Na nástenných hodinách v reštaurácií Norms v Los Angeles s ručičkami pozostávajúcimi z jedálenského príboru práve odtikala desiata hodina a desiata minúta v noci, keď sa tam zjavil on. Mal na sebe dosť nevzhľadný bizarný kostým, z ktorého trčali aj odkvapkávajúce hadičky niečoho, čo rozhodne nemuselo voňať obzvlášť vábne. V očiach mal hysterický výraz pomäteného bezdomovca. V ruke držal spínač k možnej trhavine a svojimi slovami: „Toto NIE JE prepad!“ sa snažil osloviť veľký počet zákazníkov podniku neustále hľadiacich do mobilov natoľko dôrazne, aby mu aspoň na chvíľku venovali hoc len minimum vlastného sústredenia. Predstaví sa ako cestovateľ v čase (Sam Rockwell), čo, samozrejme, veľkú dôveryhodnosť v nikom naokolo nebudí. Vraj hrozí veľká katastrofa súvisiaca s nadchádzajúcimi pokrokmi s umelou inteligenciou. Bol na tomto mieste a v tomto okamihu už aspoň 117-krát a snažil sa nájsť vhodnú kombináciu budúcich spojencov – nikde inde by ju vraj nenašiel. Nádeje, že ju konečne nájde tento raz si tiež veľmi nerobí. Raz to ale určite vyjsť musí. Z tých, ktorých medzi zákazníkmi presvedčí, sú niektorí pomerne dosť veľkí podivíni. Nájdu sa dokonca aj dve ženy, ktoré rozhodne prehovárať netreba. Hoci o účasti jednej z nich má pre smútok v jej očiach sám trochu pochybnosti...

Ako sa tak skupinka prediera z reštaurácie von a čelí policajným hliadkam majúcim ich za teroristov, prípadne dvom neznámym maskovaným žoldnierom s úmyslom nenechať ani jedného z nich nažive, začínajú sa pozvoľna odhaľovať motivácie jednotlivých kľúčových charakterov. Mark (Michael Peña) a Janet (Zazie Beetz) sú učitelia na strednej škole frustrovaní tým, že ich študenti nedokážu ani na moment odtrhnúť oči od svojich mobilov. Knihy im už vôbec nič nehovoria a spochybňujú prakticky všetko, čo sa im snažia „vtĺcť“ do ich svojhlavých makovíc. Mark sa dokonca v kritickom momente pred pár dňami odhodlal jednému študentovi počas výučby, zhypnotizovaný jeho neustále prstami hladkajúcou obrazovkou, dotknúť mobilu, čo sa stretlo v agresívnou nevôľou ako jeho, tak ostatných spolužiakov. Od tej chvíle je deprimovaný suplent literatúry pre jedenásty ročník prenasledovaný znepokojujúcim davom a netuší, ako si s tým poradiť. Susan (skvelá Juno Temple) sa zase pre zmenu pokúša vyrovnať so smrťou vlastného syna, ktorý zomrel pri jednej z davových školských strelieb. Je zmätená tým, ako reagujú iní rodičia obetí podobne osudových udalostí – ako svoje zosnulé deti už ani neoplakávajú, ale skôr sa pozastavujú nad tým, že cestou domov budú zase trčať v dlhočiznej dopravnej zápche. Niektorým totiž ich deti pri školskej streľbe zahynuli opakovane, tak už to na nich nemá až taký šokujúci účinok. Deti sa vraj dajú znovu naklonovať – dokonca s určitými vylepšeniami.

Ak si Susan zadováži o niečo lacnejší model svojho milovaného Darrena (Riccardo Drayton), nemala by sa veľmi čudovať tomu, keď príležitostne bude jednať alebo hovoriť frázy pripomínajúce produktové reklamy. Ona by ho ale rada mala späť takého, aký bol aj s typickými ľudskými nedokonalosťami. A okrem podozrivo do svojej práce "zažratého" šoféra Uberu Scotta (Asim Chaudhry), skautského vedúceho Boba (Daniel Barnett), milovníčky koláčov Marie (Georgia Goodman), je v tomto zmätenom tíme na záchranu sveta ešte Ingrid (Haley Lu Richardson), mladá žena v kostýme princeznej z detskej narodeninovej oslavy so samovražednými sklonmi. Práve prišla o priateľa Tima (Tom Taylor) kvôli jeho závislosti na virtuálnej realite s argumentom, že umelý svet je podľa neho lepší, ako ten skutočný, desivý a plný bolestných skúseností. Ingrid je však ako na potvoru prvým človekom, ktorému lekári zistili výraznú alergiu na najmodernejšie technológie a hlavne na Wi-Fi. Cieľ záchrannej misie:Infiltrovať sa do nenápadne pôsobiaceho domu niekde na predmestí a prinútiť jedného deväťročného chlapca, čo údajne vynájde problematickú umelú inteligenciu, aby do nej nainštaloval nenápadný program na zabezpečenie navyše...

