Neviem vôbec odhadnúť, koľko ľudí, ktorí sa rozhodnú zhliadnuť filmový prepis slávneho románu francúzskeho spisovateľa Alberta Camusa bude schopné sledovať film v jeho literárnom kontexte, označenom a pomenovanom ako existencializmus. Asi je dôležité pripomenúť, že šlo o historicky podmienenú reakciu na všetko, čo sprevádzalo druhú svetovú vojnu, sprevádzanú umieraním na frontoch, v koncentračných táboroch, alebo v dôsledku výbuchu atomových bombardovaní v Hirošime a Nagasaki. Súhrn, esencia skúsenosti tohto druhu sa koncentruje do „existencialistického momentu“, konfrontácie s mohutnou vlnou úmrtí, úzkosťou a bezvýznamnosťou ľudského života. Najznámejšou trojicou spisovateľov, artikulujúcich tento životný pocit bol okrem Camusa i Jean Paul Sartre a Simone de Beauvoir, ale i ďalší parížski spisovatelia ako André Gide alebo dramatik Jean Genet.
Jedným z aspektov existencialismu, ktorý je možno dôležtý i pri čítaní filmovej verzie Cudzinca, je i jeho etický rozmer rozpracovaný s ohľadom na nejdnoznačnosť morálneho poriadku a systému hodnôt , ktoré neexistujú a priori, ale sú obsiahnuté v samotnej ľudskej existencii a jej potrebe realizovať vlastnú slobodu v rešpekte so slobodu iných.
Hlavná postava príbehu, Mersault (Benjamin Voisin) úradník v Alžírsku, francúzskej kolónii do roku 1962, sa riadi vlastnými názormi na morálku a odmieta prijať akýkoľvek tlak prostredia na to, ako sa má zachovať a reagovať v istých situáciách. Keď mu v starobinci zomrie matka, neprejavuje žiadne emócie a odmietne i pohľad na jej mŕtve telo v rakvi. Vzbudí tým pohoršenie 
okolia, ale zdá sa, že je mu všetko ľahostajné. Na plavárni sa zoznámi s Marie, večer strávia v kine na filme s Fernandelom a začnú spolu chodiť. Zapletie sa do aféry suseda a známého Raymonda Sintésa. Svoju arabskú priateľku podozrieva z nevery a k ich hádke v Raymondovom byte je privolaná polícia. Raymonda začne prenasledovať jej brat s kumpánmi so snahou násilného partnera potrestať. Mersault mu asistuje a pri návšteve priateľov na pláži dôjde ku konfliktu. Arabskí mladíci sa pri pohľade na ozbrojeného Mersaulta stiahnu, ale ten sa k ním vráti a mladíka, po tom, čo vytiahne nôž, zastrelí. Skončí vo väzení a pred súdom. Ten vynesie rozsudok, trest smrti sťatím.
Ľahostajnosť až apatia voči vlastnému osudu s poukazom na jeho absurditu, lebo všetci sme odsúdení na smrť, kryštalizuje v rozhovore s kňazom. Navštívi odsúdeného v cele a snaží sa ho presvedčiť, aby sa obrátil k bohu a prejavil ľútosť na svojim činom. Mersault ho zúrivo odmietne a oddáva sa vlastným úvahám nad zmyslom cesty k smrti. Pred súdom má vysvetliť pohnútky, ktoré ho viedli k streľbe, ale on sa nezrozumiteľne odvoláva na momentálne okolnosti, tlak prostredia, prudké slnko a šum oceánu. Je to kritický moment voľby, kedy sa z vlastnej vôle vzdáva všetkého, čo mohlo jeho život naplniť, vzťahu k Marie a súhlas so sobášom i pracovnú ponuku v Paríži, s ktorou príde jeho nadriadený. Je to v istom zmysle samovražda, realizovaná za pomoci trestného tribunálu. Demonštrácia odemocionalizovanej neúčasti, s ktorou sa vzdáva všetkých väzieb, individuálnych i spoločenských a 
sám si definuje vlastné chápanie slobody, z neho robí „cudzinca“ , unikajúceho zo života, odsúdeného na zánik.
Koloniálne prostredie, kde sa filmový príbeh odohráva a kde je Mersault doslovným cudzincom, nemá na formovanie jeho významu hlbší dôraz, aj keď režisér François Ozon v úvode použil dobové filmové kroniky. V jednom z rozhovorov uvádza, že sa snažil akcentovať arabskú prítomnosť cez hudobnú spoluprácu s kuvajtskou skladatelkou Fatimou Al Qadiri. Poukazuje na túto absenciu i v Camusovej analýze románu (vyšiel v roku 1942), kde zohralo rolu dodnes trvajúce napätie medzi 
Francúzskom a Alžírskom. Podľa jeho slov chcel ukázať Mersaulta ako „prázdnu stránku, na ktorú si divák môže premietnuť nejaké emócie a pocity“ v duchu filmov Roberta Bressona, ktorý od hercov vyžadoval, aby sa stali modelmi a boli neutrálni.
I pri sústredenej snahe nejako porozumieť Camusovmu „cudzineckému „ fenoménu, si jeho príbeh zachováva neuchopiteľné tajomstvo a mrazivú úzkosť z odkazu na nezmyselnosť ľudskej existencie. Premýšľať o nej dnes, v čase trvajúcich vojen, klimatických i technologických hrozieb, nie je vôbec jednoduché, zvlášť ak pripustíme, že umelci sa vo svojich výnimočných dielach dokázali dopracovať k víziám, ktoré sa naplnili.
Cudzinec (L'Étranger/The Stranger), Francúzsko, 2025
Dĺžka: 120 minút
Réžia: François Ozon
Predloha: Albert Camus (kniha)
Scenár: François Ozon
Kamera: Manuel Dacosse
Hudba: Fatima Al Qadiri
Strih: Clément Selitzki
Masky: Natali Tabareau-Vieuille
Produkcia: François Ozon
Hrajú: Benjamin Voisin, Pierre Lottin, Swann Arlaud, Denis Lavant, Rebecca Marder, Jean-Benoît Ugeux, Jean-Charles Clichet, Nicolas Vaude, Mireille Perrier, Christophe Malavoy, Jean-Claude Bolle-Reddat, Jérôme Pouly, Christophe Vandevelde, Mar Sodupe, Théo Costa Marini
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 3. septembra 2026
Foto: Filmtopia