Po slávnostnom ceremoniály, ktorý v utorok večer otvoril 76. Canneský festival (Festival de Cannes – to je oficiálny názov) mimosúťažným filmom francúzskej herečky a režisérky Maiwen Jeanne du Barry a zároveň sa začalo aj odovzdávanie čestných Zlatých paliem. Prvý  si ju prevzal dojatý americký herec Michael Douglas za celoživotné dielo. Sprevádzala ho stále krásna Catherine Zeta - Jones, ktorú už zatienila ich spoločná dcéra Carys Zeta Douglas. Bolo vidieť, že pôvabná Carys je veľmi hrdá na svojho slávneho otca. Druhú čestnú Zlatú palmu si prevzal Harrison Ford, ktorý prišiel na uvedenie piateho a vraj posledného dielu ságy o Indiana Jonesovi uvedeného ako svetová premiéra pod názvom  Indiana Johnes a Nástroj osudu.  Konferenciérkou večera bola, ako je už známe, Chiara Mastroianni, ktorá potom privítala na pódiu svoju slávnu mamu Catherine Deneuve, aby spoločne s Michaelom festival slávnostne otvorili.

Spravodlivosť v posudzovaní vekových rozdielov v partnerstve medzi mužom a ženou je stále obľúbenejšou témou, celkom iste v súvislosti s celkovým preverovaním rodových stereotypov a názorov na to, čo je prirodzené a čo neprirodzené, vzpierajúce sa ako biológii, tak rozumu. Pozorovatelia si všimli, že kým 25 ročný vekový rozdiel medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a jeho staršou ženou Brigitte sa stal centrom pozornosti médií, takmer rovnaký rozdiel medzi prezidentom Trumpom a jeho ženou Melanie si nikto ani nevšimol. Vo Francúzsku má táto téma predsa len trochu príznačnejšie kultúrne špecifikum. Staršie ženy sú tam vážené a obdivované, porovnávané s vínom, čím staršie, tým lepšie. Francúzi majú radi výnimočnosť a zvolanie Vive la différence! je v tomto ohľade veľmi sympatické. Stačí sa chvíľu pozerať na akúkoľvek francúzsku televíznu stanicu a odhadovať vek moderátoriek, aby sme pochopili, že to myslia naozaj vážne.

Ernest (skvelý David Harbour) je už tak trochu po smrti. Väčšinu času trávi strašením aktuálnych nájomníkov vo svojom bývalom dome. Stretnutia s ním zvyčajne začínajú krikom, nasledovaným rýchlym útekom vchodovými dverami von, panickým štartovaním auta, škrípaním kolies a sem-tam aj zrazením pomerne chatrne pôsobiacej poštovej schránky na záver. Rok po zbavení sa jednej rodiny však na Ernestovej adrese, vzhľadom na svoje typicky smolné životné peripetie, zatúžia nájsť nové, určite nie prvé, ani posledné prechodné bydlisko Presleyovci. A tí sa teda od svojich predchodcov v mnohom líšia... Najmladší syn Kevin (Jahi Di'Allo Winston) je inteligentný, hrá na gitaru aj iné melódie, ako od neho očakávajú všetci naokolo, nenecháva sa len tak názorovo strhnúť davom a možno aj preto si nie veľmi rozumie so starším, módne povrchnejším bratom Fultonom (Niles Fitch), či s občas trochu problematickým otcom Frankom (Anthony Mackie).

Čo vieme o Indonézii 60. rokov? Ide pravdepodobne o španielsku dedinu pre väčšinu divákov. No zahraničné snímky, zvlášť ázijského pôvodu, dokážu byť obzvlášť vzrušujúce – divákovi otvárajú nové svety. Po kritickom úspechu filmov Videné a nevidené (Sekala Niskala, 2017) a Yuni (2021) sa režisérka Kamila Andini vo svojom zrejme najambicióznejšom filme Predtým, teraz a potom ponára do hlbín turbulentnej minulosti Indonézie, aby zmapovala boj ženy, ktorej život bol poznačený nemilosrdným konfliktom. Film je adaptáciou románu Jais Darga Namaku od Ahdy Imrana, inšpirovaného životom Raden Nany Sunani, ženy, ktorá žila na západnej Jáve v 60. rokoch.

Rakouské město Linz na přelomu dubna a května dávalo jedno z prvních vysvědčení nové Evropě, která vznikla v roce 2004. Přesněji – v roce 2004 se Evropská unie rozšířila o velký počet členů, především za zemí bývalého východního bloku včetně Slovenska a Česka. A ve stejném roce vznikl ve třetím největším rakouském městě Linzi mezinárodní festival Crossing Europe, který tak mohl reflektovat kroky nové velké Evropy skrze filmy.