Rumunskí dokumentaristi Adina Popescu a Iulian Manuel Ghervas ponúkajú vo svojom treťom autorskom počine s ľahko ironickým názvom Turnaj snov malé okienko do zákulisia rumunského dedinského futbalu, pričom je ich film zábavný i dojemný zároveň. Ide totiž o svojskú poctu poslednej futbalovej lige, kde hráčom ani trénerom skutočne nejde o žiadne peniaze (ako aj trénerovi v jednej zo scén pripomína jeho pragmatickejšie založená manželka, že to za tých 50 eur mesačne nestojí), ale hrá sa len z lásky k samotnému športu.

Po úspechu prvého románu Karla Maya zasadeného do divokého západu vypukla v 60. rokoch skutočná Vinnetouovská horúčka. Herec Pierre Brice sa najmä v Nemecku stal mimoriadne obľúbeným a až do roku 1998 stál pred kamerou v indiánskom kostýme. Tento rok oslavuje Vinnetou 60. výročie premietania – a do kín sa vracajú nielen jeho staršie filmy… Vo veku 12 rokov, a zároveň 54 rokov po svojom poslednom filme „Vinnetou a Shatterhand v Údolí mŕtvych“, musí teraz Vinnetou čeliť svojmu úplne prvému dobrodružstvu ako dospievajúci Indián. Režisér Mike Marzuk, ktorý má skúsenosti s filmami pre deti, stavia najmä na reminiscencii na pôvodné filmy.

Marvel Studios to majú v poslednej dobe ťažšie a hoci sa im u kritikov naďalej darí (jedinou výnimkou sú veľmi rozporuplne prijatí Eternals od oscarovej režisérky Chloé Zhao) a diváci na ich filmy naďalej chodia, čoraz častejšie zaznievajú i menej spokojné názory dané mimo iné nejasným smerovaním. Ako do tohto zapadá záverečný film štvrtej fázy Čierny Panter: Navždy Wakanda, ktorý sa musel navyše potýkať s nečakaným a mimoriadne nepríjemným problémom týkajúcim sa hlavného hrdinu prvého dielu?

V marci roku 1942 dorazil do Osvienčimu vlak so židovskými dievčatami a ženami zo Slovenska. Boli medzi nimi i židovky z Humenného. Jedna z nich, Helena Citron je hrdinkou dokumentu o neobvyklom vzťahu väzenkyne a väzniteľa. Franz Wunsch bol príslušníkom SS a do krásnej Helenky sa beznádejne zamiloval. K prvému stretnutiu dochádza pri oslave jeho 20. narodenín, keď si Nemci zorganizujú „kultúrny program“. Helena krásne spieva a piesňou Láska to nebola si získa srdce Franza. Má niečo s nohou a preto mu Slovenky dajú meno krívajúci Jurko. O svoju vyvolenú sa začne vzorne starať, zariadi jej prácu v „Kanade“, sklade, kde sa triedia veci po väzňoch. Bola to práca pre prominentov, ženy, ktoré tu pracovali často v batožine našli jedlo i teplé spodnú bielizeň a tajne si prilepšili.

Snímka Udalosť francúzskej režisérky Audrey Diwan získala na vlaňajšom Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach hlavnú cenu. Vtedy ešte nikto netušil, že autorka románu Annie Erneaux bude tohtoročnou laureátkou Nobelovej ceny za literatúru. V čase vzniku jej veľmi kritizované i obdivované memoáre boli predlohou scenára. Nečudo veď témou je nechcené tehotenstvo a právo ženy rozhodnúť o svojom živote. Bola to na 60. roky minulého storočia veľmi diskutovaná téma, ktorá sa časom vyriešila a takisto mnohých ani nenapadlo, že sa ňou v 21. storočí civilizovaná Európa bude ešte vážne zaoberať. A predsa. Udalosť teda, žiaľ, nestratila na aktuálnosti.

