Láska to nebola (Ahava Zot Lo Hayta/Liebe war es nie/ Love It Was Not)

Hodnotenie používateľov: 4 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívne
 

Nie7 resizeV marci roku 1942 dorazil do Osvienčimu vlak so židovskými dievčatami a ženami zo Slovenska. Boli medzi nimi i židovky z Humenného. Jedna z nich, Helena Citron je hrdinkou dokumentu o neobvyklom vzťahu väzenkyne a väzniteľa. Franz Wunsch bol príslušníkom SS a do krásnej Helenky sa beznádejne zamiloval. K prvému stretnutiu dochádza pri oslave jeho 20. narodenín, keď si Nemci zorganizujú „kultúrny program“. Helena krásne spieva a piesňou Láska to nebola si získa srdce Franza. Má niečo s nohou a preto mu Slovenky dajú meno krívajúci Jurko. O svoju vyvolenú sa začne vzorne starať, zariadi jej prácu v „Kanade“, sklade, kde sa triedia veci po väzňoch. Bola to práca pre prominentov, ženy, ktoré tu pracovali často v batožine našli jedlo i teplé spodnú bielizeň a tajne si prilepšili.

Franz Helenu vyfotil, zachovala sa jej podoba vo väzenskom páskovanom mundúre a úsmevom na tvári. Často si potom robil koláže, umiestňoval jej Nie resizevystrihnutú tvár do imaginárnych obrázkov. Vidíme i jeden z nich, obaja sú na brehu mora. Tento princíp režisérkrozvinula a použila ako umelecký koncept rozprávania. Jeho súčasťou sú výpovede žien, ktoré s Helenou pracovali a vlastne i zdieľali Franzovu ochranu.

V roku 1944 sa jej podarí zachrániť sestru Rózu. Žila pred vojnou v Izraeli, ale keď jej muž ochorie a sociálna situácia rodiny sa zhorší, vracajú sa do Československa. Píšu sa 30. roky, známi ich varujú, ale sú presvedčení, že im nič nehrozí. Keď sa začnú deportácie, vybavia si potrebné doklady a Róza dokonca porodí syna. Do nemocnice ju prichádza navštíviť muž s dcérkou. Na ulici ich vidí známy, je žid a v presvedčení, že si nejako polepší, upozorní na nich nemeckého vojaka. Róza je v Osvienčime i s dvoma deťmi na ceste do plynovej komory. Odtiaľ ju vytiahne Helena. Ktosi ich presvedčí, že deti budú Nie4 resizeumiestnené do detského tábora. Spomína i na ďalšiu traumatizujúcu udalosť. Zistí, že v mužskej časti tábora je jej brat. Volá jej meno a zo zúfalstva sa vrhne na elektrické drôty. Umiera.

Obe sestry prežijú, vrátia sa domov, ale zakrátko emigrujú do Izraela a ich život šťastne pokračuje. Obe sa vydajú a majú rodiny. Helenin príbeh je známy a vyšetrujú ju kvôli podozreniu z kolaborácie. Ďalšie dramatické udalosti nasledujú v roku 1972. Rakúsky producent Kurt Langbein, syn Hermanna Langbeina, ktorý bol väznený v Osvienčime za protifašistickú činnosť, sa podieľal spolu so Simonom Wiesenthalom na odhalení tisícky rakúskych príslušníkov SS, slúžiacich v koncentračných táboroch. Niekoľkých sa podarilo priviesť pred súd. Manželka Wunscha píše Helene s prosbou, aby prišla do Viedne svedčiť v jeho prospech. Rozhodnutie nebolo jednoduché, mnohí ju varovali a dokonca padli i Nie6 resizevyhrážky. Jednako nakoniec súhlasí a Franza súd oslobodí i napriek tomu, že sa k mužským väzňom správal surovo.

Príbehu sa režisérka venovala i v študentskom filme Najkrajšia žena (2016) a dostala zaň študentského Oscara. Podľa všetkého ešte stihla nakrútiť s Helenou i Rózou ich výpovede a rovnako sú vo filme použité i záznamy s Franzom Wunschom. Jeho dcéra číta z listov Helene a ukazuje otcov medailón s fotkami Franza a Heleny, na mieste, kde podľa nej, mal byť portrét jej matky. Všetok použitý materiál svedčí o dôslednej investigatívnej práci v jeruzalemskom múzeu holocaustu Yad vashem a v Spielbergovom archíve Shoah Foundation, kde hľadala svedectvá žien, pracujúcich v osvienčimskej Kanade. Veľmi pôsobivé je i spracovanie súdneho tribunálu vo Viedni. Jeho priebeh dopĺňajú i reakcie Nie9 resizesvedkov, popisujúcich Wunschovu nervozitu a sklamanie zo stretnutia po rokoch.

Dokonalá dokumentaristická i umelecká práca sa s úspechom vyhýba akýmkoľvek emocionálnym stereotypom, režisérka sa nepúšťa do hlbšej analýzy ich zvláštneho vzťahu najmä zo strany Heleny, padne tu len jedna zmienka o tom, že i ona ho milovala. Je zrejmé, že jej zachránil život, keď ochorela na týfus, pomohol jej dostať sa z najhoršieho. Ako to však bolo možné v prostredí, kde sa odohrávalo priemyselné vraždenie, sa nedozvieme. O tom, že „láska to nebola“ nás presviedča len titulok filmu. Čo teda? Vďačnosť, strach, alebo ešte niečo iné? Bližšie k anatómii takéhoto vzťahu by sa možno dostal hraný film, bez priameho vzťahu ku konkrétnym osobám, riskujúcim v tomto ohľade príliš veľa. Ako by Nie5 resizesa však dokázal vyhnúť zjednodušeniam a šablónam tragickej love story, si asi radšej nebudeme predstavovať.

Izraelskú dokumentárnu scénu, nesmierne zaujímavú a podnetnú, poznáme len zo sporadických festivalových programov. Aj preto môžeme voľbu uviesť ho v našej distribúcii označiť za vítanú a snáď i priekopnícku. Film Láska to nebola získal cenu za najlepší film na telavivskom festivale DocAviv v roku 2020 a bol nominovaný v kategórii dokumentárnych filmov i na národnú cenu Ophir.

Nie2 resizeLáska to nebola (Ahava Zot Lo Hayta/Liebe war es nie/ Love It Was Not), Izrael, Rakúsko, 2020
Dĺžka: 86 minút
Réžia: Maya Sarfaty
Scenár: Maya Sarfaty
Kamera: Itay Gross, Ziv Berkovič, Christian Roth
Strih: Sharon Yaish
Produkcia: Kurt Langbein, Nir Sa'ar
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 10. novembra 2022
Foto: Film Europe

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.