Estetika vikingov a severskej mytológie je posledné roky v médiách veľmi populárna. Či už úspešný seriál Vikingovia (2013-2020) a jeho spin-offy, ktoré dodnes pokračujú alebo nedávna filmová novinka Severan (2022) autorského režiséra Roberta Eggersa. Nehovoriac o digitálnych hrách, v ktorých sú vikingovia a severská mytológia taktiež mimoriadne populárne témy. Táto tematika bola spracovaná aj v podobe mangy, teda japonského komiksu. Ilustrátor a spisovateľ Makoto Yakimura, vyhral za svoju historickú mangu Vinland Saga už niekoľko cien. Práve obľúbenosť a kvalitné spracovanie tohto diela prispelo k jeho televíznej adaptácii v podobe japonského anime.

Blízky východ – pravdepodobne vojnou zasiahnutý Irak, v presnejšie neujasnený čas: na miestnu čínsku ropnú rafinériu „vo všetkej slušnosti nakupujúcu“ dostupné čierne zlato útočia okrem domácich rebelov tiež žoldnieri „z prehnitého kapitalistického západu“. Ohrozeným zamestnancom nezostáva nič iné, ako spoliehať sa na záchranný únik pod dohľadom bývalého vojaka špeciálnych síl Lua Fenga (Jackie Chan), prezývaného Drak a jeho súkromnej bezpečnostnej služby. Plán je síce šialený, ale nádej zomiera posledná. Treba vypraviť konvoj desiatich autobusov, ktorý by prenikol mínami, vrakmi zničených automobilov a rôznymi inými nepredvídateľnými nástrahami takmer apokalypticky pôsobiacej Cesty smrti do podstatne bezpečnejšej Zelenej zóny. Hlavne treba ochrániť profesorku Chengovú (Wenli Jiang) s kľúčom k celému čerpaciemu systému v podobe USB a jej chorľavého syna. Lenže, kto by dopredu rátal s umelo vytvorenou púštnou búrkou, keď všetky predpovede pred útekom hlásali pekne slnečno...

Na počiatku bola rovnomenná knižná-fi sci-fi séria, po tomto roku si už môžeme vychutnávať i seriálové spracovanie, ktoré vzniklo pod taktovkou Apple TV+. A to ju jej autor, americký spisovateľ Hugh Howey, spočiatku ani nezamýšľal ako ságu a krátky príbeh sa až zásluhou nečakanej popularity rozrástol v čosi viac – konkrétne v trojicu pozitívne prijatých sci-fi románov. Ako je na tom prvá séria seriálu a darí sa jej zmysluplne prenášať autorove idey do filmovej podoby?

Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond udelil v nedeľu (24.9.23) na 34. ročníku Igricov - výročné národné ceny za film a televíziu a tvorivé prémie, Ceny Jána Fajnora a Ceny filmovej kritiky. Ocenenie Igricmi, ktoré prežilo zákazy, nepriazeň, zložité spoločenské a politické etapy, napriek tomu nezaniklo, vždy zdvihlo hrdo hlavu a každoročne dokazuje akú dôležitú úlohu zohráva v živote filmárov, audiovizuálnych tvorcov a celej tvorivej obce. Každoročné hodnotenie domácej audiovizuálnej tvorby má niekoľko dôležitých poslaní: zhodnotiť, oceniť a finančne odmeniť najlepšie slovenské individuálne diela a tvorcov, inšpirovať divákov k návšteve kina a motivovať tvorcov k zvyšovaniu kvality. Diskusia o dielach, ktoré rezonovali v spoločnosti je dôležitým hybným prvkom v demokratizácií spoločnosti a k odstraňovaniu rôznych nezdravých foriem akými sú aj napr. diskriminácia, xenofóbia a rasizmus.

V prípade domácej či českej kinematografie, skutočne nevidíme veľa presahov do žánru vedeckej fantastiky, a ak by sme si aj chceli spojiť science-fiction s tunajším filmom, museli by sme sa presunúť do dôb socializmu, keď v československej produkcii vznikali dnes už legendárne sci-fi komédie v réžii Václava Vorlíčka, Oldřicha Lipského či Jindřicha Poláka. Ako seriózny žáner však sci-fi v našich končinách veľké zastúpenie nemá. Bod obnovy teda predstavuje ambiciózny pokus priniesť do českého a slovenského filmu čosi nové.