Pixarovská mašinéria na animované filmy ani tento rok nepoľavuje zo svojej snahy ponúknuť čo najkvalitnejšiu zábavu pre deti a ich rodičov a po obstojnom Lucovi z vlaňajška prináša ďalší zaujímavo vyskladaný príbeh. Ten nesie názov Keď sa červenám, no hneď na úvod treba poznamenať, že novinka z dielne kalifornského štúdia zrejme neosloví každého. S kvalitami to, však, našťastie, nesúvisí a príčinu možno hľadať skôr v samotnej téme.

Nórskeho režiséra Joachima Triera možno bez rozpakov označiť za „lovca duší“. A možno nielen to, jeho chirurgicky presné rezy ich anatómiou majú hodnotu ako umeleckú, tak i sociologickú, pretože v jeho sieťach takmer pravidelne uviazne tá veková kategória, ktorá si svojou nárokovou filozofiou zasluhuje sústredenejší pohľad. Právo na šťastie a slobodu sú tými najobvyklejšími mantrami mileniálov, dezorientovaných absenciou existenčných i materiálnych problémov a v mene práva na slobodnú voľbu, vytrhnutých z tradičných hodnotových súradníc.

Honoré de Balzac je meno, ktoré asi netreba nikomu predstavovať. Legendárny francúzsky spisovateľ a zakladateľ takzvaného realistického románu sa stál inšpiráciou pre nemálo filmových tvorcov a už začiatkom dvadsiateho storočia sa začali objavovať prvé pokusy o stvárnenie jeho diel na veľkom plátne. O to prekvapivejšie môže pôsobiť, že Stratené ilúzie ako jedna z jeho najvýznamnejších prác, je v podstate prvou veľkou filmovou adaptáciou tejto slávnej románovej trilógie.

Adaptovať knihu (román, poviedku) do podoby scenára nie je najjednoduchšia záležitosť, literárny pôdorys treba v prvom rade prispôsobiť scenáristickým formulkám a schémam fungujúcich na iných naratívnych základoch. Pri novinke vychyteného francúzskeho režiséra Arnauda Desplechina však môžete veľmi rýchlo nadobudnúť dojem, že spoločne s Julie Peyr sa snažili preniesť ducha knihy Philipa Rotha na plátno až tak verne, že rozdelenie na dvanásť kapitol vám bude pripomínať skôr čítanie románu s ilustráciami, respektíve sledovanie adaptácie divadelnej hry. 105 minút filmu Klam sa totiž odohráva výhradne v interiéroch bytov, kaviarní a reštaurácií, kde hlavný hrdina živo konverzuje na striedačku s niekoľkými dôležitými ženami svojho života.

Aj tento film demonštruje jav, ktorého príznaky už majú charakter chronický a keďže ostáva bez diagnózy, neliečiteľný. Zdá sa, akoby bolo všetko na mieste, všetky zložky filmu, od réžie, cez kameru i herecké obsadenie sú nastavené profesionálne a odvádzajú mierny nadpriemer. Ale o tom neskôr. Upotene pozliepaný príbeh Tieňohry by možno, so striedavým zažmúrením raz jedného, raz druhého oka, prešiel. Čo mu však absolútne chýba, je akákoľvek pointa, zmysel, výklad a všetko, čo s touto rovinou vzniku a fungovania filmu súvisí. Možno je to náhoda a možno nie, línia týchto „bezvýkladových“ filmov súvisí často s režisérom Petrom Bebjakom. Bol to prípad Správy, ale napríklad aj Jozefa Maka.

Pokiaľ by som hneď na začiatok recenzie skúsil popísať pocit, aký som mal zo sledovania sedemdesiat minútového sci-fi experimentu Last and First Men, ide o veľmi podobný zážitok, ako pri sledovaní legendárnej snímky Rampa Chrisa Markera z roku 1962. Rampa bolo sci-fi založené na zápletke cestovania v čase, avšak nakrútené ako sled fotografických záberov s mimo obrazovým komentárom. Svižná zápletka o záchrane budúcnosti na základe vyslania posla do minulosti mala tú výhodu, že trvala iba 28 minút. Naproti tomu Last and First Men, založený na veľmi podobnom princípe audiovizuálnej formálnej a naratívnej zložky, i keď ešte o značný kus abstraktnejšou, trvá vyše hodiny a v tom tkvie zrejme aj najväčší problém celého, vysoko experimentálneho a málo vídaného, projektu.

Doktor Michael Morbius (Jared Leto) trpí zvláštnym ochorením. Celý svoj doterajší život zasvätil spôsobom, ako na túto chorobu vynájsť účinný liek. Jeden jeho experiment bol extrémne úspešný, avšak veľmi rýchlo sa vymkol spod kontroly. Svojho tvorcu totiž premení na živého upíra. Nuž, čo o Morbiusovi napísať? Adaptáciu tohto komiksu sprevádzalo niekoľko viac či menej štandardných okolností. Morbius sa mal do svetových kín dostať už pred pár mesiacmi. Všetci vieme, prečo sa tak nestalo a uvedenie tohto filmu sa neustále presúvalo.

Nepochádza z tohto sveta, ale našiel tu konečne bezpečné miesto pre život. Je modrý, dôkladne CGI animovaný, a keď chce, dokáže sa hýbať nadzvukovou rýchlosťou. Pred pár rokmi na seba upozornil veľkým energetickým výbojom, takže okamžite po ňom začali ísť ľudia z armády a pochybní mocichtiví vedci ako Dr. Ivo Robotnik (Jim Carrey). Ježko Sonic (s hlasom Bena Schwartza) si však vtedy našiel v inak ospalom mestečku Green Hills, kde sa skrýval, aj zopár verných ľudských pomocníkov – miestneho šerifa a „pána donutov“ Toma Wachowského (James Marsden) a jeho ženu Maddie (Tika Sumpter). A hoci ho vtedy niektorí konšpirátori z mestečka označovali za modrého diabla, dnes už ho majú všetci za domáceho...

Kniha poviedok Muži, ktorí nemajú ženy (Men Without Women) japonského spisovateľa Harouki Murakamiho, ktorého našim čitateľom netreba nijako zvlášť predstavovať, vyšla v roku 2014 a hneď nasledujúci rok sa na pulty kníhkupectiev dostal aj český preklad. Obsahuje poviedku Drive My Car, sfilmovanú režisérom Ryúsuke Hamagučim. Je to zrejme dosiaľ najúspešnejší pokus previesť na plátno zložitý svet jeho hrdinov, oscilujúcich medzi realitou a vnútorným priestorom, vytvoreným v pulzujúcich súradniciach osamelého ega. Záplava cien akosi naznačuje nehasnúci záujem verejnosti o záležitosti namáhavej harmonizácie spirituálnej kvality a vonkajších podmienok, v ktorých musí fungovať, vyrovnávať sa s ich často bolestnými impulzmi.

Krotitelia duchov: Dedičstvo je novým dielom slávnej značky, ktorej prvý diel svojho času naštartoval kariéru režiséra Ivana Reitmana. Kanadský rodák československého pôvodu sa vrátil i v druhej časti, kontroverzne prijatý remake z roku 2016 zaštítil aspoň z pozície producenta a na producentskú stoličku sa vrátil aj v najnovšom štvrtom prírastku. Je vlastne až symbolické, že ide o posledné dielo na ktorom sa priamo podieľal pred svojou tohtoročnou smrťou – a ako forma rozlúčky s jeho osobou to nie je vonkoncom zlé.