Pred siedmimi rokmi sa Anna Elliotová (Dakota Johnson) bezvýhradne zamilovala. Vtedy ešte nevýznamný námorný dôstojník Frederick Wentworth (Cosmo Jarvis) ju dokonca požiadal o ruku. Všetko však skomplikovali ostatní členovia Anninej rodiny, vrátane priateľky jej zosnulej matky Lady Russellovej (Nikki Amuka-Bird), mentorky ktorej názoru si veľmi váži. Ani Wentworthova šikovnosť a ambície vraj nestačia na to, aby bol dôstojným manželom ktorejkoľvek ženy z Kellynch Hall, ich rodinného sídla. Anna ho preto odmietla. Neubehla však od vtedy ani len chvíľka, kedy by svoje vtedajšie rozhodnutie neľutovala. Práve dovŕšila dvadsiaty siedmy rok života a podľa dobových „štandardov“ sa vo svadobných šatách pred oltár pravdepodobne už nepozrie...

Viete si predstaviť, že v tak málo zaľudnenej krajine, ako je Island, môže pôsobiť sériový vrah? V realite to síce príliš pravdepodobné nie je, ale vo fiktívnych svetoch televíznych seriálov zo žánru nordic noir je, samozrejme, možné všetko. Respektíve akýkoľvek nepredstaviteľný zločin. No a prvým prípadom sériového vraha v krajine sa zaoberá aj miniséria Vraždy vo Valhalle z islandskej produkcie pre streamovaciu spoločnosť Netflix. Pokiaľ si zadáte do googlu výber toho najlepšieho zo severskej krimi produkcie, The Valhalla Murders sa objavia hneď medzi prvými, po boku napríklad už dvojsériového projektu V pasci Baltasára Kórmakura. No a niet sa čo čudovať, Vraždy vo Valhalle ponúkajú všetko, čo fanúšik temných detektívok s množstvom zvratov a dusnej atmosféry očakáva.

Životopisné filmy sú náročnou disciplínou, vibrujúcou medzi faktami, potrebami dramatického príbehu a zároveň snahou uchopiť čosi, čo púhe CV presahuje. Nakrúcať film o žijúcich legendách tieto požiadavky znásobuje. Overiť si čokoľvek zo života hrdinu je ľahké a preto je dramatická fabulácia obmedzená a zistiť, čo by sa tak zo života agresívneho futbalistu, ktorým Zlatan Ibrahimovič asi bol, hodilo pre večnosť, je zase ťažké. Nech zostane verejným tajomstvom, že filmy o futbalistoch nenakrútia žiadne intelektuálne hviezdy, súkajúce prevratné a originálne myšlienky a nápady z rukáva. Tvorcovia švédskeho filmu Volám sa Zlatan na nič prevratné neprišli a nakrútili slušný podpriemer.

Ak by česká história potrebovala účinné a výkonné PR, cesta výroby pôsobivých veľkofilmov, určených globalizovaným diváckym kruhom, je asi najefektívnejšia. V podobe filmového príbehu musí prejsť potrebnou zjednodušujúcou úpravou a zároveň vhodným stylingom, to je jasné. Výber tvorcov filmu padol na Jana Žižku, husitského vojvodcu, ktorý, ako nám tvrdí film, nikdy nebol porazený a nikdy neprehral a je to voľba v tomto ohľade presná.

Osud i názory Lajosa Kassaka (1887-1967), rodáka z Nových Zámkov, je príbehom výnimočným a v mnohých ohľadoch pre stredoeurópske prostredie, plné prevratných historických prúdov a dramatických udalostí, ikonickým. Ilustruje turbulentnú dobu, generujúcu svojím bezohľadným tlakom obdivuhodné postavy vzdorujúcich a rebelujúcich hrdinov. Kassakova cesta z chudoby a ťažkej práce do elitných intelektuálnych kruhov prekonáva spoločenské bariéry a do značnej miery i existujúce názorové platformy nielen na formu životného štýlu, ale i umenia a všetkého, čo ho začiatkom 20. storočia nanovo formovalo a inovovalo.