Aj tento film demonštruje jav, ktorého príznaky už majú charakter chronický a keďže ostáva bez diagnózy, neliečiteľný. Zdá sa, akoby bolo všetko na mieste, všetky zložky filmu, od réžie, cez kameru i herecké obsadenie sú nastavené profesionálne a odvádzajú mierny nadpriemer. Ale o tom neskôr. Upotene pozliepaný príbeh Tieňohry by možno, so striedavým zažmúrením raz jedného, raz druhého oka, prešiel. Čo mu však absolútne chýba, je akákoľvek pointa, zmysel, výklad a všetko, čo s touto rovinou vzniku a fungovania filmu súvisí. Možno je to náhoda a možno nie, línia týchto „bezvýkladových“ filmov súvisí často s režisérom Petrom Bebjakom. Bol to prípad Správy, ale napríklad aj Jozefa Maka.

Dominancia akcie nad reflexiou úspešne prejde v detektívkach, alebo iných spotrebných televíznych žánroch, neprejde však v dlhometrážnych hraných filmoch určených pre kiná. Podotýkam pre kiná a nie pre streamové platformy, kde je sledovanie príbehu, obvykle len jednou z diváckeho multitaskingu. O čo teda ide? Záchranár Jan Kavka (Milan Ondrík) sa rozchádza so svojou ženou Evou (Dominika Morávková), lebo šla bez jeho vedomia na potrat. Pri večernom behu je svedkom brutálneho útoku sfetovaného muža na pumpárku. Volá Janíkovi, ale ten mobil nezdvihne. Mŕtvu Evu nájdu v havarovanej dodávke. Jej muža uvádza hlasová správa v mobile k šialenstvu. Hanbí sa ju ukázať vyšetrujúcemu komisárovi Dvořákovi (Vladimír Javorský). Na vraha sa rýchlo príde. Je ním Robert Stránský (Jan Jankovský) a teší sa ochrane kapitánky z protidrogového Mudrovej (Kristýna Frejová), lebo bol jej informátorom a má jej pomôcť chytiť zločineckú skupinu, obchodujúcu s drogami. Vyťahuje ho teda z dosahu Dvořáka, ako vie a môže. Vyzerá to nakoniec tak, že ho budú stíhať na slobode. Kavka vie o koho ide a čo sa chystá. Dvořákovi sa kedysi pokúsil zachrániť po autonehode dcéru a preto sú v kontakte. Chodí boxovať do klubu kamaráta Michala (Hynek Čermák) a navzájom si pomáhajú. Michal zachraňuje Jana po vražde Evy, on mu zase požičia peniaze. Tie sa mu zrejme snaží ukradnúť jeden z boxerov. Michal ostane po útoku na vozíčku a Jan sa o vinníka „postará“. Nájdu ho v kontajneri, zasypaného sutinou z opravovaného domu. Jan putuje do väzenia, kde sa stretáva s vrahom svojej ženy.

Ústredný konflikt vraha a muža obete je vystavaný správne, na jednej strane je nekontrolovaná agresivita narkomana, zbabelého, ale zbehlého vo vytváraní obranných mechanizmov, hrá to s Mudrovou, ale poučene funguje i vo väzenskom prostredí. Psychologický profil ľudského odpadu sedí a je dôveryhodný. Rovnakou figúrou je aj Jan, určený scenáristkou Vendulou Bradáčovou so štipkou irónie ako záchranár, emocionálny, prudký a bojovný, ale i verný kamarát. Dva mužské egá a ich zrážka neprinesie nikomu nič dobré. Vzájomná deštrukcia a jej identifikácia, pomenovanie jej príčin, motívov a hľadanie všetkých nuancí priebehu tejto „násilnej komunikácie“, by určite dala filmu širokú plochu pre akýkoľvek mysliteľný presah, onen výklad, ktorý filmu tak očividne chýba.

Namiesto motivických digresií v postave Grety (Leona Skleničková) a jej vzťahu k Michalovi, ponúkali obe postavy dosť materiálu na rozohranie pôsobivého psychologického thrilleru. Obaja výborní herci Milan Ondrík i Jan Jankovský by viac priestoru určite uniesli. Namiesto toho sledujeme neurčitú Gretu, jej mechanickú prácu v supermarkete, či samoobsluhe, zbytočný ornament v podobe umeleckých ambícií, v boxerskom klube bohvie prečo kreslí, je osamelá a upne sa tu na Michala, tu na Jána. Akú funkciu má toto všetko v dramatickej osnove hlavného konfliktu nevedno. Skvelá bola postava Dvořáka, unaveného svedka ľudskej mizérie a morálneho sklamania z Janovho nepremysleného prečinu, vynikajúco odvedená Vladimírom Javorským. Na záver si balí veci a vo svojej funkcii končí.

Dohrávanie tragického finále v jazere, malo byť zrejme odpatetizovanou metaforou konca, nevyužitou a nezvládnutou, ako mnohé zo šancí v tomto ambicióznom príbehu. Ostalo len pri rozptýlení popola. Symbolická poetika ľudského osudu, hluchého na výzvy a impulzy ochrany a záchrany, presahujúca inštinkty násilia a pomsty, skrátka nie je režisérova parketa. Ako obvykle mu nepomohol ani nedokonalý scenár ani neidentifikovateľná dramaturgická revízia.

Asi nie je úplne fér vyťahovať na tomto mieste príklady, ale jeden si predsa len dovolím. Česká televízia týždeň pred premiérou filmu odvysielala Neľútostný súboj (Heat, 1995) s Al Pacinom a Robertom De Nirom, kde prvý ako policajt naháňa druhého, bankového zlodeja. Predvádzajú majstrovskú dvojhru kontrastných a predsa v niečom harmonických charakterov. Dozvieme sa o nich všetko a v dramatickej akcii sa nestratí nič z poézie drsného fatalizmu, kde železná logika spravodlivosti víťazí nad zúfalou nádejou na vysnený život.

Tieňohra (Stíhohra), Česko, Slovensko, 2022
Dĺžka: 103 minút
Réžia: Peter Bebjak
Scenár: Vendula Bradáčová
Kamera: Martin Žiaran
Hudba: Juraj Dobrakov, Avishai Cohen
Strih: Marek Kráľovský
Zvuk: Jiří Klenka
Scénografie: Mariana Kuchařová
Masky: Lenka Nosková
Kostýmy: Jarmila Dunděrová
Produkcia: Jan Bradáč, Vendula Bradáčová, Matěj Chlupáček, Maja Hamplová, Rasťo Šesták
Hrajú: Milan Ondrík, Hynek Čermák, Leona Skleničková, Vladimír Javorský, Kristýna Frejová, Jan Jankovský, Dominika Morávková-Zeleníková
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 7. apríla 2021
Foto: Continental film