamiť pozornosť na jeden z najväčších komplotov v histórii Spojených štátov a pokúsiť sa otvoriť oči aj tým, ktorí oficiálnu verziu prijali, no neboli dostatočne oboznámení s faktami jej odporujúcimi.

Mark Mylod je ďalší z radu súčasných komikov, ako Jordan Peele, David Gordon Green, alebo Zach Cregger, ktorí sa po komediálnej tvorbe vydali na cestu hororu. Tento trend sa dá v Hollywoode pomaly označiť za akúsi novú vlnu. Filmy týchto tvorcov majú viacero spojitostí. Sú to horory kombinované s trilerom, čiernym humorom, veľmi špecifickou, originálnou zápletkou a sociálnym komentárom. Tieto snímky taktiež spája láska pre filmovú históriu, najmä žánru hororu. Ako príklad by sa dali uviesť filmy Uteč (2017), Halloween zabíja (2021), alebo tohtoročný, vynikajúci Barbar (2022). Menu je Mylodov návrat k réžii po desiatich rokoch. Ide o dlho vysnívaný projekt, o ktorého produkciu sa postaral oskarový režisér a scenárista Adam McKay. Projekt prilákal zvučné herecké mená, ako Anya Taylor-Joy, Ralph Fiennes, Nicholas Hoult alebo John Leguizamo.

Film Štrajk z roku 1925 je celovečerným debutom velikána svetovej kinematografie Sergeja Ejzenštejna. Toho preslávilo predovšetkým monumentálne dielo z toho istého roku Krížnik Potemkin, avšak rovnako aj Štrajk, 10 dní, ktoré otriasli svetom (1928), Alexander Nevský (1938) a dvojdielny Ivan Hrozný (1945) patria k najobdivovanejším snímkam všetkých čias. Ejzenštejn sa preslávil najmä vďaka tzv. asociatívnemu strihu, keď dva zábery za sebou v konečnom dôsledku dávali nový zmysel. V prípade Štrajku ešte tento intelektuálny prvok nie je tak zrejmý, avšak už aj v nej badať viacero z Ejzenštejnových klasických trademarkov. Štrajk zároveň považuje svetová filmová kritická obec za jedno z vrcholných diel sovietskej montážnej školy.

Uvedenie príbehu o zločinoch komunizmu nemohlo mať vhodnejšie načasovanie. Film Nezanechať stopy nie je len premiéra, určená na 17. novembra, keď si pripomíname pád totalitného režimu. Vzťahuje sa aj k dnešku, s jeho umelo vybudenou nostalgiou za dobou, kedy sme boli sovietskym satelitom, pod kuratelou Moskvy a kremeľských vládcov. Davy, volajúce na námestiach po návrate do tohto zničujúceho železného objatia, mávajúce ruskými vlajkami na východ, s jasnými sympatiami k Putinovi i okupačnej vojne voči Ukrajine, nás uvádzajú do nemého úžasu, lebo všetci vieme, že bez sovietskeho Ruska by sa u nás komunizmus nekonal. Pokročilá „mankurtizácia“, výraz, ktorý vo svojom románe použil kyrgyzský spisovateľ Čingiz Ajtmatov na označenie otrokov, mankurtov zbavených pamäti, je realitou. Jeden film ju s najväčšou pravdepodobnosťou nezmení, ale je dôležité, že tu je a nikoho nenecháva na pochybách o pravej tvári komunistickej moci.