Nenápadný hit Netflixu Toto nikto nechce (v originále Nobody Wants This) má už za sebou dvojicu sérií, ktoré si odbil v nezvyčajne krátkom slede. Pri podobných projektoch totiž nebýva zvykom, aby sme na pokračovanie čakali iba rok, no zdá sa, že tvorcovia vedia viac než dobre, aký príbeh chcú rozprávať a zatiaľ sa im to viac než darí. O čom presne seriál pojednáva a čím sa mu podarilo až tak zasiahnuť široké publikum?

Streamovacia spoločnosť Netflix siahla v prípade svojho nového filmu po literárnej predlohe a Žena z kajuty č. 10 je teda adaptáciou rovnomenného románu britskej autorky thrillerov píšucej pod pseudonymom Ruth Ware. Réžie sa ujal mladý austrálsky režisér Simon Stone, ktorý predtým, ako sa stal filmovým režisérom, naberal skúsenosti v divadle. V oblasti filmu je Žena z kajuty č. 10 jeho treťou literárnou adaptáciou a keďže jeho predchádzajúce dva filmové projekty dopadli úspešne (filmy Dcéra a Vykopávky), očakávalo sa, že zvládne aj ľahší žáner v podobe nenáročného thrilleru. Pomôcť mu s tým malo aj solídne herecké obsadenie, keďže hlavných úloh sa chopili Keira Knightley a Guy Pierce.

Yorgos Lanthimos a jeho ďalší absurdný mix žánrov. A, samozrejme, s Emmou Stone v hlavnej úlohe. A upozornenie – ak sa vám zdá, že veci sa napokon logicky vyriešia, tak sa škaredo pletiete. Vyriešia sa, ale tak „lanthimosovsky“.Ak zatiaľ kvitnú kvety a na nich s neodmysliteľným bzučaním sadajú včely, je asi všetko v poriadku. Alebo možno aj nie je. Teddy Gatz (Jesse Plemons) a jeho trocha zaostalý bratranec Don (Aidan Delbis) žijú v lone prírody a zdá sa, že najmä Teddyho hlavnou starosťou sú včely. Vie o nich všetko a najmä vie, čo im hrozí. Vie o kolapse kolónií, kedy robotnice opúšťajú kolóniu a ktorý je okrem iného spôsobený aj používaním pesticídov. A tiež vie, kto je za očakávanú katastrofu zodpovedný. Istotu berie z konšpiračných podcastov, aj zo svojich vlastných uletených teórií.

S rokmi 2024 - 2025 sme v slovenskom filme svedkami nového reštartu žánru životopisných filmov. Výber hrdinov je zaujímavý, kriminálnik Mikuláš Černák, spevák Karol Duchoň a športovec, krasokorčuliar Ondej Nepela. Epos o Štefánikovi skrachoval, ale snáď bude mať viac šťastia pripravovaný film o Ľudovítovi Štúrovi, ktorý nakrúca režisérka Mariana Čengel Solčanská. Premiéru by mal mať na budúci rok, pri príležitosti 170. výročia obroditeľovej smrti. O ďalšom projekte Gustav a Viera H. režiséra Marka Dobeša sa zatiaľ veľa nevie, ale iste sa do zmieneného žánrového portfolia vojde. Nejdem príliš zabiehať do minulosti, k Jánošíkovi, alebo seriálu o Moricovi Beňovskom, ale kontextuálne súvislosti sa po nejakom čase iste objavia. Prinajmenšom jedna – snaha o hlbší individuálny záber do životov slávnych osobností sa postupne dostáva od historicizmu do intímnejších rovín a medziľudských väzieb.

Kathryn Bigelow zaujala najprv ako žánrová režisérka a získala si pozornosť hororovým filmom (Na prahu temnoty, 1987), akčným príspevkom (Bod zlomu, 1991) a v neposlednom rade ambicióznym, no nie úplne doceneným, sci-fi filmom Zvláštne dni (1995). Dlhé roky pritom zostávala v tieni svojho manžela Jamesa Camerona, až do roku 2010, kedy ho porazila v Oscarovom súboji a odniesla si cenu za najlepšiu réžiu dramatického thrilleru Smrť čaká všade. Mimochodom, bola vôbec prvou ženou, ktorá si vzácnu sošku v tejto kategórii odniesla. Jej filmy nabrali na vážnosti a z Kathryn Bigelow sa stala komentátorka moderných amerických dejín. Znepokojená eskalujúcim napätím v spoločnosti napokon prichádza so závažným filmom Dom plný dynamitu, ktorý je, našťastie, ešte stále fikciou, no udalosti v ňom sa zdajú byť aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým.