Ak niekde našiel aspoň malý kúsok pokoja pre svoj väčšinou dosť nepokojný život, bolo to v anglickom Denbrooku. Sám žijúci v pohodlne zariadenej maringotke niekde na rozsiahlych lúkach, ktoré má vo svojom vlastníctve a povedľa stáda milovaných oviec rôznych plemien, čo sa na nich priam idylicky pasú netušiac o problematickejších stránkach nielen ľudskej každodennosti. George Hardy (Hugh Jackman) ich tu kŕmi, strihá, dáva im svoj vlastný patentovaný liek a po večeroch im pravidelne číta detektívky. Samozrejme, nepredpokladá, žeby mu naozaj rozumeli a myslí si, že len rady počúvajú jeho upokojujúci nežný hlas. Pravda je však taká, že len čo sa od stáda vzdiali, všetci hneď začnú lamentovať, prečo im príbeh nedočítal a skončil tesne pred záverečným odhalením. Diskutujú o možnej identite vrahov a ich motívov k činom, no spravidla sa vo svojich dedukciách mýlia – snáď len s výnimkou Lily (v pôvodnom znení Julia Louis-Dreyfus), empatickej, takmer Georgeovi až do duše vidiacej reprezentantke shetlandského plemena. Túto detektívku im však ich milovaný pastier zrejme nedočíta. Ráno ho totiž nájdu pred skromným obydlím ležať mŕtveho a jediný miestny, inak tiež dosť nemotorný policajt Tim Derry (Nicholas Braun) označí za hlavnú príčinu smrti infarkt. Ovce si však o celej záležitosti myslia svoje...

Po počiatočných ťažkostiach sa séria Mortal Kombat etablovala ako legendárny pojem vo svete videohier. V rámci hier sa napriek rozsiahlym prestrihovým scénam a rámcovému príbehu do centra pozornosti dostáva rovnomenný turnaj, ktorý sa zameriava na bitky medzi desiatkami postáv. Režisér Simon McQuoid sa pokúsil o remake s filmom Mortal Kombat (2021), takmer 20 rokov po prvom filme Mortal Kombat (1995) a jeho pokračovaní. Interdimenzionálna súťaž sa odohráva až teraz v druhej časti plánovanej novej trilógie.Každé dve desaťročia sa oslavuje legendárny turnaj Mortal Kombat. Najlepší bojovníci Zemskej ríše čelia šampiónom Vonkajšieho sveta. V posledných deviatich stretnutiach bola Zem porazená. Ďalšia porážka by zabezpečila Shao Kahnovi (Martyn Ford), tyranovi Vonkajších svetov, vládu nad Zemou, čím by sa spečatil jej osud. Hoci sa samotný turnaj riadi prísnymi pravidlami, Shao Kahn už podnikol kroky na elimináciu potenciálnych súperov a vytvorenie nerovnováhy síl. Aj keď sú šance proti nim, posledná nádej na slobodu spočíva na pleciach Sonyi Blade (Jessica McNamee), Jaxa (Mehcad Brooks), Liu Kanga (Ludi Lin) a Johnnyho Cagea (Karl Urban).

Desivých a zároveň sugestívnych filmových obrazov z koncentračných táborov sme videli veľa, ale zmienku si zaslúžia iste aspoň dva, maďarský Saulov syn (2015) režiséra Lászla Némesa a Zóna záujmu (2024) britského režiséra Jonathana Glazera, oba ocenené Oscarom za najlepší medzinárodný film. Zaujímajú radikálne odlišné optiky, prvý priamu a druhý odclonenú, koncentrák a jeho zvuky vidíme len za betónovým plotom vilky veliteľa Osvienčimu Rudolfa Hossa. Opačný pohľad je stále viac a viac zaujímavý, lebo nám sprostredkováva spôsob, akým fungovala nacistická logika, ako sa odôvodňovali zločiny, vysvetľovala ich nutnosť, lebo to bolo niečo, čo sa muselo stať. Dovoľujú aspoň trochu pochopiť, akými transformáciami muselo prejsť zužovanie vedomia ľudí, ktorí všetko to vraždenie prijali a nehľadali za ním nič zlé a nespravodlivé. Naopak. Tieto mentálne konvergencie sú aktuálne aj dnes a v súčasných kulisách sa o nich nehovorí skoro vôbec. Najnevinnejšie vysvetlenie je, že vlastne nevieme, „ako nato“.

Scenárista a režisér Damian McCarthy sa pomerne rýchlo etabloval ako výrazný hlas v hororovom svete. Jeho predchádzajúci film Duše prekliatych (2024) sa pred dvoma rokmi stal po uvedení veľkým hitom, čo vyvolalo očakávania ohľadom režisérovho smerovania. S filmom Hokum sa zdá byť pripravený predstaviť jeden z najznepokojivejších žánrových počinov v poslednej dobe.

Tvorca tohto seriálu Thomas Brandon síce The Copenhagen Test (Kodaňský test) pre príslušníkov tajných služieb vyfabuloval, ale podľa dostupných informácií sa inšpiroval špionážnymi románmi a filmami z 90. rokov, ktoré reagovali na rastúce obavy z rozsahu technológií, schopných kontrolovať a manipulovať „ľudskými zdrojmi“. Tajné služby však v reáli naozaj disponujú metódami a testami na posúdenie loajality agentov. Tvorí ich kombinácia kontrolných postupov od polygrafu, cez preverovanie minulosti, s cieľom posúdiť životný príbeh uchádzača, alebo psychologické testy, s diagnózou duševnej stability, náchylnosti k vydieraniu a celkovej osobnostnej identity. Zaujímavý je i test nazvaný „pasca na kanárika“. Používa sa na identifikáciu zdroja úniku informácií a spočíva v tom, že sa rôznym agentom poskytnú odlišné verzie citlivých dokumentov, aby sa zistilo, ktorá verzia unikla. Je to zaujímavá metóda a nesporne využiteľná i na širokom komunikačnom civilnom poli. Súkromnom i verejnom.