Naším zástupcom pri udeľovaní prestížnej ceny americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v kategórii najlepší medzinárodný celovečerný film bude snímka režiséra Petra Kerekesa Cenzorka. Rozhodla o tom Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA). „Veľmi si vážime odvahu členov SFTA, že vybrali náš film o sile materstva za múrmi ukrajinského väzenia a dokázali podporiť rozrastanie našej kinematografie za mentálne hranice našich lokálnych tém,“ vyjadrili sa režisér Peter Kerekes a producent Ivan Ostrochovský.

Dôvod, prečo je Heera, hlavná hrdinka románu Petry Procházkovej, Frišta, napoly Ruska, napoly Tadžička a nie Češka, bol zrejme ten, že takto určený pôvod v mnohom vysvetľoval jej rozhodnutie vydať sa za svojim mužom Nazirom do Afganistanu. Predpokladal, že mladomanželka už má o živote v patriarchálním prostredí radikálne odlišnej kultúry nejakú predstavu a do značnej miery rozumie aj politickej situácii. Scenárista Ivan Arsenjev túto dôležitú okolnosť pominul a z Heery urobil českú Helenu. Jej cestu k rozhodnutiu sťahovať sa do Kábulu a priblížiť predstavu, s ktorou sa vydala na túto riskantnú cestu veľmi neriešil.

Vzájomné prelínanie hraného a dokumentárneho filmu prináša prekvapenia, najčastejšie príjemné a hodné ako diváckej, tak kritickej pozornosti. Kým sme nedávno videli dokument Mira Rema Láska pod kapotou, smerujúci svojou vnútornou orchestráciou k hranému žánru drámy, v Cenzorke Petra Kerekeša sa nám predstavuje model hraného filmu, štrukturovaného ako dokument.

Hoci to znie neuveriteľne, Filmový festival inakosti má už viac rokov, ako mali možno tohto roku jeho najmladší návštevníci – keďže festival zaraďuje do programu aj skromnú sekciu určenú deťom. FFI sa dožil v dobrej kondícii 15. ročníka, čo je príležitosť, aby organizátori konečne začali jeho ročníky číslovať aj na plagátoch a v propagačných materiáloch (čo sa doteraz nedialo). Tohtoročnému FFI pridelili v grafickej podobe symbolický občiansky preukaz – a mládenec (alebo mladá dáma? – na genderi v tomto prípade nezáleží) zvládol svoj debut medzi mladými dospelými veľmi dobre.

Jane je pohľadná mladá absolventka vysokej školy. Má to šťastie, že sa jej podarilo získať prestížne miesto vo firme pomerne významného filmového producenta pracujúceho v New Yorku. Pre dievča z amerického vidieka ide pochopiteľne o splnený životný sen, jej rodina je, samozrejme, na ňu patrične hrdá, ako sa dozvedáme z ich spoločného telefonického hovoru. Pochopiteľne skutočný život nikdy neodpovedá našim ilúziám o kariére, a tak aj Jane čaká behom jedného pracovného dňa precitnutie do reality. Nejde síce o nič s priamo zničujúcim efektom, čo však neznamená, že tieto udalosti nebudú mať na jej život a celkové chápanie okolitého sveta určitý významný dopad.