Všetko sa to začne vo chvíli, keď sa pán Earnshaw (Martin Clunes), náladový, príležitostne vľúdny, inokedy značne hnevivý až násilne trýznivý vdovec, vráti do svojej domoviny na Veternej hôrke z Liverpoolu s malou „cigánskou“ sirotou a predstaví ju ako svojmu služobníctvu lamentujúcemu nad novými pribudnutými povinnosťami, tak vlastnej dcére Cathy (Charlotte Mellington). Tá je nadšená a ihneď chlapca bez mena ustráchaného vôbec niečo povedať pomenuje Heathcliff (Owen Cooper). Dievčina, nanešťastie, zdieľa niekoľko podobných charakterových čŕt so svojim otcom – teda okrem častého nachádzania sa v alkoholickom opare, či holdovaniu hazardným hrám – a rada najmä tie negatívnejšie aplikuje na pestúnke Nelly (Hong Chau), nemanželskej dcére lorda. Od začiatku ju to k Heathcliffovi priťahuje, no zároveň by ho rada kruto ovládala. Lichotí jej chlapcova vernosť „až za hrob“, aj to, že vo chvíľach, kedy spolu niečo vyvedú, je dokonca ochotný zniesť na svojom chrbte otcov trest za oboch. Keď ona vyrastie do podoby Margot Robbie a on nadobudne vzhľad Jacoba Elordiho, ich ako-tak fungujúci vzťah naruší otcovo prehratie zvyšku rodinných peňazí. Cathy začne premýšľať nad spôsobmi, ako si udržať postavenie, na aké je zvyknutá a pokukovať po Edgarovi Lintonovi (Shazad Latif) zo susedného Drozdova...

Keďže noví susedia nie a nie navštíviť Veternú hôrku z vlastných pohnútok, Cathy neodolá a pokúsi sa Edgara s jeho svojráznou sestrou Isabellou (skvelá Alison Oliver) špehovať v ich rodinnom sídle cez záhradný múr. A, samozrejme, že je pri tom prichytená, pri čom si na úteku bolestivo zvrtne nohu. Nasledujúcich šesť týždňov tak trávi u Lintonovcov v ich zdravotnej opatere. Starý Earnshaw je z toho nadšený, vníma to ako príležitosť pre dcéru získať pre rodinu s výdajom stratený finančný „lesk“. Tiež očakáva od Heathcliffa, že Cathyne pokusy nebude nijakým spôsobom sabotovať. Každopádne, keď sa tá od Lintonovcov vráti domov, bohatý textilný priemyselník s citlivou a slušnou povahou už Cathy stojí za dilemu. Zverí sa Nelly so svojimi nespochybniteľnými citmi k Heathcliffovi, no zároveň nahlas prejaví obavy z pocitu poníženia, ktorý by sa jej isto dotýkal v prípade sobáša s mužom jeho spoločenskej triedy. Heathcliff to, samozrejme, započuje – teda obzvlášť tú preňho menej príjemnú pasáž. Nelly, ktorá ho pri osudovom rozhovore videla stáť vonku v blízkosti okna, akoby tušila, čo príde a zámerne s úmyslom odplatiť sa vlastnej panej za roky zlomyseľností priam chcela, aby si kruté slová Heathcliff od Cathy vypočul. Divoký mladík tak utečie z Veternej hôrky na niekoľko rokov, čím značne prejde Cathy cez rozpočet. Keď sa vráti, je záhadne bohatý, má vystupovanie vzdelaného, kultivovaného gentlemana a v zálohe diabolský plán na pomstu. Jeho posadnutosť Cathy neubrala ani trochu z intenzity. Takisto jeho živočíšna príťažlivosť je pre ňu vyeskalovaná až na maximum. Lenže ona si už medzi tým vzala za manžela Edgara, a hoci si veľa zo svojich manipulátorských chúťok momentálne vybíja na jeho nesmelej s bábikami sa aj v dospelosti stále hrajúcej sestre, zdá sa, že jedna z fáz Heathcliffovej pomsty ráta s vyvolaním žiarlivosti, v rámci ktorej sa práve Isabella stane jeho nedostatočne dôvtipným a za každých okolností k utrpeniu ochotným nástrojom...

