Rachel verí všetkému a vzorne vychováva dcéru Chantal. Po čase vzťah začína byť trochu chladnejší. No keď jej zomrie matka (Catherine Morlot) a 
Philippova spáchala samovraždu, to oboch opäť zblíži. No po zdanlivo pokojnom období sa muž znovu stratí. Po dlhšej absencii sa zrazu ozve a oznámi jej, že sa oženil s Nemkou a bola to dobrá voľba, lebo Nemky, ktoré vo vojne stratili toľkých mužov sú spoľahlivé. Takú istotu by mal aj pri Japonkách. Táto netaktná óda na manželku, je už aj na láskou úplne zaslepenú Rachel priveľa. Konečne ho vyhodí. Presťahuje sa do iného mesta a snaží sa usporiadať si život. Zabudla však, že v novom prostredí už nemá oporu v sestre Gaby (Iliana Zabeth) a takisto priateľov. Možno sa však mladomanželovi už zunovala manželka a znovu sa ozve. Rachel nič po ňom nechce len, aby uznal otcovstvo, lebo Chantal začne chodiť do školy a sú v celkom inom prostredí. Philippe odoláva, ale po jednom veľkom výstupe súhlasí a k otcovstvu sa prihlási. Ale zrazu začína mať záujem aj o dcéru, berie si ju na víkend a raz aj na týždenný pobyt, ktorý neskončí dobre. Dievča je mimoriadne rozrušené a sťažuje sa matke. 
Návštevy otca však neprestávajú a zároveň dôverný vzťah matky s dcérou dostáva trhliny. Je zo dňa na deň horší a dokonca nenapraví sa ani vtedy, keď sa Chantal (Jenny Beth) vydá a strane sa matkou. Aby matka zistila príčinu musí prísť do hry milenec jej dcéry (Gael Kamilindi) a povedať jej čo sa s jej ňou deje. (Poznámka: 3 – 5 ročnú Chantal hrá Ambre Hasaj, tínedžerku Estelle Lescure, dospelú spomínaná Jenny Beht).
Temnú rodinnú drámu nakrútila Catherine Corsini podľa autobiografického románu Christine Angor (2015). Príbeh sa začína v Châtearoux kde sa milenci zoznámia, aby sa tu rozohrala neférová hra o mocenskom vzťahu medzi mužom a ženou, manipulácia a v neposlednom rade aj sociálne rozdiely, 
ktoré výrazne prispeli k správaniu sa protagonistov. Rachel nie si je vedomá svojich predností, zo začiatku plne akceptuje, že je niečo menej ako jej životná láska a Philippe to využíva až do absurdít. Z dnešného pohľadu je nepochopiteľné, že to mohla žena s takým vzhľadom a prirodzenou inteligenciou vydržať a akceptovať. Je oveľa hodnotnejší človek ,ako vzdelaný, rozmaznaný a amorálny Philippe, len si toho nie je vedomá a tak nechtiac takmer zničí aj život svojej dcére. Dievča v podaní Jenny Beth je však, našťastie, rebelka, vzpurná bojovníčka, okolnosti jej nechtiac prihrajú do života také skúsenosti, ktoré ju nezničia, ale zocelia a dokáže nájsť cestu aj k matke. Chápe ju, neodsudzuje, len sa čuduje, či bola skutočne tak slepá.
Castherine Corsini zo začiatku pochybovala, či sa takýto film dá vôbec nakrútiť, vyjadrila sa, že je 
to nemožný film o nemožnej láske, ale herci mu vdýchli patričnú emocionálnosť. Predovšetkým Virginie Efira, ktorá hrdinku hrá od mladosti až do staroby, zdôraznila jej hravosť, ľahkovážnosť a naivitu v mladosti, potom precitnutie a dozrievanie v strednom veku, aby naznačila na záver aj evidentnú únavu z toto čím si prešla. Nebola to však rezignácia len uvedomenie si svojich omylov. Vynikajúci herecký výkon, ktorý získal aj nomináciu na Cézara za najlepšiu herečku. Trochu v jej tieni je Niels Schneider, ktorý prezentoval vierohodne svoju spoločenskú a mužskú nadvládu. Philippe Rachel psychicky ovláda, manipuluje ňou, ponižuje ju a mstí sa, ťažko povedať za čo, možno za to, že ho donútila priznať otcovstvo. Ale to je len jeden možný výklad, je to skôr človek bezcitný, skazený a temný. Trojuholník hereckého koncertu podporila aj Jenny Beth, ktorá sa vďaka svojej v podstate rebelantskej povahe, dokázala vzchopiť, matku pochopiť a žiť ďalej normálnym životom.
O filme sa pri jeho premiére v roku 2018 písalo, že je to príbeh o manipulácii, triednom pohŕdaní a zneužívaní s čím treba len súhlasiť, ale zároveň dodať, že snímka je aj o vzťahu matky a dcéry. Lebo Rachel svojou submisivitou takmer nechtiac zničila svojej dcére život. Dievča si však uvedomuje čím všetkým sa musela matka vyrovnať, pochopila ju a nakoniec dokázala povedať: „Obe sme to prežili.“ A tým kapitolu uzavrela.
Kto má rád melodramatické príbehy, ktoré nie sú prvoplánové a skrývajú rôzne tajomstvá, obdivuje herecké výkony, ktoré sú v tomto filme dominantné, ocení striedmu, a precíznu kameru Jeanne Lapoirie, a tiež vhodne príbeh dokresľujúcu hudbu Grégoirea Hetzela, by na tento film, ktorý sa dostal do našich kín so značným oneskorením, nemali zubudnúť.
Nedosiahnuteľná láska (Un amour impossible), Francúzsko, 2018
Dĺžka: 135 minút
Réžia: Catherine Corsini
Predloha: Christine Angot (kniha)
Scenár: Catherine Corsini, Laurette Polmanss
Kamera: Jeanne Lapoirie
Hudba: Grégoire Hetzel
Strih: Frédéric Baillehaiche
Zvuk: Christophe Vingtrinier
Kostýmy: Virginie Montel
Produkcia: Elisabeth Perez
Hrajú: Virginie Efira, Niels Schneider, Iliana Zabeth, Régis Romele, Coralie Russier, Didier Sandre, Jehnny Beth, Simon Bakhouche, Ambre Hasaj, Caroline Borderieux, Mathieu Cayrou, Gael Camilindi
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 27. augusta 2026
Foto: Film Europe