Režisérska optika Ulricha Seidla na ľudí a situácie, ktoré pre nich volí je jedinečná, originálna a ťažko by sme hľadali tvorcu s podobne konštruovaným pohľadom. Vidí realitu vo vrstvách, odhaľujúcich trápnu bizarnosť, snahu imitovať veľké city, búrlivý sex, i romantické nálady, vykúzelné piesňami o láske a zároveň siaha kamsi hlbšie, do tragickej povahy ľudských osudov, kde sa odohrávajú drámy osamelosti, zmaru, ľútosti a nenávratného posunu do smrteľného nekonečna.

V centre rozprávania, rámcovaného vyprázdneným kúpeľným mestom Rimini, kde je po sezóne a preto sa stáva lacnou destináciou pre autobusy s rakúskymi penzistami, je obstarožný spevák Ritchie Bravo (Michael Thomas). Ako vyťažený gigolo obšťastňuje sexuchtivé ženy v rokoch a po večeroch im spieva vyvetrané hity, navlečený do trblietavých kostýmov. Rozdáva svojmu publiku radosť a ilúzie večnej mladosti. Aplaudujú, fotia sa s ním a nakrúcajú si jeho kašírované produkcie na mobily. Nájde si ho dcéra Tessa (Tessa Goettlicher), zahrnie výčitkami a požiadavkami o finančnú pomoc. Nemá žiadne ohľady, jeho dom obsadí so skupinou blízkovýchodných migrantov i s manželkami. Je tehotná so svojim exotickým amantom a okrem vylihovania v otcovej obývačke neprejavuje nijakú snahu o akúkoľvek aktivitu.

Od komického pokračuje Seidl k tragickému, vidíme scénu, kde sa jeho rozparádená milenka odrazu vzďaľuje do vedľajšej miestnosti, kde leží jej stará, paralyzovaná matka a žiada si na nohy termofor. Do línie tohto vážneho presahu sú včlenené scény Ritchieho návštevy otca v starobinci, kdesi v Rakúsku, kam prichádza na matkin pohreb. Muž je už mentálne neprítomný, čosi sa vráti s hudbou, ktorú si pustí z kazety. Záver tvorí scéna jeho precitnutia. Žiali za mŕtvou manželkou. Do tejto poslednej role obsadil Seidl herca Hansa-Michaela Rohberga, ktorému film i venoval. Mužný hrdina, tvár z mnohých detektívok, od Derricka, Komisára Rexa alebo Miesta činu, je možno voľba, za ktorou sa skrýva odtieň nostalgie a akéhosi tlmeného mementa.

V mnohom film tematizuje pominuteľnosť života, zachytáva ho vo fáze posledného ťaženia, obtiažneho kriesenia minulosti, ktorej stúpa na päty staroba a avízo smrti. Seidl tento obraz zbavuje dôstojnosti, tichého bilancovania a nejakej múdrej harmónie. Servíruje nám výsmešnú, neľútostnú frašku, ironické zrkadlo nastavené malomeštiackemu gýču s jeho túžbou po romantickom ošiali, veľkých citoch a nehynúcou túžbou po šťastí a kráse. Jeho hrdinom stačí lacná kamufláž, vidia v nej všetko, čo potrebujú. Ritchie Bravo zohráva úlohu sprostredkovateľa, figúrky, ktorá vychádza v ústrety ich predstavám. Práve tomuto sociálnemu segmentu vyhlásil Seidl vojnu, provokuje, útočí naň v mnohých filmoch a nemá takmer žiadne zábrany. Možno ho vedie vidina nejakého druhu katarzného účinku, očistného kúpeľa, po ktorom sa dostavuje precitnutie a vôľa k pravde, zbavenej nánosov falošného vedomia. K tomuto procesu sa možno odhodlajú len odvážni a vyvolení. Myslím, že Seidl je v tejto veci určite veľký pesimista.

I v tomto filme je zaujímavá jeho dokuštylistika, kombinovaná s prvkami hraného filmu. Do jednotlivých rolí obsadzuje profesionálnych hercov a dáva si záležať na dôkladnej vizuálnej koncepcii prostredia. Podieľa sa na atmosfére beznádeje, života za zenitom , ktorým lomcujú zvyšky očakávania. Turistické centrum Rimini je zbavené svojho výstavného imidžu, vyprázdnené a nehybné. Mestečko vstúpilo do sveta filmu i z celkom iných dôvodov, narodil sa tu Federico Fellini a tu nakrútil i film z roku 1953 Darmošľapovia i slávny Amarkord (1973). Možno sa čosi z potreby oddávať sa prázdnemu sneniu, predstavám o plnom živote kdesi inde, nejako odrazilo i v Seidlových úvahách, keď sa rozhodol situovať svoj film do Rimini. Felliniho koncepcii spektakulárnych a výrazných typov asi najviac zodpovedá masívna figúra Ritchie Brava s jeho garderóbou a sugestívnym speváckym lkaním, kombinovaná s prácou drobného priekupníka a, samozrejme, posteľovou gymnastikou. Do Felliniovských opusov by sa iste hodil. Ale to len tak, na okraj.

Rimini, Nemecko , Rakúsko, Francúzsko, Taliansko, 2022,
Dĺžka: 114 minút
Réžia: Ulrich Seidl
Scenár: Ulrich Seidl, Veronika Franz
Kamera: Wolfgang Thaler
Hudba: Fritz Ostermayer, Herwig Zamernik
Strih: Monika Willi
Zvuk: Matz Müller, Frederik Thomsen, Tobias Fleig
Scénografia: Andreas Donhauser, Renate Martin
Kostýmy: Tanja Hausner
Produkcia: Philippe Bober, Michel Merkt, Ulrich Seidl
Hrajú: Michael Thomas, Tessa Göttlicher, Hans-Michael Rehberg, Inge Maux, Claudia Martini, Georg Friedrich, Silvana Sansoni, Natalya Baranova, Rosa Schmidl, Amir Kozman, Ibrahim Isiktas
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 3. novembra 2022
Foto: Film Europe