Marvelovská mašinéria je už s nami dlho, no ani po rozšírení svojho pôsobenia o seriálovú scénu neprestáva s istým žánrovým experimentovaním. To mal iba podčiarknuť očakávaný projekt s názvom Tajná invázia, ktorý sa taktiež snažil priniesť čosi odlišné do trochu stojatých komiksových vôd tohto univerza. No jedna vec je snaha, druhá samotný výsledok...

Idol od Sama Levinsona patril bezpochyby k najočakávanejším seriálovým projektom roka. Tvorca oceňovanej Euphorie, atraktívny námet zo sveta šoubiznisu a talentovaná Lily-Rose Depp v potenciálne prelomovej roli – toto všetko sľubovalo dostatočne silný zážitok, ktorý však výrazne schladili už prvé reakcie kritikov. Ako je na tom teda seriál ako celok a stojí vlastne za pozornosť?

V roku 2018 označil časopis Time Gal Gadot za jednu zo 100 žijúcich najvplyvnejších ľudí  – čo je pozoruhodný dôkaz kultúrnej ozveny najmä z jej sólového DC filmu Wonder Woman. Odvtedy však začala hviezdna žiarivosť postupne pohasínať – za čo môže iste aj trochu smoly a zlé načasovanie: film Wonder Woman 1984 bol do kín uvedený na vrchole koronavírusovej pandémie s oveľa menším úspechom, než by sa čakalo od pokračovania globálneho fenoménu. Brannaghova Smrť na Níle (Death on the Nile) po niekoľkých odkladoch a škandáloch herca Armieho Hammera okolo väčšiny ľudí preplávala bez povšimnutia. Akčný film Red Notice na druhej strane priniesol Netflixu masívnu návštevnosť a Gal Gadot tučnú výplatu, no kritické ohlasy boli prinajlepšom vlažné.

Mladý režisér Samuel Bodin sa do hororového sveta ponoril už roku 2019, keď pre spoločnosť Netflix režíroval úspešný mysteriózny seriál Marianne, a i keď V zajatí zla predstavuje jeho kinodebut, nedá sa povedať, že by mu bol hororový žáner cudzí. Horor nie je cudzí ani scenáristovi Chrisovi Devlinovi, ktorý roku 2022 predstavil novú verziu filmu Texaský masaker motorovou pílou, i keď je pravdou, že ten kvalitatívne nijak nezaujal kritiku ani divákov. Keďže za filmom stoja pomerne nové tváre, v traileri sa distributéri snažili nalákať na formulku „od producentov filmu Barbar a To“, čo zväčša nebýva veľavravná reklama.

Ten nápad bol už od začiatku šialený. Osloviť najlepších hráčov jednej milovanej počítačovej hry – vlastne pardon, pretekárskeho simulátora – a nechať ich zakúsiť jazdu v kokpite ozajstného pretekárskeho auta. Prejsť si trate, ktoré po všetkých tých nekonečných hodinách strávených za konzolou síce len virtuálne, ale napriek tomu do posledného detailu skutočne dôverne poznajú. Nechať ich absolvovať potrebný tréning s profesionálmi a možno tiež, keď pôjde všetko tak ako má, zúčastniť sa skutočných pretekov... S tým predstúpil výkonný riaditeľ Nissanu Danny Moore (Orlando Bloom) pred manažérov Gran Turisma v Tokiu. Ľudia vraj pozvoľna strácajú záujem o šoférovanie. Keď im finančná situácia napríklad skomplikuje zaplatenie splátky za auto, sotva ich jeho strata vzruší a radšej si zavolajú na svoje potulky mestami Uber. Hra pre systémy PlayStation navrhnutá spoločnosťou Polyphony Digital a Kazunori Yamauchim (Takehiro Hira) však dokáže v používateľovi vygenerovať to správne nadšenie...