Na každom festivale život beží nejako rýchlo, jedna udalosť strieda druhú a nakoniec zistíte čo všetko ste nevideli, presnejšie nestihli. Nedá sa však byť vždy všade – nie je to v ľudských silách. Okolo festivalu sa to hemží mladými ľuďmi, záujem o filmy je veľký, kinosály sú preplnené. Usporiadatelia sa na tento jubilejný ročník nebudú môcť sťažovať. A to ešte neprišli všetky hviezdy ako napríklad Juliette Binoche a mnoho iných.

V sobotu sa začal sa jubilejný 60. medzinárodný filmový festival Karlovy Vary, ktorý oslavuje aj druhé jubileum 80. výročie založenia. Prečo teda nie je osemdesiaty? Marek Eben na úvodnom ceremoniáli sucho poznamenal: „Neriešte to!“ Nebudeme to riešiť, lebo sa to už odčiniť nedá, ale vysvetliť áno. Vtedajšie vedenie festivalu pristúpilo na požiadavku Moskvy, aby sa festival striedal. A tak mu utieklo 20 rokov. Škoda. Ten šesťdesiaty však bol plný hviezd a osobností.

Na počiatku bol film španielskeho režiséra Cesca Gaya s názvom Sentimental, ktorý sa v domácich kinách nevysielal, a tak unikol pozornosti českého a slovenského diváka. Napriek tomu si ho všimla slovenská režisérka Marta Ferancová, ktorej remake V dobrém i zlém z roku 2024 si vyslúžil skôr negatívne recenzie. Pôvodný španielsky film však neunikol ani pozornosti americkej herečky a režisérky Olivie Wilde, ktorá si požičala scenár Cesca Gaya a pretvorila ho do podoby amerického filmu Pozvanie. Výsledkom je konverzačný film približujúci pôvodný španielsky námet americkému publiku s výrazným hereckým obsadením, ktoré umocňuje tragikomický aspekt príbehu.

Podľa všetkého ich vplyv presahoval bežné posluhovanie tým najväčším arcizloduchom histórie od praveku až po súčasnosť. Dokonca by sa dalo povedať, že zásadným spôsobom sa podpísali aj vo svete filmu (odhliadnuc od približne šesťmiliardového príspevku do producentskej kasičky, ktorý „vydolovali“ z nadšeného publika predchádzajúcim animovaným „štvorlístkom“ zo série Ja, zloduch, či dvomi spin off prequelmi a to len od roku 2010). Vedení rozkazovačným Dickom (v pôvodnom znení Pierre Coffin hrajúci v podstate aj všetkých ostatných Mimoňov) sa žltí, vajíčkam podobní výmyselníci, ešte však nie oblečení v charakteristických „lacláčoch“, snažia nájsť svojho Veľkého šéfa v záujme umocniť jeho už tak pre nich dosť obdivuhodné deštruktívne schopnosti. Paradoxne však zväčša sú aj zodpovední za jeho zánik a medzi nimi najmä James so záľubou v kreslení, rozprávaní pútavých príbehov a prakticky neobmedzeným kreatívnym záberom. Keď obrovitý kyklop stúpi na kocku niečoho pripomínajúceho lego, môže za to James. Keď po prečítaní nesprávnych slov z knihy kúziel Mimoni stvoria monštrum, ktoré doslova rozpráši jedného nemenovaného zlého čarodejníka, chudák James má opäť dôvod krčiť sa v ústraní. Každopádne, keď všetci dorazia do Hollywoodu a prekazia jednu vlakovú lúpež, ktorá nebola až tak lúpežou, James objaví svoju novú kreatívnu záľubu...

K nezanedbateľným devízam festivalových miest určite patrí kúzlo prostredia, ktoré je v prípade východoslovenskej metropoly nespochybniteľné. Svoj príťažlivý image má historická vizáž s gotickým masívom Dómu svätej Alžbety i vedľajším kostolom svätého Michala a Hrajúcou fontánou pri divadle, ale i ležérna kaviarenská a reštauračná scéna, kde sa konzumuje i debatuje v akúkoľvek dennú i nočnú hodinu. Všetko to patrí do súboru mimofestivalových atrakcií, ktoré vytvárajú dojem na zahraničných hostí, ktorí sú nezriedka vedení viac zvedavosťou, než programovou náplňou. Ak sa na mieste ukáže, že i tá je plne profesionálna a zaujímavá, spokojnosť sa bez zábran dostaví. Bolo tak i tohto roku, napriek pretrvávajúcej finančnej anémii a čo sa dalo, to sa pri plnom nasadení organizátorov aj stalo.