Pôvodný román Búrlivé výšiny, známy tiež pod názvom Na veternej hôrke z pera Emily Brontëovej bol prvý raz publikovaný v roku 1847 a už vtedy so sebou priniesol istú mieru kontroverzie. Týkalo sa to najmä vykreslenia charakterovo dosť ambivalentných ústredných postáv s výraznou psychologickou komplexnosťou, zasadením deja do počasím nešetrenéhoprostredia, ktoréevokovalo v čitateľovi priam goticky pochmúrnu atmosféru a nemilosrdný boj živlov. Svojráznosťou popisu vnútorného emocionálneho rozpoloženia, či vôbec surovosťou často protichodných emócií, kde sa milostné zápletky a vzťahové väzby často zvrat od zvratu prevracali z lásky na nenávisť, z altruizmu na egocentrizmus, pojednávali o domácom násilí, majetníckom vlastnení zneužívanej osoby, sebadeštruktívnych náladách. Príbeh bol svojráznou Love Story až za hrob, ktorá umožňovala preskúmavať dobové vzťahy medzi mužmi a ženami, medzi rodinnými príslušníkmi vjednotlivých generáciách, medzi navzájom sa nad seba povyšujúcimi, znepriatelenými spoločenskými vrstvami, či rasami, ale aj motívy svetskosti povedľa náboženského presvedčenia. Manželstvo sa stalo predmetom kritického posudzovania, nielen ako spojenie muža a ženy v láskyplnom zväzku, či prostriedok sadomasochistického zneužívania, ale aj ako čisto ekonomický nástrojprežitia pre ženu v mužskom svete. Právnické znalosti Heathcliffovi tiež umožnili zneužívať dobovo zaužívanýsystém dedenia majetku. Svoje miesto v deji mal aj feminizmus, rovnako tak nadobudla priekopnícku hodnotu vôbec snaha ženskej autorky naplno prejaviť vlastné názory publikovaným literárnym textom. Smrť bola všadeprítomným prvkom, ktorý postavy poháňal vpred – živočíšne inštinkty im pomáhali na ňu aspoň na moment zabúdať, v istom zmysle sa nakoniec stala nevyhnutým mostom pre postavy pre ich konečné naplnenievzťahu. V smrti totiž žiadne spoločenské, rasové ani iné rozdiely neexistujú.

Román sa stal predmetom záujmu dosiek, čo znamenajú svet, aj približne dvoch desiatok filmových, televíznych, no tiež rozhlasových adaptácií. Prvá, ešte nemá, vznikla už v roku 1920 a v réžií A. V. Bramblea. Najpamätnejšia, hoci skracujúca niektoré dôležité dejové motívy ohľadom druhej generácie rodín Earnshawovcov a Lintonovcov, vznikla v roku 1939. Režíroval ju majsterdobových epických veľkofilmov William Wyler a ústredné postavy si v nej zahrali Merle Oberon s Laurenceom Olivierom. Film bol svojho času nominovaný na Oscara v kategórií najlepší film. S menším kritickým úspechom sa postretla prvá farebná verzia Búrlivých výšin s Annou Calder-Marshall a Timothym Daltonom od Roberta Fuesta z roku 1970. Asi najvernejšou voči predlohe sa zdá byť päťdielna televíznaminiséria nakrútená v roku 1978 pre BBC s Kay Adshead a Kenom Hutchisonom od Petera Hammonda. Kontroverzie ohľadom hereckého obsadenia so sebou priniesla filmová verzia od Petera Kosminskyho z roku 1992, keď spolu osudovo spojila francúzsku herečku Juliette Binoche s Ralphom Fiennesom a zároveň sa pokúšalaaj častokrát „zabúdané“ dejové motívy z inak rozsiahleho románu skratkovito vtesnať do dĺžky hodiny a trištvrte. V roku 2009 si v dvojdielnom televíznom filme Coky Giedroyc ústrednú dvojicu zahrali Tom Hardy a Charlotte Riley, aby nakoniec ďalší rovnomenný film z roku 2011 sKayou Scodelario a Jamesom Howsonom v réžii Andrey Arnold konečne zvýraznil rasovú rozmanitosť a presnejšie nedefinovaný pôvod postavy Heathcliffa.

Okrem iného si na literárnej predlohe vo vlastných autorsky interpretačne ozvláštnených adaptáciách „zgustli“ napríklad tiež španielsko-mexický filmár Luis Buñuel (Abismos de pasión, 1954), do stredovekého Japonska v roku 1988 dej situoval Yoshishige Yoshida, prípadne z nej filipínsky režisér Carlos Siguion-Reyna (Hihintayin Kita sa Langit, 1991) urobil vo vlastnej krajine filmovú klasiku. Aktuálna snímka Búrlivé výšiny v réžií Emerald Fennell (Nádejná mladá žena) si v predlohe vyberá z veľkej mozaiky dejových motívov tie, ktoré čo najviac ladia s úmyslom pomocou prepracovaných obrazov navonok pretlmočiť niečo ako osobitú autorskú výpoveď. Nejedná sa o tradičné stvárnenie sústrediace sa na prerozprávanie epického príbehu s dôrazom na pozvoľné odhaľovanie zložitých ústredných charakterov. Dominantu nadobúdajú formálnymi prostriedkami vyjadrované vnútorné pocity, náznakovo aj explicitne vyjadrené zmyslové dojmy – často v kontraste s očakávaniami od štandardného, hoci dosť temperamentného a temného milostného príbehu, ktorý by sa za iných okolností vhodne vynímal v ubíjajúcom estetickom šerosvite. Divák má v prvom rade na vlastnej koži pocítiť neodbytne „lepkavý“ pocit toxického vnútorného rozpoloženia, ako samotnej Cathy, tak Heathcliffa, prípadne ostatných v ich okolí, ktorých sa im podarilo vtiahnuť do svojej zvrátenej manipulačnej hry.

