Dobrovoľníci Červeného polmesiaca zachytia 29. januára 2024 zúfalé volanie šesťročného dievčatka. V Gaze sa ocitla pod paľbou, uviazla v rozstrieľanom aute a prosí o pomoc. Paľba neutícha, pomoc v nedohľadne. Ako prvý sa k jej volaniu dostáva Omar (Motaz Malhees) a pridá sa k nemu aj Rana (Saja KiIani), ktorá sa už chystala domov, lebo je na smrť unavená. Čoskoro sa do udržania dievčatka pri živote, ale najmä nádeje, že sa to dobre skončí, pridá aj Nisreen (Clara Khoury). Problém im len robí zbytočná byrokracia (ťažko povedať, či je to byrokracia), lebo Mahdi (Amer Hlehel) musí čakať na povolenie. Totiž nie je také jednoduché poslať záchrannú jednotku na cestu, kým ja trasa nie ako- tak bezpečná, a to nie je skoro nikdy. Posielať na smrť najlepších záchranárov je veľká zodpovednosť. Nečudo, že čoskoro dôjde aj ostrejším slovám a nervozite. A mála prosí: „Príďpre mňa, pomôž mi“. Pracovníci sú bezmocní.

Takto dramaticky sa začína rekonštrukcia príbehu mladého dievčatka vo filme Hlas Hind Radžab tuniskej režisérky Kaohouter Ben Hanie. S povolením matky je hlas dievčatka v mikrofóne, teda audio nahrávka autenticka, čo ešte viac potrhuje aj tak na ad maximum vyšponovanú dramatickú situáciu, keď pre dieťa je jediným spojením so svetom telefón.Okolo tanky, všetko rozstrieľané a streľba neutícha. Ide o izraelskú vojenskú operáciu v štvrti Tel Al-Hawa, kde sa nariadila evakuácia. Rodina, s ktorou sa dievča viezlo sa zrejme nestihla včas dostať do bezpečia a uviazla v centre tohto pekla. Bezmocnosť a zároveň nádej sú najpresnejšie výrazy na prácu pracovníkov tiesňovej linky Červeného polmesiaca. Režisérka Kaouther Ben Hania celý dej vtesnala do malých miestností jednej budovy, kde sa všetko odohráva len s mikrofónmi a telefónmi. Napätie by sa dalo krájať, všetci tŕpnu, ako to dopadne. Tvorivému štábu sa podarilo tak režijne, ako aj herecky gradovať napätie čo, našťastie, neskĺzlo do sentimentality. Hranica bola veľmi krehká, ale podarilo sa im zastať takmer pred jej únosnosťou. Je to umenie udržať sa na uzde, lebo dieťa v nebezpečenstve už samo o sebe k tomu zvádza. A navyše je to pravdivý príbeh, prosba o pomoc je autentická a úctu si zaslúži aj matka, ktorá s tým súhlasila. Kladom filmu je aj fakt, že sa síce hovorí o izraelsko-palestínskom konflikte, ale režisérka sa nezaobera pozadím sporu, neprikláňa sa ani na jednu, ani na druhú stranu, len konštatuje, že vojna prináša pre všetkých len a len utrpenie.

Násilie vo filme nevidíme, tá katastrofa a spúšť atakuje diváka aj pracovníkov Červeného polmesiaca cez, zvuk, šum, krik a úpenlivú prosbu dievčatka a potom zlopovestné ticho, keď sa zruší spojenie a akoby všetko to čo sme počuli nebolo pravda. A práve vtedy, keď by sa napätie malo uvolniť sa rozbúri zvada v malom vyčerpanom kolektíve, ktorý takmer nespí, trávi svoje dni na núdzovej linke a čaká na čarovné slová „Máte zelenú“, čo znamená môžu začať pracovať záchranári. No zaznejú príliš zriedkavo a hnev záchranárov si odnesie Mahdi, zodpovedný za svojich ľudí. Až mrazivo znejú jeho slová, že stratil už veľa ľudí, ale keď príde ešte o jedného má toho dosť. Musíme ho chápať, má svojich záchranárov rád, zachraňuje koho môže, ale nie za každú cenu. Vlastne celý štáb bojuje s touto dilemou a neustále kladie otázku, ako sa zachovať. Vždy však ide o ľudské životy. Najšokujúcejšia je však zistenie, keď sa dozvedáme, že auto rozstrieľalo až 355 nábojov.

Najsilnejšou stránkou filmu sú však herecké výkony osobitne Saje Kilani v úlohe Rany. Je uveriteľná, keď je citlivá a zároveňrázna, sústredená i plačúca, unavená, ale schopná  vzchopiť sa, aby udržala dieťa v strehu a dodala mu silu vydržať. Vynikajúco jej nahráva až príliš emotívny a citlivý Motaz Malhees v úlohe Omara. Svoju rolu zvládol citlivo aj Amer Hlehel ako Mahdi – človek zodpovedný za úspech a neúspech riskantných operácii Nečudo, že hnev vyčerpaných kolegov padne na jeho hlavu, ale zvláda to z ráznosťou a citom. Na a nakoniec Clara Khoury v úlohe Nisreen mimoriadne vhodne zapadla do kolektívu ľudí, ktorým ľudský život nie je ľahostajný. K podčiarknutiu hereckých kreácii veľkou mierou prispel aj kameraman Juan Sarmiento G. svojimi minimalistickými zábermi, detailami a polodetalami na tváre, a tak zdôraznil ich citové rozpoloženie. Vhodne doplnila frustrujúcu atmosféru aj hudba Amina Bouhafa a bolo by nespravodlivé nevšímnúť si aj strih Qutaiba Barhamjiho, ktorý bravúrne zasiahol tam kde by to už bolo začalo pokrivkávať. Jemu vďačíme za to, že snímka nemá takmer hluché miesta a pôsobí ako celok kompaktne.

Snímka bude zrejme aj zvádzať k porovnaniu s dánskym filmom Tieňové volanie Gustava Möllera, v ktorom bývalý policajt na tiesňovej linke pomáha unesenej žene. Film mal mimoriadny úspech, porovnanie sa priam natíska, ale kým v spomínanom ide skôr o osobnú drámu Hlas Hind Radžab má predsa len širší rozmer a pertraktuje celosvetový a dnes mimoriadne aktuálny problém. Aj keď musíme pripustiť, že snaha tvorcov bola zachovať až maximálnu objektivitu, vyhnúť sa politizovaniu, predsa je len to snímka s politickým podtextom. Nevidieť to by nebolo objektívne. Vynikajúce herecké výkony, koncentrovanú réžiu a snahu byť objektívny si všimla aj medzinárodná porota na vlaňajšom festivale v Benátkach a udelila filmu Veľkú cenu poroty. Okrem benátskeho Strieborného leva získal film Cenu divákov na MFF v San Sebastiane a nomináciu na Oscara. Skutočne snimka, ktorá stojí za pozretie.

Hlas Hind Radžab (Sawt al-Hind Rajab/La Voix de Hind Rajab), Tunisko, Francúzsko, 2025
Dĺžka: 89 minút
Réžia: Kaouther Ben Hania
Scenár: Kaouther Ben Hania
Kamera: Juan Sarmiento G.
Hudba: Amin Bouhafa
Strih: Qutaiba Barhamji
Zvuk: Julien Paschal, Lars Ginzel, Amal Attia
Scénografia: Bessem Marzouk
Produkcia: Nadim Cheikhrouha, Odessa Rae, James Wilson
Hrají: Clara Khoury, Saja Kilani, Motaz Malhees, Amer Hlehel
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 19. marca 2026
Foto: ASFK