Asi sa nenájde veľa odporcov tvrdenia, že každý film dánskeho režiséra Andersa Thomasa Jensena je udalosťou sezóny. Od roku 2000, keď nakrútil film Blikajúce svetlá, cez Mäsiarov (2003), Adamove jablká (2005), O kuratách a ľuďoch (2015), Rytierov spravodlivosti (2020) až po Posledného Vikinga, fascinuje svojich divákov originalitou provokatívnych príbehov, obsadených bizarným panoptikom mužských i ženských postavičiek, reflektujúcich komické šialenstvo sveta, ktorý nikoho a nič nešetrí. Snímka slávnostne otvorila dnes v Bratislave prehliadku súčasných severských filmov SCANDI, ktorú organizuje distribučná spoločnosť Film Europe.

Možno by sme vhodné charakterizačné termíny pre jeho razantnú metódu mohli hľadať v rabelaisovskom jazyku karnevalových foriem a symbolov so svojráznou logikou neustálych prevratov a obracania naruby všetkého, čo sa dostalo do jeho širokej optiky. Dokáže sa zmocniť a vysporiadať so všetkým, politikou, chorobami fyzickými i psychickými, ideológiami i náboženstvami. Nič v tejto smršti nie je ani sväté, posvätné, ani nedotknuteľné. Nájdeme tu najrôznejšie druhy paródií a travestií, kde sa obojstranne striedajú masky bláznivých hlupákov a reprezentantov serióznych spoločenských rolí. Všetko v závratnom kole „doby šialenej“, zahadzujúcej do ďaleka všetky zábrany. Miznú v nej hranice pravdepodobného a čistá imaginácia sa stáva tvrdou realitou.

Tentoraz nás Jensen zavedie k dvom bratom. Anker (Nikolaj Lie Kaas) je kriminálnik a tesne pred tým, než ho prídu policajti zatknúť, stihne tašku s miliónmi upratať do úschovne na železničnej stanici. Kľúčik zverí Manfredovi(Mads Mikkelsen) s tým, nech tašku vyberie a zakope ju k domu ich nebohej matky. Popätnástich rokoch sa vracia domov. Víta ho sestra Freja (Bodil Jorgensen) a oznamuje mu, že sa z Manfreda stal John. A na tomto oslovení trvá. Inak je zle. Po niekoľkých skúsenostiach sManfredovou reakciou na jeho pravé meno, v dôsledku ktorej vyskočí najprv z auta a potom z okna, pochopí, že bratovu novú identitu musí rešpektovať. Anker však potrebuje vyzdvihnúť peniaze, lebo má za pätami brutálneho Flemminga (Nicolas Bro), zrejme spoločníka pri krádeži. Jeho diel sa minul a tak chce od Ankera všetko, čo má. Vraždí bez váhania. Ankerovi príde do cesty psychiater Lothar (Lars Brygmann) a k Manfredovej terapii volí originálne riešenie. Predstave, že je John Lennon treba vyjsť v ústrety a otvoriť mu cestu k realizácii jeho novej identity. K matkinmu domu, kam sa bratia vydajú hľadať tašku, dorazí hneď s kapelou, zostavenou z pozbieraných psychiatrických pacientov. Všetci zdieľajú predstavu, že sú členovia Beatles a začne sa„skúškové obdobie“. Anker zúrivo kope, ale John sa zo svojho nového statusu nedá vyrušiť. Túto veselú partičku doplní manželská dvojica súčasných majiteľov matkinho domu, Werner (Soren Malling) a Margrethe (Sofia Grabol, hlavná postava v dánskom seriáli Zločin).