Režisérkin scenár upriamuje pozornosť na milostnú časť príbehu, pričom ostatné spomínané z veľkej časti tlmí. Je to dané už redukovaním počtu dôležitých postáv v rodine Earnshawovcov. Najmä postava Cathynho povýšeneckého brata Hindleyho, ktorá v románe iniciovala konflikt medzi spoločenskými vrstvami a v rasovej otázke, vo filme citeľne chýba. To, že jeho účel v príbehu je čiastočne prenesený na tyranského otca a aj na Cathy samú, akosi nestačí. Takisto po Heathcliffovom návrate Hindleyho absencia príbehu dosť uberá jeho plánovanej pomste na rafinovanosti a ostrosti. S pridanými charakterovými neduhmi je Cathy menej komplexnou postavou a stáva sa viac prvoplánovo protivnou. Heathcliff je oveľa pútavejšie vykreslený ako pomstiteľ, než milenec – takže pridaním viac možností pre milostné eskapády ústredného páru, je aj on nakoniec v porovnaní s predlohou charakterovo o niečo plochejší. Náhrada určitej cudnosti románu v milostných scénach za choreograficky prepracované (takmer) erotické videoklipové sekvencie so štipkou BDSM v duchu série Päťdesiatich odtieňov... (2015-2018) len s lepšími hercami, už však tlačí adaptáciu inak serióznej, umelecky hodnotnej literatúry viac na hranicu gýčovo brakovej červenej knižnice – ak ju dokonca aj neprekračuje. S opätovným vynechaním životných osudov druhej generácie, ktoré „spáchali“ pri prispôsobení textu striebornému plátnu aj mnohí iní tvorcovia pred tým, sa zdá, že Búrlivé výšiny od Emerald Fennell, sú skôr len stvárnením polovice románu a urýchleným skokom vpred na koniec, kde si svoje finálne scény niektoré postavy zamenili s osudmi postáv iných. Čo je ale možné scenáru uznať za pozitívum, je to, že dáva konkrétnych náladovým scénam knihy možnosť nebyť „precítené“ len skratkovito, ale umožňuje im aj životaschopne dýchať. V pár vynikajúcich jednotlivostiach, keď už nie v rámci celku, tak táto filmová verzia známeho príbehu ponúka zážitok, ktoré iné verzie – akokoľvek vydarené – tak či tak neohrabane tlmili.

Kamera Linusa Sandgrena sa dynamicky túla vresoviskami, vetrom ošľahanými múrmi pochmúrnej Veternej hôrky aj dekadentne na komplet farebnú škálu využívajúcimi, domček s bábikami evokujúcimi interiérmi Drozdova, ktoré navrhla autorka výpravy Suzie Davies. Nádherné kostýmy Jacqueline Durran pomáhajú navonok prejaviť úzkostlivo strážené pocity kľúčových postáv bublajúce pod povrchom. Modernizujú a sprístupňujú pôvodný text Emily Brontëovej mladšej generácií, pričom im tvorí štýlovú atmosférickú kulisu dunivá, dôkladne precítená hudba Anthonyho Willisa ozvláštnená o zopár rozhodne nedobových hitových piesní od Charli XCX.

Aktuálne Búrlivé výšiny sú skôr zaujímavým experimentom s formou, než s prerozprávaním klasického príbehu. Pútavou interpretáciou textu z pohľadu nadšenej režisérky skôr ako vernou ilustráciou pre konzervatívnych knihomoľov. V niektorých momentoch je ľudsky intenzívnou snímkou preskúmavajúcou paradoxy v bežných ľudských vzťahoch, inokedy je popkultúrnym (skoro) gýčom kompozične do krásy, prípadne krásy škaredosti začlenených atraktívnych tiel s talentom aj presahom pre charakterové herectvo v podaní Margot Robbie a Jacoba Elordiho. Je to film ako celok rozporuplný, no v jednotlivostiach dokáže aj adekvátne zažiariť, keď chce. Sebadeštruktívna romanca so sadomasochystickým nádychom okorenená ešte navrch štipkou nekrofílie. Čo si štandardný filmový voyer v časoch valentínskej zimy môže aspoň na mierne rozohriate želať viac?

Búrlivé výšiny (Wuthering Heights), USA, 2026
Dĺžka: 136 minút
Réžia: Emerald Fennell
Predloha: Emily Brontë (kniha)
Scenár: Emerald Fennell
Kamera: Linus Sandgren
Hudba: Anthony Willis
Casting: Kharmel Cochrane
Strih: Victoria Boydell
Zvuk: Nina Hartstone, Eilam Hoffman, Nina Rice, Richard Spooner
Scénografia: Suzie Davies, Charlotte Dirickx
Kostýmy: Jacqueline Durran
Produkcia: Josey McNamara, Margot Robbie, Emerald Fennell, Rosie Goodwin
Hrajú: Margot Robbie, Jacob Elordi, Hong Chau, Alison Oliver, Shazad Latif, Martin Clunes, Ewan Mitchell, Amy Morgan, Jessica Knappett, Charlotte Mellington, Owen Cooper, Paul Rhys, Vicki Pepperdine, Vy Nguyen, Robert Cawsey
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 12. februára 2026
Foto: Itafilm