Po v súčasnosti už kultovej snímke Walk the Line (2005) sa James Mangold opäť vrhol na spracovanie životného príbehu hudobného velikána. Znovu pritom zostal v už prebádaných vodách 60. rokov minulého storočia. Bob Dylan: Úplne neznámy je „biografickým“ filmom, ktorý sa zameriava na formujúce roky Boba Dylana. Slovo biografický som umiestnil medzi úvodzovky najmä z dôvodu, že od snímky netreba očakávať klasicky tunelové zameranie sa na životnú púť jedného muzikanta, ako tomu bolo napríklad v prípade Walk the Line. Film síce zachytáva Dylanovu cestu od mladého, ambiciózneho hudobníka až po nezameniteľnú kultúrnu ikonu zrodenú začiatkom 60. rokov, zároveň však predstavuje vťahujúcu fresku danej doby a jej kultúrnych a spoločenských premien.

Režisérka a scenáristka Sara Margrethe Oskal bola podobne ako hlavná postava v jej najnovšom filme Tundra vo mne tiež tradičnou saamskou pastierkou sobov, ktorá prevzala stádo svojho otca predtým, ako ho opustila, aby sa mohla venovať umeleckej kariére. V tomto nehostinnom prostredí sa rozhodla nakrútiť najnovší projekt. Ten sa zaoberá pastierkami a fyzickými či duševnými výzvami, ktorým čelia nielen preto, aby boli úspešné, ale aj rešpektované v tomto povolaní, tradične dominovanom prevažne mužským povolaním.

Levan Akin je pôvodom Gruzínec presídlený do Švédska, kde jeho filmy rezonujú, vpisujú sa do obľúbeného rámca „politiky uznania“, kladúceho dôraz na práva širokého spektra menšín. Film Kým sa tancuje (2019) o homosexuálnej dvojici tanečníkov v tbiliskom súbore národných piesní a tancov dostal Guldbagge, švédsku filmovú cenu, ako najlepší film roku. Zdá sa, že Gruzínci a Gruzínky, ktorí sa rozbehli do sveta sú poväčšine úspešní a nie je to len príklad nedávno zosnulého Otara Joselianiho, ale aj syna a otca Gélu a Temura Babluani, spojených s Francúzskom. Georgi Ovashvili (Kukuričný ostrov) nakrútil svoj nový film Beautiful Helen vo francúzskej koprodukcii a scenár písal s holandským scenáristom. Režisérka Elena Naveriani, žijúca vo Švajčiarsku, nakrútila film Začiatok, ktorý sme videli i v našich kinách (recenzia na našom webe). Je ďalším príkladom stále silnejších diasporických komunít, vytvárajúcich v zahraničí legitímne „národné“ kino.

Taylor Sheridan patrí bezpochyby k najplodnejším seriálovým tvorcom súčasnosti. Americký režisér a scenárista súka v priebehu posledných rokov jeden zaujímavý projekt za druhým a menšími odchýlkami sa mu darí udržovať istú kvalitatívnu latku. A to je už samo o sebe hodné uznania, pričom nálož jeho projektov ani náhodou nekončí a len tohto roku sa môžeme tešiť na druhú sériu 1923, či ďalší spin-off Yellowstonu s názvom The Madison. Kam možno zaradiť jeho len nedávno ukončený seriál Landman, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou taktiež dočká pokračovania v podobe druhej série?

Kým minulý rok bolo do kategórie Najlepší hraný film prihlásených 11 filmov, toho roku ich bolo až 14. Odborníkov najviac zaujali a o víťazstvo zabojujú filmy Ema a smrtihlav a Vlny. Najviac nominácií získali Vlny. Národné filmové ceny Slnko v sieti sa tešia stúpajúcemu záujmu, ktorý zrkadlí nárast filmovej a televíznej tvorby a jej kvality. Celkovo bolo prihlásených rekordných 49 filmových a televíznych diel. Do kategórie Najlepší hraný film bolo prihlásených 14 filmov, do kategórie Najlepší dokumentárny film15 filmov, do kategórie Najlepšíanimovaný film 5 filmov a do kategórie Najlepší televízny film / miniséria / seriál8 audiovizuálnych diel. Novinkou je kategória Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film, do ktorej tvorcovia prihlásili 7 diel.