Teória všetkého má v skutočnosti tri začiatky a prinajmenšom rovnaký počet koncov. Uprostred toho sa skrýva sujet, ktorý sa odvíja v lineárnom slede, hoci navonok pôsobí chaotickejšie a spletitejšie, než v skutočnosti je. Režisér Timm Kröger nám teda so svojím najnovším dielom neservíruje žiadnu oddychovú záležitosť. Väčšina filmu je odetá do čiernobieleho vizuálneho hávu vďaka čomu sú alpské panorámy obzvlášť pôsobivé. Kto je ochotný sa oddať pravidlám neľahkej hry načrtnutej režisérom a scenárom bude zavedený do povojnového Nemecka v roku 1962 - do krajiny, kde sú duchovia nemeckej histórie stále veľmi prítomní.

Pôdorys príbehu filmu Anora, v ktorom dominuje dvojica, prostitútka a syn bohatých milionárov, v sebe nesie nános množstva podobných variácií ako rozprávkových, tak romanticko-melodramatických, od Popolušky až po „pretty woman“ a iste by sa našli aj ďalšie, tragické nevynímajúc. Čo iné, nové a neočakávané sa ešte k týmto príbehom o hľadaní lásky, šťastia a koniec koncov i blahobytu, k tejto existujúcej žánrovej topografii dá dodať, sa dozvieme od Seana Bakera, scenáristu i režiséra, tvorcu s nezvykle širokou optikou pohľadu na svet, s jeho bohato namixovanou kombinatorikou, kultúrnou, sociálnou a vlastne i politickou. Pohybuje sa vo svete bez hraníc s obdivuhodnou slobodou a kreativitou, možno blízkou aj Wesovi Andersonovi, alebo Jimovi Jarmushovi. Jeho prostitútka Anora a Váňa, syn bohatých rodičov a veľmi realistický dedič ruského bojarského oligarchizmu, sediaceho na miliónoch a pusteného z reťaze po rozpade Sovietskeho zväzu, je dvojicou, ktorá nám predvádza viac než búrlivý románik s predpokladaným koncom.

„Žiaden politik by nedovolil filmárovi, aby bol tak blízko a sledoval jeho prácu, ako prezidentka Zuzana Čaputová“, povedal pre denník Sme režisér filmu Prezidentka Marek Šulík. Päť rokov sledoval jej prácu, radosti, starosti, ale najmä politické nešváry, ktorým musela čeliť. Pochopiteľne, že sa do filmu všetko nedostalo, ale cieľom režiséra bolo v tomto časozbernom dokumente čo najpresnejšie priblížiť je päť turbulentných rokov. Ak si niekto myslí, že nič horšie, ako sa stalo nášmu prvému prezidentovi Michalovi Kováčovi, že mu uniesli syna a pred prezidentským palácom hodiny odbíjali jeho odchod z funkcie a že jej predchodca, Andrej Kiska, takisto nemal chvíľu pokoja a dodnes ho vláčia po súdoch, je na veľkom omyle. To čo si „gentlemani“ dovolili voči žene a hlave štátu nemá v našich dejinách, ale ani v Európe obdobu.

Nemý film Metropolis rozhodne patrí medzi najzásadnejšie filmy nemeckého expresionizmu a je považovaný za základný kameň scifi vôbec. Obyvatelia mesta Metropolis žijú v dvojtriednej spoločnosti. Na zemi žijú privilegovaní a bohatí občania. Dole pod zemou zas pracujúci robotníci, ktorí udržiavajú mesto v pohybe. Joh Fredersen (Alfred Abel) ovláda celé mesto a vládne mu prísnou rukou. Jeho syn Freder (Gustav Fröhlich) ako jediný spochybňuje bezstarostný život privilegovaných a vydáva sa do srdca mesta za svojou milou Mariou (Brigitte Helm)...

Hneď na úvod je v súvislosti s týmto zaujímavým seriálom potrebné uviesť, že britská tajná služba MI5 nemá žiadne „odkladisko“ neschopných agentov a Slough House existuje len ako fikcia v románoch Micka Herrona. Prvý z rovnomennej série – Slow Horses, bol vydaný v roku 2010 a do roku 2022 ich vyšlo trinásť. Na Apple TV+ končí uvedenie 4. série a čaká sa na piatu, navyše si seriál odniesol Emmy (cenu udeľujú tri nezávislé televízne akadémie) za scenár, takže o jeho úspešnosti niet pochýb. Česky alebo slovensky si zatiaľ žiadnu Herronovu knihu neprečítame, ale po uvedení seriálu to môže byť hneď inak.