Orchestrácia príbehu je členitá a pokrýva ako rovinu komediálnu, tak celkom seriózne rozvíja i tichú drámu rodinných vzťahov. Otec chlapcov s nimi zachádzal bezohľadne a kruto ich trestal. Keď na školskej fotografii vidí Manfreda s rohatou vikingskou helmou na hlave, udrie ho so zúrivosťou, ktorá sa mu stane osudnou. S postavou odvážneho a bojovného Vikinga sa chlapec stotožní. Táto „kreatívna psychológia“ mu poskytne nadlho útočisko a zdá sa, že jej inšpiračné momenty sú silné, až nákazlivé, ako vidíme v závere filmu. Ako ďaleko má rohatý Viking k Johnovi Lennonovi nevedno.

Terčom, do ktorého režisér i scenárista v jednej osobe, s nekorektnou chuťou a veľmi presne mieri, je téma identity, okolo ktorej sa v rámci progresivistickej ideológie rozpútali diskusie, prerastajúce do vážnych konfliktov, lebo zladiť kolektívne práva etnických, náboženských, genderových alebo sexuálnych menšín na rešpektovanie ich identity a zároveň obhajovať práva jednotlivcov na to isté, viedla k neriešiteľným dilemám. Jeden z členov „bandu“ Hamdan (Kardo Razzazi) alias sir Paul McCartney a zároveň George Harrison, teda okrem Bjorna z Abby, Schopenhauera a Himmlera, s jasne blízkovýchodnou fyziognómiou je presvedčený, že má blond vlasy a modré oči a okrem toho je alergický na popieranie holocaustu. Anker sleduje všetko s úžasom. „Kde si bol posledných dvadsať rokov?“, pýta saho Lothar, tiež jeden z psychiatrických pacientov, ako sa neskôr ukáže. Každý má dnes právo na vlastnú realitu a vlastnú pravdu. Zajtra sa dozvieme, kým v ten deň budeme.

Diagnóza doby, legitimizujúcej práva na sebaklam, ako súčasť na určovanie vlastnej identity, bez rešpektovania biologickej, ale vlastne aj psychologickej reality, lebo v tomto prípade hovoríme napospol o psychiatrických pacientoch a ich disociatívnej poruche osobnosti. Právo na sebaklam však háji i Werner, lebo sa považuje za spisovateľa a roky dokončuje svoju knihu pre deti. Magrethe sa predstavuje ako modelka, ale ukáže sa, že do modelingu mala ďaleko.

Jensen nám však na záver dopraje happy end. Alebo skôr zmierenie. Každý dostal to, čo chce a preto aj keď to majú všetci psychicky trochu „nahnuté“, v kolektívnej zdieľanej jednote poprehadzovaných identít, sa to nepozná. Tak ako vo Wernerovej rozprávke, kde si všetci usekávali ľavú ruku a nohu a aj keď to bolo dosť nepraktické a nestabilné, pretože to tak mali všetci, nikomu to nevadilo. Až kým neprišli na radu hlavy. Potom už bol koniec naozaj všetkého a nebol ani trochu šťastný.

Posledný Viking (Den sidste viking), Dánsko, 2025
Dĺžka: 116 minút
Réžia Anders Thomas Jensen
Scenár Anders Thomas Jensen
Kamera: Sebastian Blenkov
Hudba: Jeppe Kaas
Casting: Djamila Hansen
Strih: Anders Albjerg Kristiansen, Nicolaj Monberg
Zvuk: Eddie Simonsen
Scénografia: Nikolaj Danielsen
Masky: Louise Hauberg Lohmann, Malene Immerkær, Morten Jacobsen
Kostýmy: Rikke Simonsen
Produkcia: Sidsel Hybschmann, Sisse Graum Jørgensen
Hrajú: Mads Mikkelsen, Nikolaj Lie Kaas, Sofie Gråbøl, Nicolas Bro, Lars Ranthe, Lars Brygmann, Bodil Jørgensen, Kardo Razzazi, Søren Malling, Anette Støvelbæk, Rikke Louise Andersson, Alfred Røssel Læsø, Lila Nobel, Susanne Breuning, Bue Wandahl, Torben Svendsen, Klaus Tilsted Søndergaard
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 22. januára 2026
Foto: Film Europe