Dobrou správou pre všetkých milovníkov severskej kultúry je, že záujem oňu stále nielen trvá, ale sa i veľmi pôsobivo šíri. Okrem počtov prečítaných kníh a zhliadnutých filmov sa nesporne zvyšuje i rozsah cestovateľských itinerárov a zážitkov zo všetkého, čo severské zeme ponúkajú. Tento stále bohatší „kultúrny objem“ je nielen príjemným relaxačným doplnkom. Je i poučný. Prinajmenšom v lekcii o životnom štýle a samozrejme výnimočnom severskom vkuse. Lákajú nás totiž všetky dostupné inakosti, severské nevynímajúc. Dôvodov je iste viac, ale poznanie povahy a kvality rozdielov rozširujú naše rozlišovacie schopnosti. Filmy prehliadky Scandi, servírované festivalovému publiku s jasnou predstavou o repertoárovej dramaturgii, sú dobrým dôvodom, ako s ich kultiváciou začať, ale aj úspešne pokračovať.

Dánsky režisér a scenárista Nicolas Winding Refn sa vo svojej rannej filmografii presadil kriminálnymi trilermi s prvkami sociálnej drámy. Z jeho portrétu dánskeho podsvetia vyčnieva najmä kultová trilógia Pusher, ktorá ho dostala do hľadáčika priaznivcov kvalitnej európskej kinematografie. V roku 2011, keď sa so svojou tvorbou presunul do USA, sa v jeho filmoch nezmenil iba jazyk a prostredie, ale aj režijný štýl. Kedysi surová, až dokumentárna forma, v ktorej vystupovali tváre “z ulice”, sa zmenila na štylizovanú, precízne komponovanú, v niektorých prípadoch až surrealistickú formu, pohltenú v neónových svetlách.

S fínskymi horormi a thrillermi nemáme nejakú výraznejšiu divácku skúsenosť, ale dôslednejšie hľadanie žánrovej stopy ukáže vcelku kompaktnú tradíciu. Na mape sa celkom iste objaví film Sauna z roku 2008 režiséra Annti- Jussi Annilu, príbeh dvoch bratov a ich putovanie za odpustením do nebezpečných severských bažín. Asi najznámejším fínskym „hororografom“ je však Tanneli Mustonen, autor filmu Jazero (2016) a najnovšie Dvojča (2022).

Milostné romániky slávnych ľudí sú obľúbenou filmovou disciplínou a škandinávski tvorcovia sa k nim obracajú so záujmom. Z dánskeho repertoáru, zameraného na pozoruhodné postavy literárneho sveta sme videli nedávno Dohodu (2021) Bille Augusta, pojednávajúcu o vzťahu spisovateľky Karen Blixenovej k mladému básnikovi Thorkildovi Bjornvigovi, alebo fínsky film Tove (2020) Zary Bergroth o výtvarníčke a spisovateľke Tove Janssonovej, autorke nezabudnuteľných rozprávkových postavičiek muminkov. Švédi nakrútili film o Astrid Lindgrenovej (Zrodila sa Astrid, 2018) a známy je i trojdielny seriál Selma (2008), mapujúci život nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Selmy Lagerlofovej. Podľa všetkého platí, že zložité životné osudy a kvalitná literatúra nejako súvisia.

Narvik predstavoval prvú veľkú porážku Hitlerovho vojnového ťaženia. Bitka sa odohrala v malom meste v škandinávskom regióne bohatom na prírodné zdroje kľúčové pre zásobovanie nemeckej vojenskej mašinérie. Túto bitku a dianie okolo nej spracovali vo filme Kampen om Narvik režisér Erik Skjoldbjærg  a scenárista Christopher Grondahl. Film, ktorý bol v Nórsku distribuovaný aj v kinách, je teda ďalším z radov filmov zaoberajúcich sa druhou svetovou vojnou, ktorý možno nájsť na Netflixe. Po zaujímavých snímkach, akým bolo dánske Bombardovanie či holandská Bitka v ústí Šeldy, nás Skjoldbjærgov film uvádza do srdca konfliktu o drahocenné suroviny a nezávislosť krajiny skrze sugestívny vizuál kameramana Johna-Erlinga Holmenesa Fredriksena. Zameriava sa pritom na osudy vojakov, ako aj civilistov zasiahnutých vojenským konfliktom.