Jiří Arvéd Smíchovský nepatrí medzi notoricky známe postavy českých dejín, respektíve dejín 20. storočia. Ide však o veľmi kontroverznú a vo svojej dobe spoločensky významnú osobnosť. Arvéd počas druhej svetovej vojny kolaboroval s nacistami, ale zároveň zachránil istého Štepána Plačka z koncentračného tábora. Táto osoba zohrá v jeho ďalšom živote dôležitú úlohu. Jiří Arvéd Smíchovský mal slabosť pre okultizmus a okrem rôznych špiritistických seansí a rituálov sa venoval aj štúdiu tematicky ladených kníh. To, že skončí vo väzbe sa nedozvedáme až na konci snímky venovanej jednej etape jeho života, ale vďaka nechronologickému naratívu sú nám isté skutočnosti známe hneď od začiatku dvojhodinovej snímky.

Arvéd využíva aj klasický faustovský motív, nejde tak o klasický dobový životopis plný krásnych kostýmov, pekných lokácií a ľahko čitateľného životného príbehu. Práve naopak, zámerom režiséra a scenáristu Vojtěcha Maška je snaha ponúknuť (anti)hrdinove životné osudy prostredníctvom jeho netradičného a značne skresleného pohľadu na život, morálku a realitu. S tým súvisí aj spomínaná nechronologickosť rozprávania fabule. Okrem toho sa z veľkej väčšiny stopáže ocitáme neustále iba v niekoľkých interiéroch a časom zisťujeme, že si nemôžeme byť istí ani tým, či sa v miestnostiach nachádza presne to, čo vidíme, alebo aj to, čo si predstavuje Arvéd.

Podľa slova autora je film rozprávaný ako cesta bludiskom Arvédovej mysle. Ide tak, nielen na české a slovenské pomery, o nie príliš jednoducho vnímateľnú osobnú psychologickú drámu. Arvédove šialenstvo sa neustále stupňuje a s tým sa stupňuje aj komplexnosť výsledného diela. Arvéda tak treba v kine predovšetkým prežiť a správne precítiť jeho temnú atmosféru, než sa snažiť o to, aby vám všetko na konci dalo zmysel. Takýto prístup je dôležitý najmä preto, aby divák neodišiel z kina frustrovaný. Otázky nutnosti platenia za vlastné hriechy, stieranie hraníc medzi dobrom a zlom, vysokou inteligenciou a šialenstvom a spomínaného zapredania duše metaforickému diablovi z našej reality, sú skrátka pre konečné hodnotenie snímky dôležitejšie, než kritizovať výsledok na základe striktnej racionality.

Výrazný podiel na kvalitách výsledného diela majú herci; predovšetkým predstaviteľ hlavnej úlohy Michal Kern. Ten vám bude skôr sympatický ako nesympatický, pričom však ani zďaleka nejde o klasického hrdinu snažiaceho sa v prvom rade o empatiu publika. Vzhľadom na malé množstvo lokácií a zameranie sa na dialógy medzi postavami má každý herec dostatočný priestor predviesť svoje umenie a priblížiť nám podstatu charakteru svojej postavy. Saša Rašilov najml., Vojtěch Vodochodský, Martin Pechlát alebo Petr Čtvrtníček na plátne taktiež hrajú jedny z najlepšie napísaných charakterov v ich bohatých hereckých kariérach.

Vojtěch Mašek chcel zobraziť na plátne prienik medzi magickým realizmom a surreálnym snom, čo sa mu bezpochyby podarilo. Otázkou zostáva, aké veľké publikum dokáže dostať na svoju stranu. Nie každý, a to platí aj pre náročnejších divákov, bude ochotný prijať jeho pravidlá hry a na dve hodiny vnímať vychýlený svet ústrednej postavy. Arvéd je veľmi depresívny a iba málo komerčne zameraný film. To sa dá vnímať ako veľké odporúčanie, ale zároveň aj ako isté varovanie predtým, čo vás v kine čaká. Zabudnite na uhladené české životopisné historické drámy snažiace sa tváriť ako produkt od Miramaxu.

Zrejme najväčšia výhoda Arvéda tkvie v nadčasovosti pokladaných otázok a nejasnosti, či nemožnosti v ich zodpovedávaní. Hľadanie vlastnej identity a miesta vo svete, kombinácia vysokej inteligencie a kontroverzných morálnych zásad, netradičné videnie sveta. To všetko vedie nevyhnutne stále iba k osamelosti a neschopnosti dostať do svojho života niekoho, kto by dotyčnému porozumel. Možno sa nakoniec v hlavnej postave nájdu aj tí, ktorí by to o sebe vopred pred návštevou kina nikdy nepovedali a nájdu v Arvédovi Smíchovskom ňom aj kus dobra. Záver ponúka nakoniec nečakane aj scénu v exteriéri, tá však nie je o nič menej klaustrofóbna, ako zvyšok tohto atmosféricky veľmi konzistnentne nakrúteného diela.

Arvéd, Česko, 2022
Dĺžka: 120 minút
Réžia: Vojtěch Mašek
Predloha: Jan Poláček (kniha)
Scenár: Vojtěch Mašek, Jan Poláček
Kamera: Dušan Husár
Hudba: Aid Kid, Pjoni
Strih: Hedvika Hansalová
Zvuk: Jakub Jurásek
Scénografia: Nina Feriancová
Kostýmy: Františka Králíková
Produkcia: Tomáš Michálek, Kristýna Michálek Květová, Ivan Ostrochovský
Hrajú: Michal Kern, Saša Rašilov nejml., Vojtěch Vodochodský, Martin Pechlát, Jaroslav Plesl, Petr Čtvrtníček, Ivana Uhlířová, Marián Labuda ml., Emanuel Fellmer, Vojtěch Vondráček, Pavlí-na Štorková (méně)
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 3. novembra 2022
Foto: CinemArt SK