Režisérska optika Ulricha Seidla na ľudí a situácie, ktoré pre nich volí je jedinečná, originálna a ťažko by sme hľadali tvorcu s podobne konštruovaným pohľadom. Vidí realitu vo vrstvách, odhaľujúcich trápnu bizarnosť, snahu imitovať veľké city, búrlivý sex, i romantické nálady, vykúzelné piesňami o láske a zároveň siaha kamsi hlbšie, do tragickej povahy ľudských osudov, kde sa odohrávajú drámy osamelosti, zmaru, ľútosti a nenávratného posunu do smrteľného nekonečna.

Jiří Arvéd Smíchovský nepatrí medzi notoricky známe postavy českých dejín, respektíve dejín 20. storočia. Ide však o veľmi kontroverznú a vo svojej dobe spoločensky významnú osobnosť. Arvéd počas druhej svetovej vojny kolaboroval s nacistami, ale zároveň zachránil istého Štepána Plačka z koncentračného tábora. Táto osoba zohrá v jeho ďalšom živote dôležitú úlohu. Jiří Arvéd Smíchovský mal slabosť pre okultizmus a okrem rôznych špiritistických seansí a rituálov sa venoval aj štúdiu tematicky ladených kníh. To, že skončí vo väzbe sa nedozvedáme až na konci snímky venovanej jednej etape jeho života, ale vďaka nechronologickému naratívu sú nám isté skutočnosti známe hneď od začiatku dvojhodinovej snímky.

Najnovší film španielskej režisérky Carly Simón, ktorý si možno pozrieť na festivale Be2Can, v mnohom nadväzuje na jej debut - Leto 1993. V snímke Alcarràs sa opäť sa zameriava na obraz dedinského života, konkrétne na rovnomenný sad, v ktorom rodina Solé trávi leto prácou a zábavou. Opäť sa zameriava na kontrastnosť mestského života a vidieckeho, na jeho rozdielne plynutie času a intenzívnejšie rodinné väzby. Alcarràs už stihol obdŕžať Zlatého medveďa za najlepší film na tohtoročnom Berlinale, teraz sa navonok pokojný, nie príliš vzrušujúci výsek života jednej rodiny dostáva k nám.

Posledný strih Michela Hazanaviciusa mal svetovú premiéru na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes a u nás otvoril prehliadku Be2Can. Filmová satira, čí zombie horor, najväčší filmový festival zároveň slávnostne otvoril. A hneď bolo okolo názvu veľa kriku pre nič. Pôvodný Z (ako Z) priveľmi pripomínal Z na ruských tankoch, a tak režisér na poslednú chvíľu premenoval film na Coupez! A nás sa uvádza ako Posledný strih. Hneď na úvod sa žiada upozornenie: Prosím - vydržte prvých 20 až 30 minút (nerátala som ich) a budete sa dobre zabávať. Úvodné krvavé kúpele, zabíjanie, sprevádzané ďalšími nelogickými hlúposťami, má svoje opodstatnenie. Čoskoro sa objavia titulky, aby divák vedel, kto sa skrýva za tými nezmyslami. A potom sa dej vráti o mesiac späť a začína sa zábava.

Posledné roky Weimarskej republiky brilantne zachytil spisovateľ Erich Kästner v románe Fabian oder Der Gang von die Hunde. Dej filmu Fabian – príbeh moralistu režiséra Dominka Grafa sa odohráva vo roku 1931, teda v spomínané roky Weimarskej republiky, keď sa už bohato objavovali plagáty NSDAP, fašisti sa zmáhali, nenávistné prejavy začali naberať na sile, ale hrdinovia filmu si užívali života v ateliéroch umelcov, vykričaných domoch a Babelsberg sa chystá na produkciou psychologického filmu. Atmosféra, i keď sa zdá, že sa nič nedeje, neveští nič dobré – spoločnosť je v rozklade, atmosféra zvláštna, bezútešná.