Tomuto originálnemu pohľadu do sveta domácich zvierat dominuje sekvencia života prasnice Gundy a jej početných potomkov, doplnená sliepkami, kravami a býčkami. Oko kamery sleduje ich bežné živočíšne prejavy, pre prasiatka je najdôležitejší zápas o prístup k vemenu, následujú matku po výbehu a vzájomne sa socializujú, inštinktívne koordinujú svoju rodinnú societu.

Dva páry mileniálov Pippa (Sydney Sweeney) a Thomas (Justice Smith), Sebastian (Ben Hardy) a Julia (Natasha Liu Bordizzo) žijú v bytoch oproti sebe. Na tejto ulici je však mimoriadne zvláštne to, že ani jeden z bytov v danej lokalite nemá na oknách žiadne žalúzie, rolety ani závesy. Všetko, čo sa v ich domácnostiach odohráva, môžu navzájom vidieť v plnom formáte. Prvú noc v byte Pippa a Thomas zistia, že vidia úplne všetko, čo sa v byte Seba a Julie odohráva. Vidia aj to, čo by nemali. Túžba vidieť a dozvedieť sa ich úplne ovládne. Nevinné zásahy do ich života a súkromia sa však v jednom momente zvrtnú a stávajú sa fatálnymi. Oplatí sa tento film, pôvodný thriller z dielne Amazon Prime vidieť? Mal by byť na vašom zozname sledovaných? Alebo spravíte lepšie, keď ho preskočíte?

Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021

a Ceny Slovenskej filmovej kritiky 2021

Press servis

Napriek stále nepriaznivej situácii v súvislosti s covidom prichádzame aj tento rok s 32.ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych  cien IGRIC 2021. Zložitá spoločenská, ale aj finančná situácia síce dokáže mnohé kultúrne aktivity výrazne zabrzdiť, ale nie úplne zastaviť. Vďaka odhodlaniu, nadšeniu, kreativite a zanieteniu sa prípravnému štábu a tvorcom podarilo aj tento rok priviesť na svet originálny a svieži program a významné podujatie, ktoré vzdáva hold kvalitným filmovým a televíznym dielam a tvorcom.

„Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“ Citát Georgea Santayana veľavýznamne otvára dramatickú rekonštrukciu skutočných udalostí. Freddy (Noël Czuczor) a Valér (Peter Ondrejička), dvaja zapisovatelia smrti v osvienčimskom koncentračnom tábore, z neho úspešne unikli 10. apríla 1944. Pre ostatných zajatcov to, samozrejme, znamenalo peklo systematického mučenia a odolávanie dozorcami neustále kladenej otázke, ako sa im to vôbec mohlo podariť? Ale aj prísľub nádeje... Dvojica so sebou totiž niesla dôkazy o tom, že za ostnatými drôtmi ani zďaleka nejde len o formálne vyčlenenie určitej časti obyvateľstva.

Nebude náhoda, že svetové kinematografie v tomto čase objavujú a prinášajú témy o nezrelosti mladých ľudí na život. V Cannes to bol film nórskeho režiséra Joachima Triera Julia (v 12 kapitolách), ktorý si vzal na mušku tridsiatnikov, na festival v Karlových Varoch zasa priniesol tému nerozhodných a tápajúcich tridsiatnikov nemecký film Dietricha Brüggemanna Nie! Americká režisérka Gia Coppola, hádate dobre, je to vnučka Francisa Forda Coppolu, síce znížila vekovú hranicu, problém je však ten istý, ale pridala vo filme Mainstream ako bonus aj vplyv sociálnych sietí. Tento rozmer tému obohatil a možno aj prišiel na koreň tohto nežiadúceho javu.