Pokiaľ by som hneď na začiatok recenzie skúsil popísať pocit, aký som mal zo sledovania sedemdesiat minútového sci-fi experimentu Last and First Men, ide o veľmi podobný zážitok, ako pri sledovaní legendárnej snímky Rampa Chrisa Markera z roku 1962. Rampa bolo sci-fi založené na zápletke cestovania v čase, avšak nakrútené ako sled fotografických záberov s mimo obrazovým komentárom. Svižná zápletka o záchrane budúcnosti na základe vyslania posla do minulosti mala tú výhodu, že trvala iba 28 minút. Naproti tomu Last and First Men, založený na veľmi podobnom princípe audiovizuálnej formálnej a naratívnej zložky, i keď ešte o značný kus abstraktnejšou, trvá vyše hodiny a v tom tkvie zrejme aj najväčší problém celého, vysoko experimentálneho a málo vídaného, projektu.

Ide o jeden z dvoch režijných pokusov slávneho skladateľa filmovej hudby, dnes už, bohužiaľ, zosnulého Jóhanna Jóhannssona. Jeho debutom bol polhodinový dokument Koniec roka z roku 2014. Trvalo šesť rokov, kým sa umelec popri skladaní hudobných kompozícií dopracoval k režírovaniu ďalšieho projektu. Tentokrát ide už o dielo celovečerné, ale striktne sa vyhýbajúce zaradeniu buď medzi hraný, alebo dokumentárny film. Isté však je, že Last and First Men je bezpochyby čírou fikciou, ale bez jedného jediného herca v zábere. „Postavami“ tu sú monumenty postavené v období druhej svetovej vojny vo vtedajšej Juhoslávii, z dnešného hľadiska môžeme povedať, že produkcia musela ísť za zábermi do piatich balkánskych krajín.

Rozprávačom príbehu je nemenovaná, nie je zrejmé, či ide o diegetickú, alebo nediegetickú osobu, ženská postava čítajúca situáciu ľudstva z obdobia dvetisíc miliónov rokov v budúcnosti. Úlohy rozprávača príbehu sa ujala slávna herečka Tilda Swinton. Film je adaptáciou románu Olafa Stapledona. Napriek tomuto faktu však cítiť, že Jóhannsson, ako autor hudby sci-fi Prvý kontakt Dennisa Villeneuva, sa nechal inšpirovať aj týmto výnimočným dielom vo svojom žánri. Zápletka ľudstva (v Prvom kontakte však išlo pri podobnom probléme o mimozemšťanov) hľadajúceho záchranu v dávnej minulosti svojho rodu pripomenie aj iný slávny science fiction opus, Nolanov Interstellar. Napriek viacerým paralelám (spomeniete si aj na 2001: Vesmírnu odyseu) je však zápletka Last and First Men natoľko v dobrom slova zmysle uletená, že pôsobí ako netradične originálna.

Dokonca až tak, že asi mnoho divákov by si radšej tento materiál pozrelo, ako výpravný veľkofilm nakrútený za obrovské množstvo peňazí, avšak stále v rovnako meditatívnom a inteligentnom móde. Prípadne, ako je v súčasnosti v móde, ako seriál. Zábery na chladné kamenné monumenty sú bezpochyby nesmierne atmosférické, vzbudzujú u diváka fantáziu a ten si v hlave predstavuje, ako ten náš svet o 2 miliardy rokov bude vyzerať. Pre tieto pocity nesmierne radi čítame knihy, avšak výlet do kina predsa len v návštevníkoch vyvoláva očakávania odlišného zážitku. Iste, ide o čisto subjektívne konštatovanie, ale Last and First Men svojou formou môže ohurovať iba prvých pár desiatok minút, po prvej polhodine sa skrátka stáva jeho vizuálny štýl monotónny a aj napriek vývoju čítaného deja sa väčšina publika začne nudiť.

Nemôžeme, samozrejme, Jóhannssonovi vyčítať, že na iný typ spracovania nemal v islandskej produkcii peniaze, stále však musíme komentovať a chváliť/kritizovať iba to, čo pred sebou vidíme a počujeme. Slávny skladateľ si pochopiteľne k svojmu dielu nenapísal iba scenár, ale zložil k nemu aj hudbu a opäť nesklamal. Spoločne s uhrančivým, depresívnym čiernobielym vizuálom a napínavým čítaným dejom vytvoril veľmi slušný harmonický celok. Opäť však treba zopakovať, že dokonale funguje síce v každom konkrétnom momente, ale sledovanie všetkých scén po sebe takmer sedemdesiat minút je až príliš únavným zážitkom. Pokiaľ by snímka mala zhruba polovicu súčasnej stopáže, jej hodnotenie by zrejme nebolo tak kontroverzné a nakoniec by sme ju vnímali ako jeden z najlepších experimentov poslednej doby. Takto ním bude iba pre určité percento obecenstva.

Last and First Men, Island, 2020
Dĺžka: 70 minút
Réžia: Jóhann Jóhannsson
Predloha: Olaf Stapledon (kniha)
Scenár: Jóhann Jóhannsson
Kamera: Sturla Brandth Grøvlen
Strih: Mark Bukdahl
Zvuk: Peter Albrechtsen
Produkcia: Þórir S. Sigurjónsson
Hudba: Jóhann Jóhannsson, Yair Elazar Glotman
Hrajú: Tilda Swinton (rozprávač)
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 7. apríla 2022
Foto: ČSFD cz.