Všetko sa to začalo vedeckým projektom, ktorý sa trochu vymkol spod kontroly. Fyzička Kate Cooperová (nádherná Daisy Edgar-Jones) sa so svojim tímom vysokoškolských nadšencov pokúšala získať grant pre svojho doktoranda, v ktorom hrali dôležitú úlohu tornáda, vlhkosť a chemické procesy, vďaka ktorým, by mohli byť predčasne ukončené ich ničivé účinky na krajinu. Samozrejme, pokiaľ sa všetko podarí tak, ako by sa podľa prvotných výpočtov a teoretických počítačových modelov malo. Pôvodne to vyzeralo na búrku ledva kategórie F1, no nebezpečne začala mohutnieť - až natoľko, že sa Kate ledva stačila skryť pod náhodne nájdený cestný nadjazd. Zranená na tele, aj na duši prežila len ona a Javi (Anthony Ramos). Ten ju po piatich rokoch, keď sa skrývala v New Yorku, ďaleko od pre tornáda vhodných poveternostných podmienok, opäť kontaktuje s novým plánom, ako si experiment zopakovať s vylepšenou technikou. Prvá Kateina reakcia je skôr panikou, než nadšením. No, keďže na ňu Javi sugestívne namieri takmer psí pohľad vlastných manipulatívnych očí, dá mu dievča nakoniec týždeň na predvedenie všetkého, čo vie. To však ešte netuší, že v konkurenčnom tíme lovcov tornád stretne Tylera Owens (Glen Powell s egomaniakálnym úsmevom Toma Cruisea umocneným na druhú), meteoinfluencera označujúceho sa za „torneádora“...

Začalo sa to pomerne nevinne. Ktorá mladá žena si pri posedení s kamarátkami a nekonečných rečiach o priateľoch, milencoch a ich protivných rodičoch nedala na náladu pohárik vínka. Koniec koncov, boli to možno posledné chvíle, kedy sa nemusela pred nikým na nič hrať a cítiť sa, že si s niekým, kto na ňu netlačí pri každej príležitosti, aspoň trochu rozumie. Už pri jej prvej návšteve Ondrových (slizký Miloslav König) rodičov, obaja trošku meškali, aby zahnali trému zo zoznamovania sa. Míša (vynikajúca Tereza Ramba) už vtedy mohla tušiť, že keď s priateľom jedného dňa spolu „zamiesia“, bude druhé podlažie domu jeho rodičov zároveň jej domovom. Miestom, kde mu bude nonstop stáť za zadkom jeho manipulatívna matka (Barbara Lukešová) s medovými rečičkami pre synáčika – večne kvôli práci odcestovaného v Prahe, zdanlivo milým vystupovaním spravidla doplneným o zlomyseľnú poznámku – nič od varenia, upratovania, až po staranie sa o dieťa predsa nemôže Míša robiť dobre, to je snáď jasné... A s na televíziu hľadiacim, polliter piva objímajúcim otcom (Miroslav Hanuš), čo sám nemá odvahu vlastnej manželke oponovať. „Jenom jednu lahvinku jsem měla,“ sa tak veľmi skoro stane pre Míšu opakujúcim sa konverzačným leitmitívom.

Ani sme na nezadali a deväť dní uplynulo ako voda. Udalosti na 58. MFF Karlove Vary bolo neúrekom. Na záverečnom večere si prevzal Ivan TrojanCenu riaditeľa MFF KarlovyVary za prínos českej kinematografie a Cenu riaditeľa MFF Karlovy Vary sympatický Clive Owen z Veľkej Británie. Samozrejme, že najdôležitejšou informáciou boli ceny víťazom. V Hlavnej súťaži sme hádali viac kandidátov, ale najviac sme sa prikláňali k nórskemu filmu Až na veky (Elskling), ktorý si odniesol z festivalu dve štatutárne a tri neštatutárne ceny. Po šokujúcom vyhlásení, že Hlavnú cenu Krištáľový glóbus Hlavná porota, na čele s austrálskym hercom Geoffreyom Rushom, udelila dokumentu, niet o čom diskutovať, že morálnym víťazom je nórsky film. A snímka, ktorá vzbudila najväčší rozruch boli česko-slovenské Vlny českého režiséra a herca Jiřího Mádla. Film bude mať premiéru na Slovensku 1. augusta.

Režisérska dvojica Alexandre de La Patelliére a Matthieu Delaporte sa po úspešnej dvojdielnej adaptácii Dumasových Troch mušketierov pustila do ďalšej veľkej francúzskej klasiky, akou je mimoriadne obsiahly román Alexandra Dumasa Gróf Monte Christo. Napriek tomu, že má dielo množstvo adaptácií, už dlho sa nikto neodhodlal preniesť tento nesmrteľný príbeh na filmové plátno tak, aby potešil oko aj moderného diváka. Z tých pamätných možno napokon zmieniť verziu s Jeanom Maraisom (1954), televízny film s Richardom Chamberlainom (1979), štvordielny seriál, v ktorom stvárnil titulnú postavu Gerárd Depardieu (1998), či akčnejšie spracovanú adaptáciu s Jamesom Caviezelom z roku 2002, s prijateľnou kinostopážou okolo 120 minút. Nová výrazná verzia príbehov Monte Christa teda prichádza po dlhých 22 rokoch a režiséri sa nám ju pokúšajú sprostredkovať v dejovo nabitom trojhodinovom filme, snažiac sa zachovať atmosféru a vernosť pôvodnej predlohe. Je teda možné, že sa vďaka ním zoznámi s Monte Christom aj nová, čítaniu neholdujúca, generácia.

Nemala som dobrý pocit, keď nórsky film Až na veky získal od troch neštatutárnych porôt hlavnú cenu. Dostal ich právom, ale niečo to vždy signalizuje. Neobišla ho ani Hlavná porota, ktorej predsedal austrálsky herec Geoffrey Rush, udelila mu Zvláštnu cenu poroty a hlavnej predstaviteľke Helge Guren Cenu za ženský herecký výkon. A potom vcelku veľmi spravodlivo rozdelili ceny. Malý šok prišiel pri Veľkej cene. Najcennejší Krištáľový glóbus si odniesol dokument Náhly záblesk hlbších veci Marka Cousina, o ktorom sme si mysleli, že sa dostal do súťaže celovečerných filmov náhodou. Nežiada sa k tomu viac dodať. Komentár k cenám uverejníme neskôr. Zatiaľ si prečítajte zoznam víťazov.