V roku 2006 sme mali na filmovom plátne možnosť vidieť film Sofie Coppola Maria Antoinetta, ktorá tradičnú historickú drámu ozvláštnila leitmotívom rockovej hudby reflektujúcej vnútorný svet mladej budúcej francúzskej kráľovnej. O dvanásť rokov neskôr do kín prichádza ďalšia netradičná historická dráma absurdného gréckeho režiséra Yorgosa Lanthimosa Favoritka.

Akoby v duchu festivalovej témy Deň po dominujú tento rok hlavnej súťažnej kategórii na 13. ročníku Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča 2020 osamelosť a vyrovnávanie sa s ňou. Celkovým víťazom a držiteľom hlavného ocenenia Anča Award sa tento rok stal krátky film francúzskeho režiséra Osmana Cerfona I’m Going Out For Cigarettes (Išiel som iba po cigarety) z roku 2018.

Čestné uznanie v rovnakej kategórii bolo udelené estónskemu režisérovi Kasparovi Jancisovi a jeho filmu Cosmonaut (Kozmonaut). Slovenskú cenu si odniesli mladí animátori Michaela Mihályi a David Štumpf za medzinárodne úspešný film SH_T HAPPENS.

Po úvodnej akcií v opere, ktorá pre nemenovaného protagonistu (John David Washington) a jeho tím nedopadne najlepšie, sa dozvedá, že všetko bol len test. To, že pri mučení nepriateľovi nič nevyzradil a odhodlane zvolil krok sebaobetovania, rozhodlo o jeho schopnostiach spolupracovať na vyššej úrovni v agentúre.

Tretia svetová vojna je vinou ukrajinského oligarchu Andreia Satora (Kenneth Branagh) na spadnutie. Nehrozí však nukleárnym holokaustom, ako si vždy všetci mysleli. Je v tom niečo oveľa horšie. Tajomné nábojnice, s ktorými sa protagonista v predchádzajúcej akcií stretol po prvý raz, sa nezarývali pri vystrelení do stien, ale vychádzali z nich von akoby v spätnom toku času.

Mladý Jack (Micheál Richardson) vedie v Londýne galériu, ktorú vlastní rodina jeho manželky Ruth (Yolanda Kettle). Galéria je jeho život a ten, zdá sa, už čoskoro skončí. Na ceste ho totiž čaká nepríjemný rozvod a musí tiež čeliť manželkinmu zákernému rozhodnutiu galériu predať.

Jediná možnosť, ako o ňu neprísť, je odkúpiť ju za peniaze z predaja jedného starého, neobývaného domu niekde v Toskánsku. Lenže bude s predajom súhlasiť jeho otec, tiež polovičný vlastník? Obaja sa profesionálne venujú výtvarnému umeniu, ale odlišným spôsobom. Zatiaľ, čo sa Jack možno trochu detinsky pokúša získať si otcovo uznanie, je vo svojom živote stále praktickejší než on. Robert (Liam Neeson) sa väčšinou len skrýva v ateliéri. Maľuje obrazy, ktoré by podľa jeho vlastných slov bolo lepšie spáliť a nezáväzne strieda partnerky bez toho, žeby si vôbec niekedy dokázal zapamätať ich mená. Spoločne sa vydávajú na cestu do svojho bývalého domova. Na miesto, ktorému sa síce väčšinu času vyhýbajú, no zároveň ho tvrdohlavo udržujú v nezmenenom stave kvôli spomienkam na matku a manželku, ktorá zahynula pri tragickej automobilovej nehode.

Po zhliadnutí nanovšieho filmu režisérky Malgorzaty Szumowskej Ďalšie jahniatko si jej meno v titulkoch musia tí, čo majú radi jej filmy, pozrieť dvakrát, aby uverili, že tento príbeh „vzbúrenej ovce“, ako  nazvali v poľskom denníku Politika, nakrútila naozaj ona. A nejde o kompliment.

Odohráva sa v nejakom divnom medzičase, medzi minulosťou a prítomnosťou. Kdesi v lesoch žije sekta žien, vedená Pastierom (Michiel Huisman). Delia sa na manželky a dcéry a tie druhé, potenciálne manželky alebo jednoducho milenky. Aby sme ich rozlíšili, jedny sú oblečené do šarlátoveých šiat, tie druhé do tyrkysových. Na pozadí lesnej kulisy to vyzerá dobre, ale najlepšie vtedy, keď sú všetky v bielom a Pastier ich potiera krvou zarezaného barana. Celý film vyzerá ako kompozícia obrazov a klipov, oddelene fungujú zaujímavo, dohromady ani nie.