Snímka Veľa šťastia, zdravia, nezomri režiséra Gorea Verbinskiho (Lov na myš, Kruh, séria Piráti z Karibiku) je zábavným, neúctivým satirickým pohľadom na dnešnú spoločenskú závislosť na najmodernejších technológiách, úpadok ľudskej inteligencie a vôbec schopnosti na čokoľvek sa sústrediť dlhšie, ako trvá krátke video na TikToku. Varuje pred hrozbou rozvíjajúcej sa umelej inteligencie – je trefný vo svojom kritickom pohľade, aj keď mnohí by mohli namietať, že je to kritický pohľad charakteristický pre konkrétnu generáciu, zjednodušujúco nahliadajúcu na inú generáciu. Každá postava pod 30 rokov je v príbehu podozrivá a pristupuje sa k nej s určitou nedôverou. Film vníma napätie v spoločnosti vyvolané neraz konšpiračnou názorovou „masážou“ zo sociálnych sietí, poukazuje na izolovanosť človeka vo vzťahu s jeho blízkymi, pokiaľ voyeristicky dáva prednosť náhľadu na život skrz obrazovku mobilu, či počítača a bojí sa zapojiť do hmatateľných každodenných skúseností, ktoré má reálne na dosah, keby sa odhodlal stlačiťto malé tlačidlo na vypnutie. Bolestivá téma streľby na školách, na ktorú sa film pokúša pozerať s určitým nadhľadom, je asi najodvážnejším prvkom príbehu – humorom poháňaným vpred priamo prejavenou myšlienkou, avšak humorom dosť mrazivým a viac-menej na hrane.

Absurdný motív klonovania a umelého vylepšovania ľudských bytostí na zákazku zdôrazňuje a prehlbuje určitú infláciu hodnôt v súčasnej ľudskej spoločnosti. Popri tom však tiež preskúmava tému ľudskej smrteľnosti a spôsoby vyrovnávania sa so stratou milovaných blízkych. Uvedomenie si postavy Susan, že jej naklonovaný syn už nie je tým Darrenom, ktorého poznala, dodáva príbehu adekvátnu emocionálnu váhu, intímnu uzemnenosť, zatiaľ, čo popri týchto vzácnych momentoch prejavenej ľudskosti film narába s kľúčovými postavami skôr ako s nositeľmi významu, či názoru v rámci pomerne chladnej úvahy, ktorá z príbehu zvrat od zvratu nie až tak spontánne vyrastá. Sem-tam by jej dokonca viac pristalo, keby si niektoré „hlbokomyseľné“ témy prenechala aj pre podtext. Scenár Matthewa Robinsona je doslova prepchatý originálnymi nápadmi. Oveľa pútavejší je však v retrospektívnych predstaveniach kľúčových pováh potenciálnych členov tímu na záchranu sveta. Samotná záchrana je skôr paródiou známych motívov z Terminátora (1984) Jamesa Camerona, Dvanástich opíc (1995) Terryho Gilliama, Matrixu (1999) dnes už sestier Wachowských, Na konci sveta (2013) Edgara Wrighta a mnohých premnohých ďalších. Niektoré „šokujúce“ odhalenia, ktoré by mali postaviť celý príbeh na hlavu alebo ho zasadiť do neočakávaného významového kontextu, kvôli tomu príležitostne prídu o podstatnú časť svojej údernosti. Pričom príbeh je štruktúrovaný tak, že sotva dokáže udržať zavedené dynamické tempo rovnomerne od prvej po záverečnú (až) 134. minútu. To, skrátka, len tak jednoducho nejde.

Kamera Jamesa Whitakera sa s prehľadom vyzná v intímnych medzihrách, aj v dynamickej humornej záchrane, či pri putovaní po nenápadných uliciach s nepravdepodobnými hrozbami. Pomáha tiež dodať dobre mienenému, na zjavné tlmočenie závažnýchkritických myšlienok zameranému scenáru, „navliecť“ sa do kabáta filmového trháku, ktorý sa ani zďaleka neberie vážne a občas pôsobí až videoherne. Napriek tomu, že svojím postojom voči moderným technológiám a ich schopnosti odpútavať od bežného života, sa zvolená forma môže niekedy zdať trošku pokrytecká. Strih Craiga Wooda hrá dôležitú rolu pri správnom komickom načasovaní, zatiaľ čo hudba Geoffa Zanelliho efektívne duní, sem-tam zosmiešňuje bizarné postavičky príbehu, inokedy zdôrazňuje patetickú „závažnosť“ ich boja. Stojí za to nechať si snímkou Veľa zdravia, šťastia, nezomri ozvláštniť deň. Je to remeselne zručne stvárnená zábava, ktorá nezabúda na myšlienku, osviežujúcu pripomienku ľudskosti, či vôbec oslavu ľudskej nedokonalosti a zraniteľnosti v časoch, keď sa zdá, že všetci preferujú len naleštenú falošnú dokonalosť na povrchu. Skrátenie o pár minút by však filmu tiež celkom prospelo.

Veľa šťastia, zdravia, nezomri (Good Luck, Have Fun, Don't Die), USA, Nemecko, 2025
Dĺžka: 134 minút
Réžia: Gore Verbinski
Scenár: Matthew Robinson
Kamera: James Whitaker
Hudba: Geoff Zanelli
Casting: Orla Maxwell
Strih: Craig Wood
Zvuk: Erik Aadahl, Dan Gamache
Scénografie: David Brisbin, Ross Jenkin
Masky: Marika Weber
Kostýmy: Neil McClean
Produkcia: Denise Chamian, Robert Kulzer, Erwin Stoff
Hrajú: Sam Rockwell, Haley Lu Richardson, Michael Peña, Zazie Beetz, Asim Chaudhry, Juno Temple, Tanya van Graan, Conrad Kemp, Dino Fetscher, Ryan Kruger, Cassiel Eatock-Winnik, Joe Vaz, Loulou Taylor, Mike Gassaway, Stevel Marc, Meghan Oberholzer, David Sturzaker, Kevin Otto, Elly Condron
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 12. marca 2026
Foto: Continental film