Beštiou sa známy islandský režisér Baltasar Kormákur vzďaľuje od chladnej domoviny a situuje príbeh do slnkom zaliatej Južnej Afriky. Kormakurovi, ktorý na režisérskej stoličke debutoval roku 2000 pozoruhodným trpko-humorným filmom S milenkou mojej matky, sa podarilo presadiť aj v prostredí komerčného filmu, a tak už zrejme nikoho neprekvapí, že sa v tomto čisto americkom filme pokúša skôr o napínavú blockbusterovú zábavu s vraždiacim levom, než o film, ktorým by potešil fanúšikov európskeho kina.

Model komerčnej filmovej tvorby v strednej a východnej Európe, jej post- komunistický vývoj, akcenty a formy, je osobitou kapitolou tunajšieho prostredia. Veľa pozornosti sa jej nevenuje, aj vďaka neznalosti a iste aj lenivosti kritikov, teda tých, čo svojej práci aspoň trochu rozumejú, na rozdiel od masy ochotníkov, spisujúcich svoje dojmy a pseudosúdy bez bázne a vlastne aj hany. V snahe demonštrovať svoju odbornú disponovanosť začnú títo rytieri pera popisovať, či je kamera rýchla, alebo pomalá a ventilujú svoje ambície v podobne vtipných postrehoch.

Tridsaťpäť rokov je tomu, čo sa prvý Predátor objavil na strieborných plátnach a stal sa akčným kultom. Krvavý súboj na život a na smrť, s neznámou bytosťou pochádzajúcou z ďalekých končín vesmíru, sa zopakoval v niekoľkých pokračovaniach, o ktorých je však, bohužiaľ, lepšie pomlčať a ponechať ich v zabudnutí. Posledný pokus o revitalizáciu akčnej sci-fi klasiky sme tu mali v roku 2018 s filmom Predátor: Evolúcia pod režijným vedením samotného Shanea Blacka, ktorý spolupracoval už na prvom diele. Film Predátor: Korisť režiséra Dana Trachtenberga (známy najmä ako režisér filmu Ulica Cloverfield 10) sa objavil takmer ako blesk z čistého neba. Po sporadickom pošuškávaní o možnom pokračovaní dlhoročnej série sa objavil teaser, ktorý vzbudil zvedavosť a potvrdil zaujímavé rozhodnutie zasadiť príbeh do prostredia Ameriky zmietajúcej sa v konflikte pôvodných obyvateľov a európskych osídlencov. Film, ktorý by mal predstavovať návrat ku koreňom, je už možné vidieť na Hulu alebo Disney+.

Film Tigre režiséra Ronnieho Sandahla sa objavil na festivaloch po celom svete už pred dvoma rokmi. Až teraz sa však druhý celovečerný film švédského režiséra dostáva do distribúcie. Napriek skutočnosti, že ide o debut, nie je tematické zameranie filmu pre režiséra úplnou neznámou. Sandahl sa totiž v roku 2017 podieľal scenáristicky na pomerne úspešnom športovom životopisnom filme Borg/Mcenroe, ktorý sledoval osudový zápas dvoch protikladných charak-terov. Hoci v najnovšom snímke Tigre dochádza už nejde o tenis, ústrednými motívmi zostávajú snaha za každú cenu uspieť, okolie nerešpektujúca sebadisciplína a hľadanie svojho miesta v komplikovanej štruktúre sveta. Film je založený na životnom príbehu futbalistu Martina Bengtssona, ktorý v roku 2007 napísal autobiografiu mapujúcu jeho skúsenosť mladého futbalistu v Inter Miláno.

Myslí si o sebe, že je ten najväčší smoliar na svete. Lienky vraj prinášajú šťastie a možno aj práve preto od nich „zdedil“ krycie meno pre svoju nadchádzajúcu akciu. Terapeut, s ktorým odhodlane svoj pesimizmus riešil - a kvôli ktorému aktuálne prednáša hlbokomyseľné repliky ako: „Len tí, ktorým bolo ublížené, ubližujú ďalej iným...“ - ani len netušil, že je nájomný vrah (Brad Pitt). Zmenený a odhodlaný riešiť všetky konflikty mierovou cestou, preto podľa pokynov spojky na telefóne Marie (Sandra Bullock) nastúpi do šinkansenu z Tokia do Kjóta, aby zastúpil svojho kolegu s tráviacimi ťažkosťami (radšej nechcite vedieť, kto ho hrá), prevzal kufrík s tajomným obsahom a vystúpil na najbližšej zastávke. Lenže...