Platforma Only Fans, ktorá ponúka erotický obsah vo forme fotiek alebo klipov s možnosťou priamej komunikácie s „virtuálnymi priateľkami“ , je rýchle rastúcim biznisom a napríklad v ČR priznali finančným úradom jej účastníčky za rok 2023 príjem vo výške 957 miliónov korún. Táto činnosť sa nenachádza na zozname živností a väčšinou sa kvalifikuje ako reklamná alebo iná podnikateľská činnosť.

Keď je film úspešný, predpoklad pokračovania je na mieste. A prví Podfukári boli úspešní: s rozpočtom približne 75 miliónov dolárov zarobili v roku 2013 takmer päťkrát viac. Keď pokračovanie dosiahlo o tri roky neskôr takmer rovnaký zisk, bolo jasné, že sa pracuje na treťom diele. V skutočnosti už boli plány na ďalší film pripravené ešte pred uvedením druhého dielu. Projekt sa však ukázal ako náročný a ohlásený spin-off sa nikdy neuskutočnil. Nakoniec uplynulo toľko času, že nikto neočakával pokračovanie série. Napriek istej skepse sú však Podfukári 3 tu. Či bude aj nová kapitola príbehu obdobne úspešná, je otázne. Film však oplýva všetkým, čo charakterizovalo jeho dvoch predchodcov, vrátane nedostatkov.

V roku 1982 a v románe Bežiaci muž od Richarda Bachmana (možno ho ale skôr poznáte pod oveľa zvučnejším menom Stephen King) boli Spojené štáty americké aktuálnej súčasnosti popísané ako totalitná mocnosť – znečistená, preľudnená, zneužívajúca svojich tvrdo pracujúcich obyvateľov na nikdy nekončiacu drinu v zdraviu škodlivých podmienkach a z každej strany masírovaná mediálnou manipuláciou, či prekrútenými fake news. Nájsť si a udržať prácu bol jednoznačný boj. Stať sa protagonistom niektorej z masovým publikom hltaných reality show (v rámci politickej taktiky chlieb a hry), kde spravidla ide o život, bolo oveľa pravdepodobnejšie, ako opäť sa zamestnať v prípade, že vás predchádzajúci zamestnávateľ pripísal na „black list“. Nehovoriac už o nedostupnosti liekov v prípade, že vaše dieťa postihla nejaké bežná sezónna choroba. O tom, či sa knižná predloha vo svojom odhade roku 2025 trafila do čierneho, sa dá polemizovať – obzvlášť podľa toho, aká časť názorového spektra medzi liberalizmom alebo konzervativizmom sa diváka viac dotýka, a tiež ako vníma toho „blonďáka“ na čele krajiny. Každopádne, zaujímavým spôsobom predvídala sledovanie na každom kroku cez moderné technológie, spochybňovanie reálnych faktov dezinformáciami a tiež popularitu reality shows v časoch, keď o nich ešte nikto ani poriadne nezačal uvažovať, ako o formáte schopnom konkurovať nekonečným seriálom...

Nielen Leni Riefenstahl, ale aj vyznenie samotného dokumentárneho filmu Riefenstahl režiséra Andresa Veiela je kontroverzné. Tak si radšej hneď na úvod povedzme kto bola jedna z najkontroverznejších osobností dvadsiateho storočia - Helena Bertha Amalia Riefenstahl, narodená 22. augusta 1902, zomrela 8. septembra 2003 vo veku 101 rokov. Filmová režisérka, producentka, strihačka, ale aj herečka, fotografka a tanečnica bola známa predovšetkým novátorským prístupom k nakrúcaniu a uchvacujúcimi a bravúrnymi kameramanskými zábermi. Dokumenty ako Triumf vôle (1934) o 6. zjazde NSDAP a Olympia (1938) o Olympiáde v Berlíne sú dodnes ukážkou geniálneho filmárskeho remesla. Prvá snímka vznikla na požiadanie Hitlera. Ona si však najviac cení svoj debut Modré svetlo (1932), bola jeho režisérkou, producentkou i hlavnou predstaviteľkou. Na MFF v Benátkach ho ocenili Striebornou medailou a mal medzinárodný úspech. Na otázku čo by si priala, aby ju po rokoch charakterizovalo povedala: „Modré svetlo, lebo to je kľúč k môjmu životu i osobnosti.“ Leni bola dva razy vydatá – prvým manželom bol vraj oddaný nacista nadporučík Peter Jacob, o dva roky sa rozviedli, neskôr sa jej manželom v roku 2003 stal o 48 rokov mladší Horst Kettner (1944) a na počudovanie manželstvo vydržalo. S ním sa ako 80-ročná potápala v Karibiku a Indickom oceáne.

Pátranie po dôvodoch obrovskej popularity ďalšieho seriálu z nemocničného prostredia, kde sa neustále opakuje vzorec dramatického zápasu lekárov o zdravie a život pacientov, je v podstate jednoduché. Je to totiž téma, ktorá sa týka všetkých a spoľahlivo projektuje skúsenosti a zážitky širokého diváckeho spektra. Pri pohľade na seriály, ktoré najnovšej verzii Urgentu predchádzali, pripomeňme si slávnu Pohotovosť z rokov 1994-2009 a jej pätnásť sérií, z novších napríklad New Amsterdam (2018-2021) uvedeným na Netflixe, je zrejmé, že ide o úspešný vzorec so štruktúrou striedajúcich sa mikropríbehov a siete personálnych interakcií medzi lekármi, lekárkami, či sestrami, s väčšou alebo menšou dávkou ich súkromných životov. Nemenným elementom takto vystavaných dejových štruktúr je centrálna charizmatická postava veliaceho primára.